Vznik Cudzineckej légie

Francúzsky kráľ Ľudovít Filip, ktorý nastúpil na trón v roku 1830, vycítil, že by mal skúsenosti z neapolských vojen využiť. Ľudovít Filip rozhodol, že zjednotí všetkých cudzincov bez rozdielu národnosti a tím zároveň zníži riziko národnostných sporov.

A už v roku 1831 založil tento kráľ Cudzineckú légiu a ešte v ten rok ju poslal do Alžírska. Kráľ si potvrdil, že táto myšlienka bola správna - jeho Cudzinecká légia mala omnoho vyššiu úroveň ako pôvodných 400 Napoleonových regimentov. Ako to bolo možné? Ludvik Filip totiž povolal do Francúzska profesionálnych vojakov, ktorí po skončení vojny v Európe zostali bez práce. Často odchádzali zo svojej krajiny bez dokladov. Preto im povolili svoju totožnosť iba prehlásiť. Tím sa zákon z 9. 3. 1831 a jeho okamžitá aplikácia (10. 3. 1831) stala legendárnou vo vojenských dejinách a stála na počiatku mnohých legiend či mýtov o FCL. Od tohto dátumu existujú dva najslávnejšie princípy: Služba z cudzineckého titulu a možnosť tu slúžiť iba po prehlásení totožnosti. 

Bitka pri Camerone

Písal sa 29. apríl 1863. Oddiel mal chrániť konvoj z Vera Cruzu do Puebla. 30. apríla 1863 hodinu po polnoci vyrazili na cestu. Medzitým sa Mexičania o konvoji dozvedeli a chceli ho prepadnúť. Mexičania použili jazdný oddiel o sile 800 mužov a tri pešie bataliony. Celkový počet dosiahol 2000 mužov pod vedením colonela Millana. Francúzsky kapitán Danjou dal pokyn ku krátkej prestávke. Keď však dobehli hliadky, hlásili, že sa blíži nepriateľská jazda. Ihneď zamierili k najbližšej dedine Camerone, aby sa mohli brániť. Kapitán sa schoval za hustý porast aj so svojimi legionármi. Dobre mierenou paľbou prvý útok odrazil. Čo nečakali, že rev a streľba im splašia somáre, na ktorých mali naloženú všetku muníciu. Teda každému legionárovi ostávalo zhruba 60 nábojov. Kapitán urýchlene  presunul oddiel do blízkej haciendy, kde sa statočne bránili ešte 10 hodín. Keď do bojov vstúpili aj tri bataliony, znovu ich vyzvali, aby sa vzdali. ODPOVEĎ ZNELA: MERDE!!! Keď sa podarilo po niekoľkých hodinách dostať mexickým vojakom vôbec do haciendy, nemilosrdne zabíjali každého legionára. Ale aj tak bitka ešte neskončila. Statoční legionári boli vyčerpaní a zranení, ale odolávali dalej. O piatej poobede zostávalo posledných 12 legionárov, ktorí boli aspoň trochu schopní bojovať. Colonel Millan znovu vyzval legionárov, aby sa vzdali, ale oni neodpovedali. Poručík Maudet zostal sám s piatimi legionármi. Každému ostal už iba jeden náboj. Vypálili poslednú salvu a vyrazili z úkrytu na nepriateľa ozbrojení iba bajonetmi. Skosila ich nepriateľská paľba už po niekoľkých krokoch. Ked poručík Maudet padal zasiahnutý dvoma guľkami, legionár Catteau sa vrhol pred svojho veliteľa a vlastným telom ho zaštítil.

Hustá paľba ho zasiahla celkom 19 ranami, ktoré sa neskôr našli v jeho tele. To boli posledné výstrely tejto bitky. Bitka skončila o šiestej večer. Traja legionári sa aj napriek zraneniam držali na nohách. Z oddielu, ktorý mal 65 mužov, padli dvaja dôstojníci a dvadsaťdva legionárov, osem mužov spolu s dôstojníkom bolo smrteľne zranených, 19 ich zomrelo na následky a 12 zajali. Je zaznamenané, že poslední traja legionári Maine, Wenzel a Constantin sa odmietli hrdo vzdať.

Colonel Millan povedal jednu známu vetu: "Non son hombres, son demonions!" (To nie sú ľudia, ale diabli!). Mexičania stratili viac ako 500 mužov...

- najväčšie slovensé fórum o francázkej légii je tu: Francúzska légia