Železnica v duchu rannej mladosti

Aj negatívna reklama je reklama. Tak znie jedno z hesiel marketingových mágov. Zábavné a možno aj trochu smutné je, že niekedy sa toto spojenie dotkne aj pamiatkovej ochrany...

V čase keď prebiehalo konania o vyhlásení pamiatkovej zóny Lokomotívne depo Východné v Bratislave – Rači, tlačou a aj hlavnými správami najväčšej komerčnej televízie, prebehla šokujúca správa... Pamiatkári navrhli zbúrať päť poschodí paneláku v budúcej pamiatkovej zóne. Dokonalá kačica vytrhnutá z kontextu.

Návrh sa v materiály skutočne objavil. Ako alternatívne riešenie pre možnosť úpravy v budúcnosti dožívajúceho socialistického paneláku. Mal charakter niečoho ako hypotetickej myšlienkovej konštrukcie smerujúcej k naplneniu výškového zónovania okolitej zástavby, tak ako to žiada zákon o ochrane pamiatkového fondu. Veci sa posunuli do úplne inej roviny a vášne vzbĺkli hrozivým plameňom. Na škodu kultúrneho dedičstva. A na škodu stále znova a znova proklamovanej snahy urobiť Slovensko zaujímavejším pre návštevníkov. Prečo by malo byť lokomotívne depo v Rači zaujímavé? O tom bude toto rozprávanie...

Na začiatku to boli najmä charakteristické červené tehlové domčeky, vysoké komíny, vodárenské veže, haly s vetracími dýmnikmi, robotníckymi kolóniami a štipľavým zápachom spáleného uhlia a horúceho oleja. Žiadnou výnimkou nebol na začiatku 20. storočia ani dnešný areál rušňového depa Bratislava – Východ na Dopravnej ulici v Rači. Podnetom na výstavbu novej zriaďovacej stanice medzi vtedajšou Bratislavou a obcou Racisdorf (Rača) bolo kritické preťaženie hlavnej stanice. Stavbu začali v prvej polovici 90. rokov 19. storočia Uhorské štátne železnice MÁV. Stanica označená ako Poszony rendező p.ú. (odtiaľ dodnes používaný názov Rendez) začala prevádzku v roku 1893. Spojku medzi zriaďovacou stanicou a bratislavskou hlavnou stanicou dali do užívania 1. januára 1894.


pamiatkova zóna Lokomotívne depo Východné v Bratislave – RačiV objekte vtedajšej zriaďovacej stanice stálo rušňové depo, opravovňa vozňov a dezinfekčná stanica. Za trochu eobvykle znejúcim názvom dezinfekčná stanica sa ukrýva zariadenie na vymývanie a dezinfekciu nákladných vozňov pre dopravu dobytka po ich vykládke. Pôvodne tu bývala len vyvýšená rampa s rozvodom horúcej vody pre vymývačov. Zariadenie na prípravu horúcej vody je stále súčasťou budovy dezinfekčnej stanice. Dnes sa sporadicky používa na čistenie osobných vozňov.

Dvojloďová rušňová remíza

V krátkom čase však pribudla dvojloďová rušňová remíza, dvojica vodární, dielňa opravovne vozňov so skladom depa, administratívna budova, elektráreň a dva domy personálnych kasární, ktoré dnes stoja už prakticky mimo areálu rušňového depa. Pri vodárňach sa oplatí ešte zastaviť. V prvých rokoch totiž fungovali na veterný pohon. A na začiatku 20. storočia ich prestavali na paru a jednu z nich doplnili o vysokú vežu. Koniec 1. svetovej vojny okrem nového názvu: Bratislava – sriaďovacie nádražie znamenal ďalšie rozšírenie objektovej skladby. Postavená bola personálna kuchyňa, trubkáreň a dva dvojposchodové obytné domy. Nespomínam ich náhodne. Aby bol dosiahnutý náležitý tlak vo vodovodnom rozvode, bola aj k druhej vodárni pristavaná vysoká veža. Do tejto preniesli vodojem zo staršej prístavby susednej vodárne.

Bombový nálet

Ďalšieho väčšieho stavebného zásahu sa depo dočkalo v roku 1941. Stará krátka lokomotívna točňa bola nahradená dlhšou a v tejto súvislosti došlo aj k zaústeniu jestvujúcich koľají do točne. A k miernemu rozšíreniu celého koľajiska severozápadným smerom. Točňa bola využívaná najmä pri doplňovaní oleja a ďalšieho spotrebného materiálu do rušňa. Parný rušeň po odpojení od vlakovej súpravy najskôr zastavil pri sklade kde sa doplnil všetok potrebný materiál. Odtiaľ pokračoval k uholným skládkam na vyzbrojenie uhlím. V medzivojnovom období tu nainštalovali nový zauhľovací žeriav. Ten po roku 1960 premiestnili do priestorov nového koľajiska na severný okraj depa. Potom sa rušeň otočil na točni a pristavil na čistiaci kanál. Kurič vyčistil rošt, popolník a spustil škvaru. Súčasne sa odkalil kotol a doplnila voda. Po „revitalizujúcej“ kúre rušeň odišiel na čakacie koľaje pred remízu. Zásahom v pravom slova zmysle bol deň 26. marca 1945.

Bombový nálet spojeneckých lietadiel poškodil zriaďovaciu stanicu tak, že spádovisko bolo opravené až o polroka neskôr. Začalo fungovať po oslobodení 4. októbra 1945. Po skončení 2. svetovej vojny okrem podstatného rozšírenia koľajiska došlo k zbúraniu elektrárne a výstavbe novej administratívnej budovy, rozšíreniu uhoľných skládok a úpravou pre novú technológiu pohonu rušňov – zariadením na zbrojenie rušňov ťažkým vykurovacím olejom. Dobudovaním olejových tankov v rokoch 1963 – 64 prakticky ustal stavebný vývoj. Od polovice 70.-tych rokov 20. storočia začal priestor upadať. Znovu oživenia sa dočkal až s príchodom nového milénia. Stal sa dejiskom každoročného stretnutia historických železničných vozidiel a vďaka Ing. Jiřímu Kubáčekovi z Múzejno – dokumentačného centra ŽSR, od 15. júna 2008, bude fungovať ako národný historický železničný park.

Architektúra zachovaných budov dokumentuje „železničný“ štýl z čias rakúsko – uhorskej monarchie. Tento štýl nepoužíva v Európe obvyklé režné murivo, ale charakterizujú ho lizény a nárožné pilastre s plastickými hlavicami a kvádrovaním. Areál je doplnený dvoma dochovanými konzolovými kandelábrami vonkajšieho osvetlenia, niekoľkými betónovými kandelábrami z 50. rokov 20. storočia, prevádzkyschopnou výhybkou typu Xa (jej typový vzor pochádza z čias monarchie) a vodnými žeriavmi typu Spitzner. Už dnes je priestor doplnenými skutočnými historickými železničnými vozidlami – parnými rušňami mnohých druhov, vozňami ako aj opravárenskými a obslužnými strojmi. V bývalej administratívnej budove je nádherné funkčné modelové koľajisko zachycujúce rušňové depo ako zasneženú krajinu.

V súčasnosti sa pripravuje v susedných priestoroch druhé, rovnako veľkorysé (veľkosť toho prvého je cca 8 x 2 m) a pre verejnosť by sa malo stať prístupným 15. júna 2008. V tento deň sa rušňové depo oficiálne zmení na spomínaný historický železničný park a začne fungovať v trochu inom režime. Počas návštevných dní budú prístupné všetky expozície (vodárenská veža s múzeom, modelové železnice) a na vonkajšie koľajisko pribudnú ďalšie historické mašiny zo súčasného Múzea dopravy. Ak čisto subjektívne porovnávam rakúske železničné múzeum v neďalekom Strashoff an der Nordbahn s naším „Rendezom“, Rendez vyhráva. Pôsobí útulnejším a milším dojmom, hoci sa Rakúšania môžu pýšiť neporovnateľne bohatším a pestrejším vozovým parkom. Jednoducho návštevu rušňového depa Bratislava – východné by ste si nemali nechať ujsť.

Čítajte ďalej

Úsmev na tvári okoloidúcich, ten som videl keď som sa stal hrdým majiteľom Pioniera. Je to legendárny stroj, niečo viac ako obyčajná motorka. Takmer každý pri nej spomína na mladosť. Zrazu je všetko...
 
Pre ponuku cestovného ruchu má Ekvádor, krajina pomenovaná podľa rovníka obrovský potenciál. Celkovo som bol Ekvádore už šesť krát, no až teraz by som mohol povedať, že šlo o návštevu - kompletnú....
 
Ak sa chystáte na dovolenku alebo „cestovačku“ do zahraničia, jednou z dilem, ktoré určite budete riešiť, bude prísun financií. Nosiť v kabelke alebo vo vrecku košele počas celého pobytu...
 
První jarní víkend proběhne už šestý ročník Krkonošského survivalu, který je mistrovstvím ČR v  zimním přírodním víceboji. Závod trojic na 20hodin, kdy týmy sbírají body za navštívení kontrol...
 
Jedno staré francúzske príslovie hovorí: Vietnamci ryžu pestujú, Kambodžania sa pozerajú ako rastie a Laosania ju počúvajú rásť. Prečo? Laos zostáva aj v 21. storočí jednou z ...
 

Diskusia