Javorový štít. Tento zriedka navštevovaný vrchol nás privítal nádherným počasím a zaujímavý výstup Hlavným žľabom bol viac než príjemným lezením s dokonalými výhľadmi na Veľkú Studenú dolinu.
Skoré ranné vstávanie sa môže zdať nepríjemným začiatkom dovolenkovej túry. Ale len pre tých, ktorí sa k tomu nikdy neodhodlali. Tí ktorí to už niekedy skúsili vedia, že odmenou za to je nikým nerušené magické ráno v doline, kde človeku spoločnosť robia len kamzíky, svište a spev vtákov.
Aj my sme si mohli túto vzácnu spoločnosť vychutnať pri ceste pod "našu" stenu. Keď sme si pod ňou nasadzovali prilby a naväzovali sa na lano stena bola ešte v tieni. Celkom sme to ocenili, kedže sme vedeli, že slnečných lúčov bude dnes viac než dosť. Výstup začal dosť zostra a ľahšie úseky sa striedali s ťažšími. S Martinom sme už po tých rokoch čo ho vodím po horách dokonale zohraní a tak nám výstup pekne ubieha. Ani sa nenazdáme a slniečko sa do nás opiera plnou silou. Vo vzduchu už cítiť príchuť vrcholu.
Pohľad na Ľadové štíty, Lomnický a Pyšné štíty nám potvrdí, že vyššie sa už nedá stúpať. Mraky sa prevaľujú v Javorovej doline a občas zahalia aj impozantný Ostrý štít, ktorý bol kedysi považovaný za nedostupný.
Na vrstve mrakov pod nami vidíme Tatranské "Vidmo". Je to zvláštny úkaz (lom svetla), keď sa okolo tieňa, ktorý vytvára postava človeka na mrakoch utvorí kruhová dúha. Povera hovorí, že kdo uvidí trikrát Vidmo nezahynie v horách. Chceme tomu veriť, ale napriek tomu vieme, že na zostup, ktorý nás čaká sa musíme sústrediť a nespoliehať sa na príbehy starých materí. Nevieme sa odtrhnúť od pohľadov na okolitú krásu. Ale čas je neúprosný.
Vydávame sa na zostup, ktorý je prekvapujúco veľmi príjemný. Žľabom a okolo Sivých plies sa vraciame do doliny k potoku a po tradičnom osviežujúcom kúpeli nôh zostupujeme v dobrej nálade naspäť do civilizácie. www.tatraclimb.sk
