Crazy Horse - vojnový náčelník 2. časť

V nasledujúcich rokoch sa Crazy Horse svojimi činmi vypracoval na významného a rešpektovaného bojovníka svojho kmeňa. Často vyrážal na vojnové výpravy proti nepriateľským kmeňom, ktorých cieľom bolo preukázanie odvahy a ukoristenie koní.

Mladí muži jeho kmeňa vyhľadávali možnosť zúčastniť sa výpravy, ktorej vodcom bol Crazy Horse, keďže jeho výpravy končili prevažne úspechom a bez veľkých obetí na strane Oglalov. Na týchto výpravách ho skoro vždy sprevádzali jeho najlepší priateľ Hump, Lone Bear (Osamelý Medveď), Good Weasel (Dobrá Lasica) a jeho mladší brat Little Hawk. Hump bol rovnako ako Crazy Horse vynikajúci bojovník a vodca, a podľa He Doga boli obaja aj približne rovnako starí, no iné zdroje uvádzajú, že Hump bol o niečo starší.

red_cloud
Red Cloud na fotografii Alexandra Gardnera z roku 1872

Crazy Horse bol vynikajúcim lovcom, na lov vyrážal často aj sám a iba málokedy sa z lovu vracal naprázdno bez úlovku. Po návrate z loveckých výprav často rozdal väčšinu úlovku starým ľuďom a vdovám, čo samozrejme zvyšovalo u súkmeňovcov jeho obľubenosť a rešpekt. Napriek tomu, že jeho sláva stúpala ostával skromným, tichým a zdržanlivým človekom. Black Elk o ňom okrem iného povedal „Chodieval po dedine bez toho, aby si ľudí všímal alebo s nimi prehovoril. Vo svojom típí rád žartoval a keď bol s niekoľkými blízkými na vojnovej výprave, robil srandu, aby sa jeho bojovníci cítili dobre. Zato v dedine si sotvakedy niekoho všimol okrem detí. Všetci Lakotovia radi tancujú a spievajú, ale on nikdy netancoval a hovorí sa, že ho nikto nepočul spievať.“ Spolu s He Dogom sa Crazy Horse stal členom významného bojovníckeho spolku Kanghi Yuha (Crow Owners). Viacerí autori sa zhodujú na tom, že veľmi často striedal kone, pretože žiadny pod ním dlho nevydržal. Podľa Black Elka, príčinou toho bolo, že nosieval pri sebe posvätný kameň, ktorý ho chránil a v nebezpečenstve vždy oťažel, čiže pre každého koňa bolo ťažké nosiť ho dlhšiu dobu. He Dog nosenie posvätného ochranného kameňa potvrdil a dodal, že bol guľatého tvaru s dierkou cez ktorú bola prevlečená jelenička, ktorou nosil Crazy Horse tento kameň priviazaný okolo ramena pod ľavou rukou. Navyše okrem tohto kameňa nosil do boja ako ochranu, píšťalku z orliej kosti a vo vlasoch jedno chvostové pero z orla.

Black Buffalo Woman

Napriek svojim úspechom, stúpajúcej sláve a uznaniu u lakotského ľudu ostával Crazy Horse sám, bez ženy a žil v típí svojich rodičov. Niekedy začiatkom 60. tych rokov sa však podľa Russella Freedmana zamiloval a začal sa dvoriť mladej lakotskej žene menom Black Buffalo Woman (Čierna Bizónia Žena). Black Buffalo Woman bola veľmi obľúbená pekná mladá žena z tlupy Bad Faces (Zlé tváre – Itéšiča), ktorá mala mnoho nápadníkov a bola neterou vplyvného a známeho oglalského náčelníka tejto tlupy Red Clouda (Červený Oblak). Crazy Horse bol v tom čase príslušníkom inej oglalskej tlupy End of Circle (Koniec kruhu – Hunkpatila)

Medzi nápadníkmi Black Buffalo Woman bol aj mladý bojovník menom No Water (Žiadna Voda), ktorý bol tiež príslušníkom rovnakej tlupy ako jeho vyvolená, pochádzal z významnej rodiny a navyše patril medzi stúpencov Red Clouda. Tieto okolnosti samozrejme výrazne zvyšovali šance No Water v jeho súperení o priazeň Black Buffalo Woman s Crazy Horsom a ďalšími nápadníkmi. V lete roku 1862 Red Cloud zorganizoval veľkú vojnovú výpravu proti Vranám, ktorej sa zúčastnil aj Crazy Horse so svojimi priateľmi a mladším bratom. Počas tejto dlhšie trvajúcej vojnovej výpravy sa No Water oženil s Black Buffalo Woman.

black_buffalo_woman
Údajne fotografia manželky Crazy Horsa, Black Shawl Woman

Po oglalských táboroch sa potom povrávalo, že to celé zmanipuloval Red Cloud, ktorý si takto chcel príbuzensky pripútať rodinu No Water. Po týchto udalostiach musel Crazy Horse obrátiť svoju pozornosť trochu iným smerom, keďže situácia na území Lakotov sa stávala čoraz vážnejšou. Bielych prisťahovalcov v prvej polovici 60. rokov pribúdalo z čoho vyplynulo viacero konfliktov a šarvátok. Po zmasakrovaní šajenskej dediny náčelníka Black Kettle pri Sand Creeku boli nájazdy Indiánov na belošské usadlosti, ranče a dostavníkové stanice skoro na dennom poriadku. Vláda Spojených štátov sa snažila problém vyriešiť vojenskou cestou, čo situáciu ešte viac zhoršovalo. Situácia vyústila až do niekoľko ročného vojnového konfliktu, ktorý sa v knihách často nazýva „Vojna Červeného Oblaka“, keďže jeho ústrednou postavou na strane Lakotov bol práve náčelník Red Cloud.

Crazy Horse sa zúčastnil všetkých významných bojov v ktorých mnohokrát dokázal svoju odvahu a výnikajúce schopnosti. Výsledkom toho bolo najvyššie vyznamenanie, aké vôbec lakotský bojovník jeho veku mohol dosiahnuť a tým bolo jeho menovanie za jedného zo štyroch „nositeľov košele“ (shirt wearers – mali právo nosiť košelu zdobenú ľudskými vlasmi a maľovanú dvojfarebne, modrožlto alebo červenožlto)) za južnú časť Oglalského kmeňa. Stalo sa to v roku 1865. Táto obrovská pocta zaväzovala jej držiteľa okrem iných povinností za každých okolností chrániť svoj národ, byť morálnym príkladom ostatným bojovníkom, vždy myslieť v prvom rade na svoj ľud, nie na seba a podľa toho aj konať. V roku 1866 sa Crazy Horse v zmysle zásad „nositeľa košele“ zvlášť vyznamenal v bitke, ktorú belosi nazvali Fettermanova masakra.

Crazy Horse viedol desaťčlennú návnadovú skupinku bojovníkov, ktorá nalákala oddiel mladého kapitána Williama J. Fettermana do pasce kde na 81 mužov vrátane samotného kapitána, z ktorých nikto tento boj neprežil, čakala niekoľkonásobná presila Lakotov, Šajenov a Arapahov. Problematike „Vojny Červeného Oblaka“ sa podrobne venovali vo svojich prácach viacerí historici, z toho dôvodu nemá veľký význam venovať sa účasti Crazy Horsa na týchto udalostiach v tomto článku. Navyše popis týchto udalostí by zabral príliš veľa priestoru. Po uzavretí mierovej zmluvy v roku 1868 vo Fort Laramie, sa Red Cloud až do svojej smrti snažil dodržiavať jej podmienky a nevystupovať proti bielym so zbraňou v ruke. Lakotský ľud sa tak prirodzene rozdelil na dve časti, na časť, ktorá sa pod vedením náčelníkov ako boli Red Cloud a Spotted Tail podvolila žiť v rezervačných agentúrach, závislá na vládnych prídeloch a zmierila sa so skutočnosťou, že starý kočovný život pomaly končí a časť ktorá, túto cestu odmietala a pod vedením Sitting Bulla (Sediaci Býk) a Crazy Horsa bola odhodlaná brániť si svoj spôsob života so zbraňami v rukách. Crazy Horse sa tak stal v očiach bielych Američanov výrazným predstaviteľom tzv. „nepriateľských indiánov“. Zhruba niekedy v tých časoch sa mu dostalo ďalšej pocty. Jeho spolok Kanghi Yuha (Crow Owners) Crazy Horsa spolu s He Dogom vymenoval za nositeľov spolkových kópií, ktoré sa nosili do boja ako najvýznamnejšie insígnie tohto spolku.

Smrť Humpa

Ako sa to v živote stáva často, po období úspechov zvyknú prichádzať aj obdobia nezdarov a smutných udalostí. Toto sa nevyhlo ani Crazy Horsovi. Najprv prišiel Crazy Horse o svojho verného kamaráta a spolubojovníka Humpa. Stalo sa to počas bojovej výpravy proti Šošonom, ktorú viedol samotný Crazy Horse. Oglalov prekvapilo zlé počasie, bolo chladno, pršalo aj snežilo a Crazy Horse navrhoval, aby sa bez boja stiahli, s čím Hump nesúhlasil. Podľa He Doga to bolo prvýkrát a naposledy keď tí dvaja mali rozdielny názor.

Nakoniec sa Crazy Horse nechal presvedčiť a za krátko už museli unikať pred presilou šošonských bojovníkov. Humpov kôň bol postrelený a onedlho pod ním padol, Šošoni ho obkľúčili a viac už Humpa jeho spolubojovníci nevideli. O štyri dni na to sa Crazy Horse s ďalším spolubojovníkom menom Red Feather (jeho budúci švagor) na miesto Humpovej smrti vrátil, aby pochovali jeho pozostatky. Našli však z neho už len zopár kostí a lebku, kojoty už vykonali svoje. He Dog datoval tento boj do roku 1870. Niekedy v tomto období urobil Crazy Horse obrovskú chybu a dostal sa svojim vlastným pričinením do asi najväčších problémov svojho života.

No Water

Crazy Horse nikdy vraj neprestal túžiť po Black Buffalo Woman aj napriek tomu, že bola už dávno vydatá a mala s No Water tri deti. Jej tiež nebol Crazy Horse úplne ľahostajný. Crazy Horse využil situáciu, keď bol No Water na love, zorganizoval malú bojovú výpravu proti Vranám a s niekoľkými priateľmi odviedol so sebou aj Black Buffalo Woman, ktorá nechala deti u príbuzných. Keď sa po svojom návrate No Water dozvedel, čo sa stalo zašiel do típí bojovníka Bad Heart Bull (Bad Heart Bull bol bratom He Doga) a požiadal ho, aby mu požičal revolver, s tým, že ho potrebuje na lov. Potom vyrazil aj s niekoľkými svojimi prívržencami za manželkou, ktorú dostihol aj s Crazy Horsom v istej lakotskej dedine na Powder River.

Crazy Horse a Black Buffalo Woman sedeli v típí svojich priateľov pri ohni, keď zrazu vstúpil No Water so slovami „Priateľu, prišiel som“, Crazy Horse vyskočil a hmatol po svojom noži, pričom mu No Water strelil z revolveru do tváre. Podľa He Doga No Water strieľal zo vzdialenosti štyroch stôp a guľka Crazy Horsa zasiahla pod ľavou nosnou dierkou, zlomila mu hornú čelusť a zanechala jazvu viditeľnú do konca jeho života. No Water v presvedčení, že zabil Crazy Horsa si rýchlo odviedol svoju ženu. Následkom tejto udalosti sa musel Crazy Horse vzdať pocty „nositeľa košele“, keďže tým, že odviedol vydatú ženu iného muža sa spreneveril hodnotám, ktoré mal v tejto čestnej funkcii zosobňovať.

Myslel v prvom rade na seba a nie na svoj ľud, celá udalosť nevyústila do krvavého vnútrokmeňového konfliktu (tlupy Hunkpatila a Itéšiča mali spory aj v minulosti), len vďaka zásahu viacerých významnejších mužov, ktorým sa podarilo spor urovnať. Podľa He Doga, prívrženci No Water ohrozovali na živote aj Crazy Horsovho priateľa Horn Chipsa, ktorého obviňovali, že dal Crazy Horsovi nejaké kúzlo, ktorým opantal Black Buffalo Woman a vďaka tomu ju mohol odviesť. He Dog v roku 1930 v jednom zo svojich interview povedal :“ Tvrdili, že niekoľko mesiacov potom ako sa vrátila k No Water porodila táto žena svetlovlasé dievčatko. Mnoho ľudí verilo, že toto dieťa bolo Crazy Horsovou dcérou, ale nikdy sa to nevedelo naisto. Tá dcéra stále žije.“

Onedlho po týchto udalostiach v čase keď sa Crazy Horse ešte zotavoval zo zranenia tváre u svojho strýka Spotted Crow (Škvrnitá Vrana) prišiel o svojho mladšieho brata, Little Hawk sa podľa He Doga nevrátil z bojovej výpravy. Podľa R. Freedmana išlo o loveckú výpravu po ktorej začali bez zjavnej príčiny strielať nejakí biely zlatokopovia, Oglalovia sa dali na útek, ale Little Hawk pritom padol. Za krátky čas sa Crazy Horse vybral na miesto kde jeho brat padol, našiel a pochoval jeho pozostatky. V roku 1871 bol Crazy Horse stále bez manželky a vlastných detí. Jeho priatelia sa rozhodli, že s tým niečo urobia a našli mu manželku. Volala sa Black Shawl (Čierny Šál) a bola to staršia sestra jeho už spomínaného spolubojovníka Red Feather. Ich manželstvo bolo šťastné a Black Shawl do roka porodila dcérku, ktorej dali meno They-Are-Afraid-Of-Her (Obávajú Sa o ňu). Crazy Horse konečne našiel rodinnú pohodu a zázemie a zdalo sa, že zabudol na predchádzajúce smutné udalosti. Podľa He Doga však dievčatko o dva roky zomrelo.

Vojnový náčelník

kosela
Oglalská maľovaná košeľa zdobená vlasmi, ktorú údajne nosil Crazy Horse (Colin Taylor – The Plains Indians)

Do lovísk Lakotov prenikali v tomto období stále väčšie počty belochov, či už to zememerači, ktorí pod ochranou armády vymeriavali novú trať Northhern Pacific Railroad, alebo rôzne prieskumné výpravy, či obchodníci a zlatokopovia. He Dog potvrdil, že niekedy v tom období, keď už Crazy Horse nebol „nositeľom košele“, starší významný muži a náčelníci oglalských skupín, ktoré žili slobodným životom zvolili Crazy Horsa za vojnového náčelníka Oglalov. Crazy Horse so svojimi nasledovníkmi sa spojil s náčelníkom lakotského kmeňa Hunkpapov Sitting Bullom a spoločne sa postavili prenikaniu belochov na svoje územia a akýmkoľvek pokusom o predaj, hoci len časti zo svojich lovísk, napr. snahe vlády Spojených štátov v roku 1874 odkúpiť od Lakotov posvätné Black Hills (Čierne Hory). Naďalej sa odmietali usadiť vo vládou určených rezerváciách a skončiť so slobodným životom. Tento vzdor bol sprevádzaný samozrejme množstvom menších bojov a šarvátok s armádou a vyústil najprv 17. júna 1876 pri rieke Rosebud k bitke s generálom Georgeom Crookom a potom 25. júna toho istého roku do slávnej bitky na Little Big Horne, kde bola spojenými silami Lakotov, Šajenov a Arapahov porazená 7. kavaléria pod velením Georgea A. Custera.

Crazy Horse v obidvoch týchto stretoch s americkou armádou preukázal svoje vodcovské schopnosti a odvahu, v bojoch riskoval, nepoznal strach a snažil sa tak, svojim osobným príkladom povzbudzovať a strhávať ostatných bojovníkov. Výraznou mierou sa pričinil o to, že obidve tieto strety skončili pre Lakotov víťazstvami, keďže minimálne v bitke na rieke Rosebud bola väčšina bojovníkov podriadená jeho veleniu. Avšak z rovnakých dôvodov ako tomu bolo pri „Vojne Červeného Oblaka“ nebudem sa na tomto mieste podrobnejšie venovať týmto už chronicky známym udalostiam obdobia „Indiánskych vojen“. Po bitke na Little Big Horne armáda vytrvalo prenasledovala a štvala všetkých slobodných Lakotov a Šajenov, ktorí ešte neodišli do rezervácií, vrátane Crazy Horsa a jeho nasledovníkov.

tabor_crazyho
Tábor Crazy Horsa na pochode podľa dobového časopisu Franka Leslieho z Júna 1877

Vojaci pod velením generálov Georgea Crooka a Nelsona A. Milesa neprestali v okolí riek Tongue a Powder River hľadať Crazy Horsa ani v zime, navyše zima v tom roku bola zvlášť krutá. Lakotovia trpeli hladom, bizónov a inej zveri nachádzali málo, preto boli nútení jesť vlastné kone. Neustále boli na úteku, nikde si nemohli byť istí, že ich tábor nenapadnú vojaci, mali málo munície, preto stále viac ľudí rezignovalo a vzdávalo sa v rezerváciách. Sitting Bull zvažoval, že so svojimi stúpencami odíde do Kanady, kde dúfal, že nájde pokojný život bez neustáleho prenasledovania. Na jar roku 1877 vláda trochu zmenila taktiku a namiesto vojenských oddielov začala za Crazy Horsom a ostatnými slobodne kočujúcimi náčelníkmi posielať vyjednávačov z rezervačných agentúr Red Clouda a Spotted Taila, aby ich presvedčili ku kapitulácii. Crazy Horse videl utrpenie svojich ľudí a veľmi sa tým trápil. Častejšie sa zdržiaval mimo tábora a stránil sa spoločnosti.

Black Elk v knihe Johna Neihardta o tom povedal :“Vždy býval podivný, ale tej zimy bol podivnejší než kedykoľvek predtým.“ V čele jednej skupiny rezervačných vyjednávačov bol dokonca náčelník Bruléov Spotted Tail, ktorý dorazil to tábora Crazy Horsa v Marci 1877, no so samotným Crazy Horsom sa však nestretol. Crazy Horse bol v čase jeho návštevy zámerne mimo tábora. Spotted Tail sľuboval ľuďom Crazy Horsa, že ak kapitulujú, budú sa môcť natrvalo usadiť v okolí Powder River, čiže v loviskách v ktorých často a radi táborili. Crazy Horse prostredníctvom posla odkázal, že len čo sa zlepší počasie príde so svojimi nasledovníkmi do agentúry Red Clouda a kapituluje. Slovo dodržal a 6. Mája (niektoré zdroje uvádzajú 7. Máj), 1877 kapituloval vo Fort Robinson, vojenskej pevnosti v agentúre Red Clouda. Priviedol so sebou asi 1000 ľudí, z toho okolo 300 bojovníkov v ktorých čele hrdo išiel za spevu lakotských bojových piesní Crazy Horse. Bojovníci boli slávnostne oblečení, náčelníci mali na hlavách čelenky z orlích pier, avšak okrem Crazy Horsa, ktorý čelenku vraj nikdy nenosil a mal vtedy vo vlasoch ako obyčajne jedno pero.