|
Autor: Vladimír Bis
|
 Začiatkom 19. storočia sa začali na územie Lakotov valiť mohutné vlny prisťahovalcov. V tomto čase prichádzali do kontaktu s belochmi len južné kmene a k väčším konfliktom dochádzalo len zriedka.
Indiáni väčšinou pustili belochov svojím územím bez problémov, ako protihodnotu však očakávali početné dary v podobe pušiek, prikrývok, potravín a alkoholu.
Vláde spojených štátov však boli prisťahovalci vítanou zámienkou, ako získať od Indiánov ďalšie a ďalšie územia. Keď v roku 1849 kúpili pevnosť Fort Laramie, malo to byť gesto voči Lakotom, že bránia ich územie pred prílivom prisťahovalcov. Skutočnosť ale bola iná - Veľký otec vo Washingtone začal s postupným podmanením indiánskeho územia a chránil prisťahovalcov.
V pevnosti Fort Laramie bola stála posádka a v jej radách sa nachádzalo viacero dôstojníkov a vojakov, ktorí dychtivo čakali na príležitosť, kedy to divochom konečne „natrú". Azda najhlasnejšie volal po boji poručík J. L. Grattan, ktorému v žilách kolovala horúca írska krv a ktorý bol čerstvým absolventom prestížnej vojenskej akadémie vo West Pointe.
|
Statočný medveď
|
17. augusta 1854 konečne prišla dlhoočakávaná príležitosť. Pár míľ od pevnosti táborili Lakotovia - vetva Bruléov a Mnikonžuov a čakali na pravidelný prídel potravín a šatstva. Okolo obeda prechádzala okolo Bruléov náčelníka Statočného Medveďa kolóna mormónov smerujúcich do Utahu. Jednému mužovi utiekla do ich tábora krava. Ten sa natoľko bál Indiánov, že nechal kravu kravou a utiekol. V tábore Bruléov sa nachádzal mladý Mnikonžu, ktorý kravu zabil a začal ju porcovať. Mormóni ohlásili v pevnosti udalosť ako krádež, incident nafúkli a aj keď Statočný Medveď neváhal a utekal do pevnosti zabrániť problémom, poručík Grattan viac nepotreboval. Vyzval Statočného Medveďa, aby prinútil Mnikonžua, aby sa vzdal vojakom. Ten odmietol a napokon, Statočný Medveď ani nebol jeho náčelník. Statočný Medveď ponúkol vojakom ako odškodné niekoľko koní, ale ani tentokrát nepochodil. 19. augusta vyrazil Grattan so svojou jednotkou k Indiánom. Situáciu výrazne komplikoval opitý a arogantný armádny tlmočník, ktorý nesprávne prekladal, čo Indiáni hovorili a častoval ich posmešnými rečami a gestami. O chvíľu nechal Grattan na neďalekom kopci rozostaviť húfnice. Výrazne však podcenil situáciu. Kým sám disponoval sotva 30 vojakmi, v údolí sa týčilo približne 600 típí, čo mohlo byť necelých 5000 Indiánov.
Ani vo sne ho nenapadlo, žeby sa Lakotovia začali brániť. O chvíľu zaznel povel k streľbe. Húfnice boli nastavené príliš vysoko, trhali vrcholce típí, ale niektoré zasiahli živé terče a paseku narobili aj pušky. Medzi prvými smrteľne ranenými bol aj Statočný Medveď, ktorý sa azda najviac snažil zachovať mier. Lakotovia sa čoskoro spamätali, zaútočili na vojakov, zahnali ich do krovia a tam ich do posledného pobili ako králiky. Unikol jediný vojak, ktorý všetko zreferoval v pevnosti Fort Laramie.
Američania hovorili o „Grattanovom masakre", málokto však chcel počuť skutočnú pravdu. Každopádne to bol jeden z prvých vážnejších konfliktov medzi belochmi a Lakotmi. V tom čase vláda počítala, že so všetkými Lakotmi rýchlo zatočí a začala pripravovať plán, ako všetkých dostať do rezervácií. Iste nikto netušil, že sa schyľuje k vyše 20 ročnej vojne.
- viac článkov na autorovom blogu - TU
Najnovšie príspevky v diskusii1. Wiyaka 08.04 2010 19:38xistuje, toto bude pravdepodobne nejaký jeho menovec. ... Viac |
