História nám hovorí len o veľmi málo prípadoch, kedy sa Indiáni spojili do významného zväzku. Jednou z nich bola koalícia, ktorú začiatkom 19. storočia vytvoril náčelník Shawneeov - Tecumseh.
Kto bol Tecumseh? Bol to Indián, ktorý mal možnosť spoznať civilizáciu belochov. Vďaka láske k vyše o 15 rokov mladšej beloške Rebecce Galloway sa naučil anglicky, zoznámil sa s literatúrou. Zakrátko požiadal osadníka Gallowaya - Rebeccinho otca - o jej ruku. Ten nebol proti svadbe, no mal len jednu podmienku. Aby sa Tecumseh vzdal Indiánskeho spôsobu života. Tecumseh pár dní uvažoval, no nakoniec sa - hoci s bolesťou - svojej lásky vzdal. Možno už v tom čase sa mu v hlave rodila myšlienka o veľkej Indiánskej republike... Rebecca sa nikdy nevydala a Tecumseh tiež prežil poslednú veľkú lásku (s prvou manželkou sa rozišiel, druhá mu zomrela). Prečo sa však Tecumsehovi v hlave zrodil veľký plán? S belochmi mal totiž zlé skúsenosti, zabili mu otca a dvoch bratov. Koncom 18. storočia prenikali belosi na západ v takom počte, ako nikdy predtým. Začali prenikať aj za Missouri a Indiáni sa mohli len bezmocne prizerať. Svoju beznádej utápali v alkohole a zdalo sa, že ich trpký osud je spečatený. Evidentne potrebovali niekoho, kto by ich spojil a kto by im vlial novú nádej. A práve vtedy bol v správnom čase na správnom mieste prorok Tenskwatawa (Otvorené Dvere) - Tesumsehov brat - ku ktorému vraj počas tranzu prehovoril sám Veľký duch a pozýval Indiánov k návratu k starému spôsobu života a aby sa zriekli „ohnivej vody" (podobný systém sa opakoval o 80 rokov neskôr, kedy Pajutský šaman Wovoka rozdúchal plameň hnutia Tanec duchov).
Guvernér Harrison
Tenskwatawa získaval pre svoju svätú vojnu čoraz viac oddaných veriacich. Samozrejme, úspech mali mať len oddaní veriaci, čím sa Tenskwatawa ľstivo poistil pre prípad neúspechu.
Jeho brat Tesumseh ale zmýšľal viac prakticky a za niekoľko rokov dokázal mnohých demoralizovaných súkmeňovcov odpútať od alkoholu a dal im do ruky zbraň. Nie však na útočenie, ale na obranu svojej zeme. Situáciu znepokojene sledoval aj guvernér Harrison, ktorý mal za úlohu získavať ďalšie a ďalšie územia na západ od Ohia. Poznal však Tecumseha a vedel, že náčelník nebude zbrklo útočiť. A tak Harrison vyčkával.
Tecumseh veril, že dokáže vytvoriť mocnú Indiánsku ríšu. Od roku 1807 bol viac na cestách ako doma a získaval pre svoju koalíciu nové a nové kmene, často veľmi vzdialené od lovísk Shawneeov. Niektoré kmene prijali Tecumseha s otvorenou náručou, no niektorých myšlienka nenadchla. Siouxovia boli presvedčení o svojej neporaziteľnosti, začiatkom 19. storočia nevedeli o belochoch takmer nič a preto Tecumseha síce zdvorilo prijali, no povedali, že si zem ubránia aj sami. Podobne aj Šošoni neboli pre Tesumseha oduševnení, lebo ani oni, podobne ako Siouxovia, nemali vtedy o rozpínavosti belochov ani potuchy.
Na juhu však Tecumseh uspel. Creekovia a Seminolovia už zakúsili trpkú chuť belošskej expanzie a vedeli, že len mocný Indiánsky zväzok bude riešením ich situácie.
Ale ani samotný Tesumseh nemal komplexnú predstavu, proti čomu stojí. Nevedel, čo sa deje v Európe, nevedel o tisícoch ďalších Angličanov, Francúzov, Nemcov, Talianov či Poliakov, ktorí považovali Ameriku za svoj budúci domov.
Kmene, ktoré boli aj pred príchodom poľnohospodársky založené, napr. Cherokeeovia, mali šancu v nových podmienkach prežiť. Lovecký spôsob života (Sioux) však bol odsúdený na zánik.
Tecumseh však predovšetkým konal a jeho úsilie prinášalo výsledky. Pri ústí Tippecanoe do Wabash riveru začal od roku 1811 zhromažďovať bojovníkov všetkých kmeňov, ktorých získal pre svoju koalíciu a dúfal, že tak belochom dostatočne demonštruje Indiánsku silu. V tomto čase bolo pri Tippecanoe okolo 6000 bojovníkov, ale guvernér Harrison útok nepredpokladal. K dispozícii mal len okolo 900 vojakov. Indiáni skutočne neútočili, iba niekoľko desiatok ich prepadlo zopár rančov v pohraničí. Tecumseh sa za toto Harrisonovi ospravedlnil, požadoval však, aby sa všetci belosi stiahli z Indiánskeho územia. A potom Tesumseh odišiel znovu na cesty získať ďalšie kmene do svojho zväzu a zabezpečiť si aj podporu Angličanov.
Tecumseh mal však často aj vnútorné problémy. Vyše 90 ročný náčelník Wyandotov Kožený Pysk bol Tecumsehovým odporcom a poslal vraj bojovníka, aby Harrisona varoval, že Indiánska koalícia je neustále silnejšia. Tesumseh poslal starému náčelníkovi, ktorý mu neustále maril plány, kus kože s vypáleným tomahawkom. Kožený Pysk sedel pred svojím stanom a očakával smrť. Tá čoskoro prišla. Bojovníci prišli k starému náčelníkovi a zabili ho.
Tenskwatawa
Prišiel aj ďalší úder po pás a to od vlastného brata, ktorého Tecumseh stanovil za svojho zástupcu v čase svojej neprítomnosti. Jednooký šaman Tenskwatawa už dlho žiarlil na svojho úspešnejšieho brata a nedokázal sa zmieriť s faktom, že je hlboko v jeho tieni. Bol natoľko ctižiadostivý, že neváhal porušiť bratove rozkazy o neútočení. Teraz bol on veliteľom mnohotisícovej armády Indiánskych spojencov. Nemal síce dar reči ako Tecumseh, zato ako šaman ovládal rôzne triky. Bojovníkom oznámil, že im Veľký duch dal do bitky dar nezraniteľnosti. Svoje slová umocnil ohňostrojom - darom od Angličanov - ktorý mnohí bojovníci videli prvýkrat a urobil na nich veľký dojem.
Tenskwatawa totiž „nečaroval" prvýkrát. 6. júna 1806 urobil na vtedajšiu dobu nevídaný kúsok. Guvernér Harrison ho vyzval, aby dokázal, že je naozaj vyslancom Veľkého ducha. Chcel Tenskwatawu prefíkane ponížiť, no dosiahol pravý opak. Prorok totiž, nevedno ako, predpovedal unikát opakujúci sa len raz za niekoľko sto rokov - „smrť slnka", teda jeho úplné zatmenie, na deň a hodinu presne. Tisíce Indiánov zdesene pozorovalo temnotu, ktorou sa niesol temný Tenskwatawov hlas, prosiaci Veľkého ducha, aby im slnko vrátil. A skutočne, zakrátko sa obloha opäť vyjasnila a Tenskwatawa si posilnil pozíciu „pápeža" v Shawneejskom „Vatikáne".
Bitka pri Tippecanoe
Nie však naveky. Po roku 1806 zažiarila hviezda jeho brata Tecumseha a prorok trpezlivo čakal na svoju príležitosť. Za Tecumsehovej neprítomnosti povolil prepady belochov a tak Harrison významne posilnil vojenské jednotky a uviedol ich do stavu najvyššej pohotovosti. A tak ho neprekvapilo, keď Tenskwatawa zavelil 5. novembra 1811 k zbrklemu útoku. Takmer 6000 Indiánov obliehalo Harrisonove vojsko, boj bol nerozhodný, no potom sa karta obrátila. Napokon Indiáni zutekali pred bodákmi. Harrison neváhal a zrovnal so zemou aj ich tábor pri Tippecanoe. Shawneejskí posli ihneď bežali oznámiť Tesumsehovi hroznú zvesť. Ten rokoval v Detroite s Angličanmi a keď sa dozvedel, čo sa stalo, zúril ako nikdy v živote. Jeho dlhoročná snaha a námaha vyšli nazmar za jediný deň! Jeho ctižiadostivý a nerozumný brat mu zničil životné dielo, sen o Indiánskej republike. Tenskwatawa potom zmizol a žil ešte dlhý život, až do roku 1834 (podobne aj šaman Wovoka prežil o vyše 40 rokov hnutie Tanca duchov), za ktorý vystriedal 3 manželky a bol otcom 20 detí. Po bitke pri Tippecanoe však stihol „prekliať" Harrisona. Kliatba zdá sa neúčinkovala, no Harrison zakončil svoj život naozaj podivne... V roku 1840 ho zvolili za prezidenta, v úrade však bol len 30 dní a podľahol zápalu pľúc... A Tesumseh? Stal sa generálom v Anglickej armáde a hlavným veliteľom Indiánskych pomocných jednotiek. No už 5. október pri Thames riveri (keď mal asi 45 rokov) sa mu stal osudným. Generálovi Proctorovi predpovedal, že táto bitka bude jeho posledná. Odovzdal svoj meč aj oblečenie a vo svojej poslednej bitke bojoval ako Indián... A tak Indiáni stredného západu stratili veľkého vodcu a s ním aj sen o Indiánskej únii.
