Jedným z nie príliš početných príkladov, kedy sa Indiáni dokázali na dlhší čas jednotne spojiť a aj úspešne bojovať proti belochom, bolo približne 3 roky trvajúce indiánske povstanie pod vedením náčelníka Pontiaca z kmeňa Ottawov.
Dokázal v boji proti kolonizátorom zjednotiť indiánske kmene žijúce v oblasti Veľkých kanadských jazier a jeho cieľom bolo vyhnať Angličanov. Pontiac bol taktik, stratég a zorganizoval obliehani vojenských pevností, čo bolo myšlienka na míle vzdialená tradičnému indiánskemu poňatiu boja.
Kmeň Ottawow
Ohľadom narodenia a mladosti Pontiaca neexistujú presné historické údaje. Narodil sa okolo roku 1720 v dedine Ottawov na rieke Detroit. Už ako mladý bojovník sa pripojil k Francúzom a podieľal sa na bojoch proti Angličanom. Lenže v tejto vojne Francúzi prehrali a koncom leta 1760 prevzali nadvládu v oblasti Veľkých jazier. Anglicko – Francúzske vojny trvali s prestávkami dlhé desaťročia a na obidve strany sa pripájajú miestne indiánske kmene.
Hoci Indiánom stále patrila veľká časť Severnej Ameriky, čoraz častejšie dochádzalo k stretom obidvoch civilizácií. Na indiánske územie prenikajú najprv len obchodníci, lovci či misionári, ale postupne si Angličania a Francúzi podmaňovali čoraz viac územia. Možno práve niekedy v tomto období sa v Pontiacovej mysli zrodil sen o indiánskej koalícii a britskej porážke, v ktorej počítal s podporou Francúzov, pretože tí sa pripravovali na povstanie proti Angličanom a odplatu porážky.
Pontiac – Zjednotiteľ
Pontiac tiež spozoroval, že kým nedávno tvorili kolonisti osamelé ostrovy v divočine, za posledné roky anglické osady zmohutneli a tvorili už takmer súvislú hranicu od rieky Svätého Vavrinca po Georgiu. A túto hranicu strážili vojaci. Vtedy si snáď Pontiac uvedomil, že skvelú príležitosť už zahodil. Pred rokom totiž za ním prišli vyslanci z kmeňa Senekov, členov veľkej Irokézskej ligy národov a odovzdali mu červený vojnový vampum, čím jeho kmeň Ottawov vyzvali do boja proti Angličanom. Pontiac vampum odmietol, čo bola pre Senecov urážka. Medzitým belosi porušili dohodu a prenikli za stanovené hranice. Čoskoro si Pontiac uvedomil, že nadišiel čas boja. Vyslal poslov k desiatkam kmeňov a aj sám sedel pri poradných ohňoch dlho do noci. Pontiac – Zjednotiteľ zjednocoval indiánske kmene, žiaľ Irokézov sa mu pre svoju myšlienku získať nepodarilo. Odmietnutie vampumu Irokézov bola urážka a tak Pontiac musel tento početný národ v boji postrádať. Väčšinu kmeňov však pre svoju myšlienku získal a niekedy išlo aj o vzájomne znepriatelené kmene, ktoré však zakopali vojnovú sekeru a zjednotila ich myšlienka boja proti kolonizátorom. Pontiacova vojna začala niekedy v máji 1763 a kmene sa v nej dohodli na postupnej likvidácii vojenských pevností a osád a potom vytlačiť osadníkov. Kľúčovú úlohu pre indiánskych spojencov zohráva pevnosť Detroit, vybudovaná Francúzmi. Táto pevnosť však mala prísť na rad neskôr a chcel ju dobiť Pontiac so svojimi Ottawami a spojencami Ojibwejmi a Pottawatomijmi. Najskôr plánoval Pontiac zlikvidovať menšie pevnosti. Indiáni vsadili hlavne na moment prekvapenia. Dovtedy totiž voči pevnostiam vystupovali pomerne mierumilovne a pevnosti im slúžili ako miesta na styk s obchodníkmi, s ktorými vymieňali kožušiny za zbrane, sekery, whisky, potraviny či iný tovar. Pontiac totiž neplánoval mohutné pevnosti dobiť len zvonku a zbytočne prelievať indiánsku krv. Vsadil aj na taktiku vylákať vojakov z pevnosti alebo pod nejakou zámienkou, napr. predvádzania rôznych tancov, vniknúť do pevnosti a až tam zahájiť boj.
Huróni
Ako prví úspešne vstúpili do boja Huróni, potom Pottawatomijovia, ďalšie Ojibwejovia, Winnebagovia, Foxovia, Wyjandoti, Delawarovia. Prvá časť Pontiacovho plánu bola splnená a Indiáni postupovali ďalej na východ k anglickým osadám. A opäť uspeli – Huróni zlikvidovali pevnosť Fort Sandusky a Delawari s Mingami dobyli významnú pevnosť Fort Ligonier. Séria bojových úspechov priniesla Pontiacovi aj zmytie urážky Irokézov. Tí sa totiž napokon k Pontiacovi pripojili a pomohli mu zlikvidovať ďalšie vojenské pevnosti – Fort Venango, Fort LeBoeuf, Fort Presque’Isle či Fort Pitt.
Detroit
Najväčšia pevnosť Detroit však dobytá nebola. Ani zvonku, ani zvnútra pomocou ľsti, ani odrezaním pevnosti od zásobovania. Ani takmer 1000 Indiánov pevnosť nezdolalo. Príčiny boli viaceré. Jednak pevnosti velil schopný veliteľ Gladwin, ktorého indiánska milenka mu vyzradila Pontiacove plány, ale takisto mnohé kmene už v obliehaní tejto pevnosti strácali trpezlivosť, dochádzalo im strelivo a začali sa pripravovať na nadchádzajúcu zimu. Zdrvujúcu ranu zasadil Pontiacovi list od francúzskych spojencov, ktorí medzitým s Angličanmi uzavreli mierovú dohodu a vyzývali Indiánov, aby zakopali vojnovú sekeru.
A tak Pontiacov sen zostal iba snom a indiánska koalícia sa začala rozpadať. Pontiaca opustilo mnoho verných, až napokon aj on sám uzavrel s Angličanmi oficiálny mier. Zostal však neporazený so svojími najvernejšími, avšak aj keď zložil zbrane, jeho nedávne úspechy boli niektorým Angličanom naďalej tŕňom v oku. A tak keď sa Pontiac objavil na jar 1769 v osade Cahokia na sútoku Missouri a Mississippi, situáciu využíva plukovník Wilkins z neďalekej pevnosti Fort de Chartres. Spája sily s malým kmeňom Peoriov a vnuk náčelníka Čierneho Psa má čakať na vhodný okamih. Ten sa dostavil 20. apríla, kedy bol Pontiac zabitý zozadu tomakawkom. Zomrel podobne, ako mnohí indiánski velikáni, rukou vlastnej rasy... Jeho vraždu jeho bývalí spojenci pomstili, vyhladili kmeň Peoriov, ale Pontiaca nevzkriesili. Pamiatka na neho a jeho vojnu však žila ďalej. Ani Pontiacova vojna však nezostala iba pri spravodlivej myšlienke a ušlachtilom cieli. Stovky nevinných civilistov bolo zabitých alebo padlo do indiánskeho zajatia, stovky muselo náhle opustiť navždy svoje nové domovy. Belosi však takisto nezaostávali a azda najbezcitnejším činom bolo darovanie oblečenia a prikrývok do indiánskych osád, bolo však infikované rôznymi smrteľnými chorobami.
Na pamiatku Pontiaca vzniklo v Amerike viacero miest a tiež známa automobilová značka.
- viac článkov na autorovom webe
