Island, Machu Picchu alebo Everest a ich pravidlá

Budhistické kráľovstvo, pre mnohých duševný raj na Zemi, pre turistov obrovské lákadlo. Bhután. Na prvý pohľad low cost destinácia však skrýva zopár prekvapení. Ak chcete do tejto krajiny cestovať máte vízovú povinnosť a musíte, podľa oficiálnych zdrojov, šikovnosti sa však medze nekladú, riešiť pobyt výhradne cez licencovaných Bhutánskych turistických operátorov. Tiež máte oficiálne povinnosť si vopred zakúpiť "turistický denný balíček". Túto povinnosť zaviedla Bhutánska kráľovská vláda a predáva ho Rada pre cestovný ruch. Ide o dvesto až dvestopäťdesiat dolárov na deň, cena závisí od sezóny. V balíčku je ubytovanie, strava, sprievodca, doprava v rámci krajiny. Vyzbierané peniaze slúžia na bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a boj proti chudobe. Ako sme už naznačili, informácie sú z oficiálnych zdrojov a ako veľmi sa na nich trvá je otázne. Faktom však je, že dokážu odradiť záujemcov o túto krajinu. Bhután mal totiž v roku 2014 návštevnosť len 133 480 turistov.

Nikoho neprekvapí, že fascinujúci Island navštívilo roku 2014 deväťstosedemdesiat tisíc turistov. Možno si aj poviete, že číslo nie je až tak vysoké. Avšak išlo o 24 percentný nárast oproti roku 2013. V máji 2015 bol nárast turistov v krajine oproti rovnakému obdobiu z roku 2014 o 76 percent. Znie to pre krajinu ako obrovské plus? Už roku 2014 bol počet turistov trojnásobok populácie Islandu. Obrovské masy nedali spávať tamojším vládnym činiteľom, ktorí vyhlásili, že musia nájsť spôsob ako s nárastom turistov niečo spraviť. Dôvodom je, že návštevnosť nemôže rásť donekonečna, veľké počty návštevníkov si začínajú vyberať svoju daň a aj vlastníci pozemkov, cez ktoré vedú frekventované trasy, vyjadrili nespokojnosť. Turisti totiž neberú ohľad na nič a náklady na údržbu sú stále vyššie a vyššie. Aj napriek tomu, že cestovný ruch je hlavným motorom hospodárskeho rastu krajiny, sa čochvíľa dočkáme regulácií, obmedzení alebo šialených cien.

Devätnásť ostrovov, ktoré inšpirovali Darwinovú teóriu evolúcie. Našlo sa tu totiž okolo deväťtisíc druhov života ako na súši, tak v mori. Galapágy. Aký to malo všetko dopad na turizmus? Roku 2007 Organizácia spojených národov vyhlásila väčšinu území za prísne strážené národné parky, nakoľko ekosystém bol doslova v katastrofálnom stave. Obmedzený pohyb, ako pre domácich tak pre turistov, mal našťastie blahodarný vplyv a od roku 2010 sa Galapágy už nenachádzajú v OSN zozname s hlavičkou "ohrozené". Avšak aj napriek tomu je 97% územia stále národným parkom a turisti môžu cestovať len na konkrétne určené miesta výhradne s licencovaným sprievodcom národného parku Galapágy.

Stratené mesto Inkov v nadmorskej výške 2 430 m n. m. je dobre známe nie len cestovateľom. Obrovský historický komplex opradený nie jedným tajomstvom je ročne cieľom tisícok turistov. Masy ľudí si však vybrali svoju daň. Desaťročia bolo povolené sa po najnavštevovanejšom peruánskom turistickom mieste pohybovať úplne voľne. Po tom čo sa roku 2014 nie raz prekročil denný kapacitný limit o 2 500 turistov UNECO zakročilo a začalo pracovať na rekonceptualizácií v hodnote 43,7 milióna dolárov. Výsledkom má byť spustenie programu, ktorý obmedzí pohyb turistov na tri vymedzené trasy a výhradne s certifikovaným sprievodcom. Táto novinka by sa mala zaviesť od roku 2019.

Zmluva o Antarktíde. O čom hovorí? Samozrejme o ochrane takmer nedotknutého ľadového kráľovstva. Zmluva je platná od roku 2009 a obmedzuje komerčné výpravy na plavby s maximálne sto cestujúcimi na palube a len na jednu plaviacu sa loď. Takáto výprava musí byť schválená a organizovaná konkrétnymi tour operátorom. Počas celého pobytu v chránenej oblasti je loď aj s pasažiermi veľmi prísne sledovaná. Zdá sa vám toto obmedzenie pomerne prijateľné? Pred Zmluvou sa na komerčné výpravy bežne vydávalo aj niekoľko lodí súčasne. Niektoré mali na palube aj do päťsto ľudí.

S veľmi veľkým odľahčením môžeme povedať, že Everest sa stal bežnou atrakciou pre odvážnych. Stačilo mať dostatok peňazí a prechádzku na najvyššiu horu sveta zvládol každý druhý. Ale žarty bokom. Z Everestu sa naozaj stala atrakcia, ktorá nezodpovedala tomu čo sa na tejto hore môže udiať a neraz sa aj udialo. Až smutno známe zemetrasenie sprísnilo pravidlá. Desať až jedenásť tisíc amerických dolárov za permit, zriadila sa kontrolná kancelária v základnom tábore, kde vás prevetrajú zo skúseností a vedomostí viac než na maturite a štátniciach dokopy, lekárska prehliadka a horolezecké testy. Tiež sa nariadením zredukoval maximálny počet ľudí na výstupový tím, čím sa tiež zamedzilo "dopravným zápcham" na výstupových cestách.