Krása a smútok Bosny a Hercegoviny

Tohtoročnú dovolenku v Chorvátsku sme sa rozhodli netradične spestriť. Týždeň vypekania pri mori sme si predĺžili o dva dni v Bosne a Hercegovine. Krajina nám ukázala dve svoje tváre – krásnu aj smutnú.

Cesta nebola taká pohodlná a rýchla, ako už okukaná chorvátska diaľnica, ale znížený komfort ciest a časovo dlhšia trasa mala svoje veľké plusy. Najkrajšie zážitky nás stretli v prvý deň. S pribúdajúcimi kilometrami prišli aj tie smutnejšie.

Zodraté tenisky

Prvou našou zastávkou bolo pútnické miesto Medžugorie. Kto bol v mestečku pred 30 rokmi, dnes by ho určite nespoznal. Množstvo novopostavených hotelov a apartmánových domov, nespočet suvenírových obchodov so soškami Panny Márie od výmyslu sveta. Po krátkom váhaní sme objavili cestu k Vrchu zjavenia – Podbrdo. Podľa svedectiev sa tu v júni 1981 šiestim mladým ľudom zjavila Panna Mária. Dnes sem smerujú pútnici z celého sveta. Prichádzajú si vymodliť najmä zdravie a lásku pre seba a svojich blízkych. Cestou na vrchol kopca stretávame množstvo ľudí – počuť je poľštinu, taliančinu, nemčinu... Pár metrov pod vrcholom sa mi prihovorí mladý muž. Tvrdí mi, že prichádza pešo z 15 kilometrov vzdialenej dediny, aby tu vymodlil zdravie pre svoju malú dcérku, ktorá trpí rakovinou. Ukazuje mi zodraté tenisky na nohách. Očakávam, že ma bude žiadať o peniaze, ale jediné, o čo ma prosí je modlitba za jeho chorú dcéru. Ochotne mu to sľúbim a na vrchole kopca svoj sľub dodržím.

Medžugorje – vrchol  hory zjavenia Podbrdo

Z Medžugoria je to len pár kilometrov do mesta Mostar. Historická časť v okolí starého mostu nás očarí svojou atmosférou. Aj tu je veľa turistov, ale atmosféra je akosi živšia. Množstvo reštaurácií, suvenírových obchodov. Po chvíľke čakania máme možnosť vidieť aj tunajšiu atrakciu – mladého muža skáčuceho z mosta do studenej vody rieky Neretva. Napriek pozitívnym emóciám, nedávnu vojnu (je to už 20 rokov) tu cítiť na každom kroku. Vázy vyrobené z delostreleckých nábojníc, fotky a obrazy vojnou zničeného mostu, Múzeum vojny, ale aj rozstrieľané budovy. Za starým mostom prechádzame moslimskou štvrťou. Zastavujeme sa pri jednej z mešít. Zo zadnej strany je starý moslimský cintorín. Pred mešitou je cintorín nový. Biele náhrobné kamene sa špicatia priamo pri pešej zóne. Na väčšine z nich je napísaný rovnaký rok úmrtia – 1993.  

Mostar

Dajme mu tyčinku

Do Sarajeva nás vyprevádza rieka Neretva. Gýčovo tyrkysová hladina sa kľukatí pozdĺž cesty pomedzi strmé kopce. Chýba len kanoe s Winetouom a Old Shaterhandom. Dýcha na nás duch orientu. Nad okolitými dedinkami žiaria biele veže minaretov, popri ceste pečú na ražni jahňacinu. V aute nám k tomu vyspevuje Jarek Nohavica: „... ještě hoří oheň a praská dřevo...“

Hlavné mesto nás privíta na svojich predmestiach. Je podvečer. Zastavujeme na križovatke – svieti červená. V okamihu je pri našom aute počerný chlapec a ponúka nám umytie okna. Protestujem, ale chlapec je rýchlejší. Behom pár sekúnd zručne rozmazáva špinu na prednom skle. Ledva naň dočiahne. Môže mať 7 – 8 rokov. V momente mi preblesne hlavou, že nemám žiadne mince. Všetky drobné eurá aj kuny sme niekde porozdávali. Obávam sa, že mladý muž by mi z päťdesiateurovky nevedel vydať. Manželku napadne spásonosná myšlienka: “Dajme mu tyčinku!“

Keď chlapec vidí, čo mu podávam, tvár sa mu skriví spravodlivým hnevom: „ No, no! Ja chcem many, many!“ Aby som lepšie pochopil jeho požiadavku, postaví sa na špičky a pod pazuchu si vezme moje spätné zrkadlo: „Many!“ Paralyzovaný sedím a pozerám do očí mladému rozhorčenému brigádnikovi. Nepríjemnú situáciu na šťastie ukončí zelené svetlo na semafore. Auto sa pomaly rozbieha a chlapec uskakuje na kraj cesty. Spätné zrkadlo ostáva na svojom mieste. Stále zaskočení nemilou príhodou, s nedôverou parkujeme v centre Sarajeva. Po chvíli nájdeme miesto, kde sa pred 100 rokmi lámal osud našich dejín. Stojíme na kraji chodníka, z ktorého 28. júna 1914 Gavrilo Princip zasiahol rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda, a tým aj celú Európu.

Mostar

Ljubav moja

Prenocujeme v moteli na kraji mestečka Maglaj. Z parkoviska vchádzame veľkou reštauráciou s tanečným parketom. Piatková diskotéka pre starších a pokročilých je v plnom prúde. Spevák v stredných rokoch ide na plno: „...samo je jedna ljubav moja...“ S potešením zistíme, že v moteli majú izby pre piatich a unavení z krásneho dňa zaspávame.

Cena za apartmán je prijateľných 150 konvertibilných mariek (asi 80 €). Keďže domácu menu nemáme, rozhodnem sa zaplatiť kartou. Naťukám PIN a...“out of paper“ - oznámi nám platobný terminál. Recepčný pokrčí ramenami, vytiahne kartu a hľadá nový papier do čítačky kariet. Po chvíľke zadávam PIN opäť. Tentokrát už všetko funguje. Z mašinky vychádza účet a všetci sme spokojní.

Originál za dve euro

V ceste pokračujeme popri rieke Bosna. Tá už nie je tak priezračná ako Neretva. Bahnitý tok sa pomaly vlečie krajinou popri ceste. Ale nebýva to tak vždy. Po pár kilometroch prechádzame spustošenou krajinou, ktorú rieka v máji tohto roku zaplavila. Vidíme zničené domy, vyvrátené stromy, poškodené mosty. Na mnohých plotoch ešte visia sušiace sa koberce.

Sarajevo

Smutný pohľad nás sprevádza až po severnú hranicu s Chorvátskom. Prechádzame Srbskou časťou federácie. Vodou zničenú krajinu po pár kilometroch strieda krajina spustošená nedávnou vojnou. Aj po 20 rokoch tu stále stojí obrovské množstvo vypálených a rozstrieľaných domov. Stoja tu ako pamätníky ľudskej hlúposti a chamtivosti. Domáci si akoby na tento kolorit už zvykli. Vedľa zdemolovaných domov si stavajú nové príbytky a snažia sa zabudnúť.

Bosnou a Hercegovinou sa lúčime v hraničnom meste Brod. Dlhá kolóna áut pred colnicou nám umožní sa rozlúčiť. Popri rade áut sa tmolí niekoľko zúbožených dôchodcov, ktorí sa snažia privyrobiť si predajom pletených ponožiek a slnečnicových semiačok. Pomaly míňame aj pouličný obchod s CD a VHS nosičmi. Má široký sortiment. „Všetky originál CD za 2 €,“ hlási reklamný pútač.

Sáva

Rieka Sáva je vyslobodením z krásnej a smutnej krajiny. Za mostom je už iný svet. Domov prichádzame podvečer. Pre istotu si hneď pozriem internetbanking, aby som zbilancoval, ako sme hospodárili. Na vojnou a záplavami zničenú krajinu sme prispeli sumou 80 €. Za noc v Moteli Bistrica v Maglaji som zaplatil dvakrát. Stálo to za to.

P. S.: po reklamacii duplicitnej platby v Moteli Bistrica, personal motelu chybu terminalu priznal a slubil vratit duplicitnu platbu na ucet autora clanku.

Foto: Ladislav Biznar a Dorota Biznarova