Florencia - galéria pod holým nebom

Srdce Toskánska, kolíska európskej renesancie, mesto umelcov Michelangela, Botticelliho, Leonarda da Vinciho a básnikov Danteho, Petrarcu a Boccaccia...

Sídlo svetoznámych múzeí a krásnych pamiatok, ale aj starých tradícií a gurmánskych špecialít. Pod týmito prívlastkami sa po celom svete preslávila Florencia, jedno z najvýznamnejších kultúrnych centier Talianska. Známe príslovie hovorí - Vidieť Neapol a zomrieť. Podobné označenie by sme však mohli s pokojným svedomím použiť aj pri Florencii. Len máloktoré mesto môže turistom ponúknuť také množstvo architektonických skvostov, kultúrnych pamiatok či umeleckých diel ako Florencia. Historické jadro pritom tvorí jednoliaty celok, ktorého harmóniu nenarušil ani tok vekov. Najvýstižnejšie sa dá tento dojem vyjadriť prirovnaním Florencie ku galérii pod holým nebom. Presvedčiť sa o tom môže každý pri návšteve námestia Piazzale Michelangelo, z ktorého je nádherný panoramatický výhľad na najvýznamnejšie dominanty mesta - rieku Arno, Dóm Santa Vlaria del Fiore, Palác Vecchio či galériu Uffizi. Keďže do Florencie príde cez sezónu denne približne dvetisíc turistických autobusov, na vyhliadku sa hrnú zástupy národov celého sveta a cvakanie fotoaparátov nemá konca-kraja. Ak však patríte k tým trpezlivejším, môžete si do rodinného albumu založiť tie najmalebnejšie zábery...

Katedrála Santa Maria del Fiore

Najznámejšie miesto v celej Florencii je pravdepodobne námestie Piazza del Duomo a priľahlé námestie Piazza San Giovanni. Oddeľuje ich krstiteľnica - Baptistérium San Giovanni, postavená už na prelome 4. a 5. storočia. Do kaplnky sa vchádza tromi bronzovými bránami - južnou, severnou a východnou. Najväčšej pozornosti turistov sa teší východná brána od Lorenza Ghibertiho, známa pod názvom Paradiso - Rajská. Je to skutočne majstrovské dielo, ktorého obe krídla sú rozdelené na desať častí zobrazujúcich výjavy z Biblie. Dominantou celého komplexu je katedrála Santa Maria del Fiore. Táto úchvatná stavba, na ktorej sa začali práce 8. septembra 1296, je dielom viacerých majstrov: Giotta, Andrea Pisana či Francesca Talentiho. Katedrála je obložená zeleným, bielym a ružovým mramorom, vďaka čomu pripomína obrovskú vežu zo slonoviny. V jej tieni sa tak človeka zmocňuje pocit bezvýznamného ľudského mravčeka. Rozhodne stojí za námahu vystúpiť schodiskom do kupoly katedrály - Brunelleschiho diela z rokov 1420 až 1434. Zvrchu je výhľad na celé Staré mesto a úzke uličky sa v hĺbke kľukatia ako pestrofarebné hady. Výškou presahuje Dóm už len vedľajšia, 84 metrov vysoká Giottova zvonica, akých tu vraj bolo v minulosti viacero. „Pred stáročiami bola Florencia bojiskom, prebiehali tu ťažké vnútropolitické boje, pri ktorých sa obyvatelia rozdelili na tzv. čiernych a bielych. Nik si nemohol byť istý životom, a tak sa meštiacke domy postupne premenili na malé pevnosti s presne takýmito vežami, akú máte pred sebou," dozvedeli sme sa od sprievodcu. Veže však boli neskôr zmenšené na približne dvadsať-tridsať metrov a v takomto stave ich môžeme vidieť dodnes.

Kostol Chiesa di Santa Croce - taliansky Slavín

Medzi najstaršie v Taliansku patrí námestie Piazza della Signoria s dominantou Palazzo Vecchio, ktorý bol v minulosti sídlom florentskej vlády. Na námestí je množstvo sôch, z ktorých najznámejšou je pravdepodobne kópia Michelangelovho Dávida. Originál tu stál až do roku 1873, teraz je však uložený v galérii delľAccademia. O rivalite medzi velikánmi talianskeho umenia svedčí Michelangelova veta adresovaná autorovi sochy Neptúna, ktorá je tiež súčasťou námestia: „Ammannati, Ammannati, aký nádherný mramor si zničil!" Aby sme však Ammannatimu nekrivdili, pripomeňme, že na námestí je aj turistami mimoriadne obľúbená fontána Del Nettuno, ktorú dokončil v roku 1575. Najmä počas horúcich letných dni jej okolie pripomína stredoveké kúpalisko. Medzi najväčšie zážitky však patrí prechádzka po Moste zlatníkov cez rieku Arno, ktorý je doslova posiaty obchodíkmi so zlatom. Romanticky a neopakovateľne pôsobil najmä pri západe slnka, keď sa lúče klesajúcej oranžovej gule odrážali na pokojnej riečnej hladine. Jedným zo symbolov mesta je florentská radnica, ktorá sa stala predlohou mnohých maliarskych štetcov a oslavných básní. Jej kamenné steny priam nútia na zamyslenie sa nad nezadržateľným tokom vekov... Ani jeden návštevník Florencie by nemal obísť kostol Chiesa di Santa Croce, na ktorého gotickom a renesančnom interiéri sa podieľali Giotto, Vasari, Canova. Trochu nadnesene by sme ho totiž mohli nazvať talianskym Slavínom. Prečo? Sú tu pochované osobnosti ako Michelangelo, Danie, Machiavelli, Leonardo da Vinci a mnohí další. Jednoducho, Florencia stojí určite za návštevu...

Foto:Jozef Terem