Katalánsko je nielen Costa Brava |
|
Autor: Zuzana Rychliková
|
 Severovýchodný región Španielska je Slovákom známy najmä z lacných pobytov pri mori na Costa Brava a vďaka kozmopolitnej metropole Barcelone. Keď sa však povie Katalánsko, nie je nezvyčajné, že ľudia presne nevedia, kde presne sa na Pyrenejskom polostrove nachádza.
Pritom Katalánsko má jednu z najvyšších foriem autonómie v rámci Španielska, spolu s Baskickom a Navarrou, vlastný jazyk, a je to tak trošku štát v štáte. Má dokonca vlastné školstvo aj políciu. Kataláncom sa však nepáči, že odvádzajú do spoločnej španielskej pokladnice na daniach viac, ako z nej dostanú späť. Ale že by boli separatisti, to zase nie. Na svoju kultúru a jazyk sú nesmierne hrdí. Nie je to žiaden dialekt španielčiny, ale plnohodnotný románsky jazyk ako francúzština alebo taliančina, ku ktorej má najbližšie. V Barcelone a vo väčších mestách sa pohodlne dohovoríte aj po španielsky (s inými jazykmi je to horšie), no vo vnútrozemí jednoznačne prevláda domáci jazyk. V škole je stanovené minimálne množstvo predmetov, ktoré musia byť vyučované v katalánčine, španielčina sa môže vyučovať ako cudzí jazyk. Dnes žije v Katalánsku približne 6 miliónov obyvateľov, z toho len polovica je Kataláncov. Je to najbohatší španielsky región, preto stále láka prisťahovalcov z chudobnejších provincií na juhu, ako aj z Latinskej Ameriky.
Prosperita v stredoveku
Katalánsko nebolo bohaté vždy. Prosperovalo v ranom stredoveku, keď územie na hraniciach so súčasným Francúzskom vyčlenil franský kráľ ako nárazové po porážke a vytlačení Arabov zo svojej ríše. Rozdal ho vazalom, ktorí sa v 10. storočí osamostatnili. Tento čas bol pre Kataláncov šťastný a veľmi plodný, čo dokazuje nespočetné množstvo gotických a románskych pamiatok roztrúsených po celom území. Potom nastali storočia temna, keď napríklad po objavení Ameriky nemalo možnosť obchodovať s Novým svetom (hoci Krištof Kolumbus vyplával na svoju objaviteľskú cestu z Barcelony). Na svoj rozmach muselo čakať až do 19. storočia a priemyselnú revolúciu. Katalánsko ponúka pre každého niečo. More, pamiatky, hory. Napríklad aj vysokohorskú turistiku v Pyrenejách možno kombinovať s návštevami historických pamiatok. Excelentným príkladom je lyžiarske stredisko Vall d’Aran, kde si rada zalyžuje aj španielska kráľovská rodina. Z lyží sa môžete ísť pozrieť na vzácne fresky z 11. storočia v románskych kostolíkoch v okolitých dedinkách (napríklad v Salardú). V horách sa nachádzajú aj tri katalánske pútnické miesta. Dve z nich – Montserrat a Núria patria zároveň aj k najväčším lákadlám regiónu. Dnes sú už ľahko dostupné, vedie k nim cesta alebo v prípade Núrie zubačka. Sú nádherným spojením prírody a civilizácie, v tomto prípade chrámov. Núria je dokonca aj chránená oblasť a lyžiarske stredisko.
Svetové dedičstvo
Pre nešportovcov sú tu pamiatky, mnohé zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Väčšina pochádza z obdobia rozkvetu, z raného stredoveku. Dobrým príkladom je údolie Boi v Pyrenejách. Tiež ho nájdete v zozname UNESCO. V každej dedinke možno pri skromne obrobených políčkach nájsť aj nádherne zachovalý románsky kostolík. Do románskeho obdobia patria aj veľmi zachovalé kláštory. Najznámejší z nich sa nachádza v Ripolli. Ako benediktínske sídlo ho dal postaviť barcelonské knieža Wilfred de Polliu v roku 879. V polovici 11. storočia ho prestavali do dnešnej podoby. Jeho perfektne zachovalý románsky portál z roku 1169 je dnes chránený sklom. Figúrky na ňom stvárňujú biblické príbehy, ako napríklad prechod Červeným morom. Románske a gotické sakrálne stavby nájdeme aj južne od Barcelony. Jednou z nich je Poblet (čo znamená v preklade z katalánčiny dedinka), takisto ocenený UNESCO. Tento cistercitský kláštor je jeden z najväčších a najzachovalejších na svete. Popri kostole z 12. storočia sa v komplexe nachádza aj kráľovský palác s panteónom, kde sú pochovaní katalánski a aragónski panovníci.
Mníšsky život
Neďaleko Pobletu je ďalší známy kláštor Santes Creus (Sväté Kríže). Prehliadka kláštora priblíži bežný život mníchov, možno tu navštíviť ich jedáleň, kuchyne, ale aj pivnice, kde vyrábali víno. Výklad je doplnený krátkym filmom. Z vnútrozemia sa možno presunúť na pobrežie k ďalšiemu mestu zaradenému do svetového dedičstva UNESCO, do mestečka Tarragona. Ešte ako rímske Tárroco bolo dôležitým administratívnym, obchodným a kultúrnym centrom celej rímskej Hispánie. Veľká časť stavieb bola archeológmi odkrytá a potvrdzuje dôležitosť Tárocca. To bolo pravdepodobne vzor na výstavbu aj ďalších rímskych miest stavaných vo vzdialenejších provinciách. Medzi najzachovalejšie pamiatky patria mestské hradby, amfiteáter, kameňolom Medol, rímske divadlo – cirkus, fórum pre provinčnú (hispánsku) radu, ako aj centrálne fórum. To pod jednou strechou združovalo najdôležitejšie administratívne a cirkevné inštitúcie v meste a rímsky akvadukt (vodovod). Okrem týchto rímskych pamiatok stojí za zmienku aj Casa Castellanau z 15. storočia, kde sa miešajú rôzne stavebné slohy. Dnes je v paláci múzeum a možno tu vidieť aj model prvého lietadla, ktoré preletelo ponad mesto v roku 1913. Celé mestečko má príjemný stredomorský ráz, je tu množstvo kaviarní a reštaurácií s typickými tapas...
viac na www.etrend.sk
Diskusia (0) |
