 Slovinsko je jednou z mála európskych krajín, kde by ste mohli v jeden deň stráviť doobedie pri pobreží Jadranského mora a poobede sa presunúť do vysokohorských alpských stredísk...
Slovinsko, rozlohou štvrtý najmenší člen Európskej únie, sa rozprestiera na relatívne malom území a má výnimočnú rôznorodosť regiónov.  Osobitou výhodou je ľahká dostupnosť k rôznorodosti: deň je možné začať v horách so športovými strediskami, pokračovať vidieckym turizmom na zelených pláňach a v dolinách alebo na pobreží Jadranského mora a ešte pred večerom sa nechať rozmaznávať v jednom zo špičkových termálnych centier so svetovou ponukou wellnessu a zdravia. Slovinsko je možné ochutnať v 24 typických kulinárskych oblastiach a 14 vinohradníckych oblastiach. Oddych, zábavu, kultúru ponúkajú známe festivaly a iné podujatia – 365 dní v roku. Slovinsko je príťažlivé pre mestskú kozmopolitnosť a vidiecku prívetivosť v zelenom prostredí rôznorodej prírody.
Slovinsko, ktoré v roku 2011 oslavuje 20. výročie samostatnosti, je pre slovenských hostí blízkou a ľahko dostupnou destináciou. Z Bratislavy je len tri hodiny jazdy autom do Mariboru, druhého najväčšieho slovinského mesta, ktoré bude v roku 2012 niesť titul Európske hlavné mesto kultúry. Aj železničné spojenie cez Viedeň umožňuje pohodlnú a rýchlu jazdu do Mariboru alebo Ľubľany.
 Slovinsko sa stáva čoraz obľúbenejšou destináciou pre oddych slovenských turistov. Návšteva slovenských hosťov v Slovinsku sa po roku 2002 zvyšovala, vrchol dosiahla v roku 2008, kedy Slovinsko navštívilo 17.230 slovenských turistov, ktorí zaznamenali 43.914 nocľahov. Najobľúbenejšie destinácie v Slovinsku sú prímorské mestá, veľa slovenských hosťov však rado navštívi aj slovinské horské oblasti, hlavné mesto Ľubľanu ako aj početné kúpele po celom Slovinsku. V roku 2009 návšteva slovenských hosťov v Slovinsku o niečo klesla, v roku 2010 sme však opäť zaznamenali rast a už v prvých desiatich mesiacoch počet nocľahov (39.924) presiahol počet nocľahov za rovnaké obdobie rekordného roku 2008.
20 tisíc km2 rôznorodosti: od Álp k moru, od Panónskej panvy do Krasu
Severná časť Slovinska ponúka hornatú a kopcovitú krajinu. Na severozápade sú JULSKÉ ALPY s najvyšším vrchom, 2864 m vysokým TRIGLAVOM, okolo ktorého je 880 km2 chráneného územia v jednom z najstarších európskych národných parkov. Tu nemôžeme vynechať mesto Bled, ktorý svojím legendárnym ostrovom v strede jazera a hradom nad jazerom, s termálnymi prameňmi a priaznivým podnebím už storočia láka početných turistov. Na severe sú KARAVANKY s osobitým rastlinstvom napr. narcis a s tradíciou železiarstva a hutníctva. S centrálnou časťou Slovinska sú spojené lesmi porastené KAMNIŠKO-SAVINJSKÉ Alpy, kde sa nachádzajú ešte stále fungujúce pasienky, akým je napr. VELIKA PLANINA s jedným z najzachovalejších pastierskych osídlení v Európe. Alpský svet, ktorého zvláštnosti Slovinsko ochraňuje v súlade s medzinárodnou Alpskou konvenciou, na severovýchode hľadí aj na hornaté POHORJE s močiarmi.
K vysokým výhľadom vedie viac ako 10 tisíc km upravených turistických trás, pozdĺž ktorých leží až 170 horských chát a okolo 40 hotelov s turistickou ponukou.
Južnú časť Slovinska na krajnej západnej časti lemuje pobrežie JADRANSKÉHO MORA so starobylým solivarom, s malebným, typickým stredomorským PIRANOM a kozmopolitným PORTOROŽOM. Vďaka prírodným a kultúrnym znamenitostiam je viac ako jedna pätina slovinského pobrežia chránená!
 Juh Slovinska je popretkávaný krasovými útvarmi a vinohradmi. Kras je jedna zo známych znamenitostí Slovinska – po tejto oblasti Slovinska sú týmto menom pomenované všetky útvary tohto druhu vo svete. Pre návštevníkov sú najzaujímavejšie POSTOJNSKÁ JASKYŇA, najnavštevovanejšia jaskyňa v Európe a ŠKOCJANSKÉ JASKYNE, ktoré sú so svojimi zvláštnosťami zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Okrem prírodných znamenitostí na Kras lákajú LIPICA, kolíska známych bielych lipicanov, stredoveký ŠTANJEL s hradom a Fabianiho parkom a mnohé iné kultúrne, etnologické a kulinárske znamenitosti.
Obzvlášť juhovýchodná časť Slovinska je charakteristická termálnymi prameňmi a vinohradmi, ktoré pokračujú na východ Slovinska – až po Panónsku panvu.
Východná časť Slovinska má svoje kopce a poľnohospodárske roviny umiestnené pozdĺž riek Dráva a Mura. Okrem minerálnych a termálnych vôd a špičkových vín má táto časť Slovinska známe etnologické a kulinárske osobitosti.
Medzi osobitosťami Slovinska nie je potrebné si vyberať – cesta z jednej do druhej časti Slovinska trvá len zopár hodín, veď celé Slovinsko je veľké približne 20 tisíc km2 a dĺžka najdlhšej diagonály je len okolo 350 km.
SKÚMANIE: MESTÁ A KULTÚRA, VIDIEK A GASTRONÓMIA
Slovinsko má 2 milióny obyvateľov. Asi tretina z nich býva v mestách resp. v obciach s viac ako 10 tisíc obyvateľmi. Aj najväčšie slovinské mestá sa v svetovom meradle zdajú malé, no napriek tomu prekvapujú architektonickými znamenitosťami, bohatou históriou a v neposlednom rade spojitosťou so zeleným zázemím. Ľubľana, hlavné mesto Slovinska, leží – ako väčšina historických miest v krajine – pozdĺž rieky pod hradným kopcom. Je známa architektonickou úpravou chýrneho Jožeho Plečnika, ktorý okrem iného projektoval znamenitosti Prahy a Viedne. Za zmienku a návštevu stoja aj mestá kultúrnych znamenitostí ako MARIBOR s najstarším viničom na svete, PTUJ so svojskými fašiangovými tradíciami, NOVO MESTO, ktoré leží pozdĺž rieky Krky, ŠKOFJA LOKA s tradíciami najstaršieho slovinského divadelníctva, IDRIJA s technickým dedičstvom bane ortuti a mnohé iné.
Najmä v lete sú slovinské mestá v znamení festivalov, ktoré pritiahnu návštevníkov z blízka aj ďaleka. V roku 2010 bola Ľubľana svetovým hlavným mestom knihy, a v roku 2012 bude Maribor spolu s partnerskými mestami EURÓPSKYM HLAVNÝM MESTOM KULTÚRY. Tržnice slovinských miest ponúkajú lokálne vyrobené špeciality, ktoré si je možné vychutnať po celom Slovinsku. Tradičnú pohostinnosť okrem iného ponúka viac ako 300 subjektov agroturizmu, čo je skvelé východisko pre spoznávanie rozmanitých slovinských regiónov a viac ako 24 kulinárskych oblastí. Typické miestne jedlá sprevádzajú výborné slovinské vína z 3 vinohradníckych krajín so 14 vinohradníckymi oblasťami a 20 vinohradníckymi trasami. Tradícia vinohradníctva v Slovinsku siaha do rímskeho obdobia, o stredovekej tradícii svedčia vinárne, hodné návštevy.
AKTIVITY: REKREÁCIA V PRÍRODE, ODDYCH V TERMÁLNYCH KÚPALISKÁCH
 Slovinsko je krajina zeleného oddychu a rekreácie v prírode v každom ročnom období. V zime je k dispozícii niekoľko desiatok zimných športových stredísk s ponukou pre lyžiarov, bežkárov a skialpinistov, snowboardistov, sánkarov, a iných vyznávačov zimného športu.
V lete Slovinsko navštevujú milovníci vodných športov na riekach, jazerách, mori. Slovinsko má desatoro golfových ihrísk na dynamických terénoch rôznych regiónov, upravené sú adrenalínové parky, k dispozícii sú jazdecké centrá a jazdecké trasy, centrá pre paragliding, lietanie balónom a.i.
Osobitosť Slovinska a jeho najsilnejším turistickým tromfom sú termálne pramene, v rámci ktorých storočiami vzniklo 15 verifikovaných kúpeľov a ešte viac termálnych wellness centier. Programy pre zdravie a krásu sú založené na rozmaznávaní rôznymi prírodnými činiteľmi, zahŕňajú však aj celý rad príležitostí pre aktívne trávenie voľného času. Wellness ponuka je k dispozícii po celom Slovinsku – okrem známych kúpeľov (niektoré z nich majú niekoľkostoročnú tradíciu) poskytujú taký oddych aj hotely vysokých kategórií. Východiskom pre zážitky v Slovinsku môžu byť aj dobre upravené kempy v rámci termálnych centier alebo aj v iných lokalitách po celom Slovinsku.
Foto: http://www.slovenia.info
Diskusia (0) |
