 Plán vyzeral takto: autobusom z Bratislavy na Čertovicu a odtiaľ pešo po hrebeni na Krížnu, možno až na Borišov. Prvú noc sme mali spať v Kamennej chate, ďalšiu v Donovaloch, avšak nakoniec bolo všetko trochu inak.
Čítať ďalej... |
|
 Pre obdivovateľov starých technických pamiatok môže byť dedinka Gerlachov, ležiaca neďaleko Tatranskej Polianky, zaujímavá svojím kamenným mostom. Nie je až taký starý, no zaujímavý...
Čítať ďalej... |
|
 Ako už po niekoľko rokov, plánovali sme predĺžený novembrový víkend v Štiavnických vrchoch. Pôvodne bola na pláne turistika, avšak keď nečakane napadla snehová nádielka, turistiku sme prehlasovali bežkami.
Čítať ďalej... |
|
 Len na území Európy pribudli tisíce a tisíce vojnových cintorínov a pomníkov. Jeden z nich na rakúsko-slovenskom pohraničí v bratislavskej časti Kopčany. Pre verejnosť začal cintorín znovu existovať 4. mája 2009.
Čítať ďalej... |
|
 Ak navštívite kostol v Štítniku, pravdepodobne ani nepostrehnete, že nie je dokončený. Vôbec tak nevyzerá. Pravdou však je, že niekoľko gotických častí nechali naši predkovia svojmu osudu...
Čítať ďalej... |
|
 V súčasnosti prebiehajúca rekonštrukcia Bratislavského hradu odkrýva tajomstvá, o ktorých sa pred päťdesiatimi rokmi hovorilo medzi odborníkmi len pošepky...
Čítať ďalej... |
|
 Ďaleký Východ, Studený Sever, Divoký Západ a Veterný Juh. Tak opisujem moju cestu jednou vetou. Hlavným cieľom bolo navštíviť štyri „Naj“ body Slovenska. Najvýchodnejšiu, najsevernejšiu, najzápadnejšiu a najjužnejšiu dedinku.
Čítať ďalej... |
|
 Bol koniec októbra a zvažoval som kam vyraziť. Opäť sa ozývalo vnútorné „bručanie“ medveďa. Jednoducho, potreboval som prídel dobrodružstva, fyzickej námahy, napätia a prírodnej krásy...
Čítať ďalej... |
|
 Bol pekný, ešte letný deň. Stál som na parkovisku v Liptovskom Mikuláši a premýšľal, kam vyraziť. Bol som sám. V poslednej dobe tak zvyknem chodiť. Nemusím sa nikomu prispôsobovať, mám čas cestou premýšľať...
Čítať ďalej... |
|
 V roku 1564 sa po prvýkrát na Orave spomína dedina pod názvom Zlanycha. Jej obyvateľmi boli plátenníci, známi v širokom okolí kvalitou svojej práce. V roku 1952 vďaka napúšťaniu vodného diela Oravská priehrada dedina takmer zanikla.
Čítať ďalej... |
|
 Dunajec je rieka pre fajnšmekrov. Či už z hľadiska prírodných krás, atrakcií, športového vyžitia. Jednoducho, na návštevu Dunajca sa vždy veľmi teším...
Čítať ďalej... |
|
 Vybehnúť na vrchol Choča som sa už chystal veľmi dávno. Jedného dňa, keď som míňal dedinu Valašská Dubová ma napadlo, dnes je vhodný čas…
Čítať ďalej... |
|
 Len čo by kameňom dohodil západne od Bratislavy, priamo na štátnej hranici medzi Slovenskom a Rakúskom začína dunajský región lužných lesov Auland-Carnuntum. Je známy najmä vďaka kvalitným vínam, rozmanitým cestám pre cyklistov, množstvu atrakcií a pamätihodností.
Čítať ďalej... |
|
 Jednou z príležitostí ako absolvovať zaujímavú túru v Malých Karpatoch je celkom určite výstup na Vápennú, tretí najvýšší kopec Malých Karpát, známy aj pod názvom Roštún.
Čítať ďalej... |
|
 Ak by bolo možné preniesť sa napríklad do roku 546 pred Kristom a vidieť vrch Molpír, asi by nás prekvapil pohľad na hradisko mohutnejšie, ako dnes v jeho susedstve stojaci Smolenický zámok.
Čítať ďalej... |
|
 Predstavte si, že ste sa ocitli v obrovskom potrubí. Nie v hocijakom, postavenom z červených tehál, stáčajúcom sa do kruhu ako koleso. Naplňte tento priestor ostrým štipľavým dymom pušného prachu, rachotom strieľajúcich diel a ubráňte sa klaustrofóbii.
Čítať ďalej... |
|
 Tatranská Kotlina a okolie. Nádherná oblasť pod upätím Belianskych Tatier, bohatá na prírodné aj kultúrne skvosty.
Čítať ďalej... |
|
 Vtáčnik je zvláštne pohorie, neobyčajne pekné a úplne mimo pozornosť outdoorových aktivít chtivej verejnosti. Mne z nepochopiteľných príčin.
Čítať ďalej... |
|
 Sú hrady, pri pohľade na ktoré vás napadne, ako ich tam mohli dokázať postaviť. Vršatec patrí medzi ne.
Čítať ďalej... |
|
 Zlyžovať sa má dať z Lomnického sedla až do Tatranskej Lomnice. Vysoké Tatry rozhodne doteraz nepatrili k slovenským top lyžiarskym destináciám.
Čítať ďalej... |
|
 Ski park Kubínska hoľa na Orave ponúka okrem lyžovačky aj krásne výhľady. Nielen na Oravu, ale keď je pekné počasie, aj na Nízke či Západné Tatry, Malú aj Veľkú Fatru.
Čítať ďalej... |
|
|
Stredisko, ktoré sa nachádza sedem kilometrov nad mestom Kremnica vo výške od 935 do 1 232 metrov, má na slovenské pomery výnimočné klimatické a snehové podmienky.
Čítať ďalej... |
|
 Malokarpatské osvetové stredisko v Modre a malokarpatský región srdečne pozývajú všetkých milovníkov vína na 9. ročník podujatia Deň otvorených pivníc.
Čítať ďalej... |
|
 Vysokohorská hrebeňovka cez po Roháčoch cez končiare Rákoň , Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé patrí celkom určite k tým najkrajším na Slovensku. Vyžaduje však pomerne slušnú dávku fyzickej kondície.
Čítať ďalej... |
|
 Kráľovná Alžbeta, známa tiež ako Sissi, údajne navštívila aj Trebišov. V roku 1895 počas pobytu v Bardejovských kúpeľoch sa mala inkognito vybrať na výlet do tunajšieho mauzólea, pokloniť sa pamiatke Júliusa Andrássyho...
Čítať ďalej... |
|
 Opevnený kláštor nad riekou Váh. Znie to, ako by to ani pravda nemohla byť. Napriek tomu znalcom starých slovenských cestopisov môže veta zarezonovať niečím známym...
Čítať ďalej... |
|
 Kvačianska dolina je čarokrásna tiesňava ukrytá v Chočských vrchov, na pomedzí Liptova a Oravy.
Čítať ďalej... |
|
 Mesiac september sa už tradične nesie najmä v južnejších oblastiach Slovenska v znamení vína. Blíži sa vrchol roka vinohradníkov – vinohradnícke oberačkové slávnosti.
Čítať ďalej... |
|
 Len máloktoré hlavné mesto v Európe sa môže pochváliť svetovo významným paleontologickým náleziskom na svojom území. Bratislava áno, má Sandberg.
Čítať ďalej... |
|
 Podľa benediktínskej tradície mali byť kláštory Benedikta z Nursie zakladané na kopcoch. Preto pannonhalmský kláštor stojí na hore svätého Martina (282 m), na začiatku Bakoňského lesa neďaleko maďarského Györu.
Čítať ďalej... |
|
 Štrbské pleso je pre mnohých Slovákov turistickým symbolom Vysokých Tatier a zároveň aj vytúženým dovolenkovým cieľom.
Čítať ďalej... |
|
 V žiadnom prípade si z vás nerobím „dobrý deň“, keď píšem o Parížskom močiari na Slovensku. A už vôbec nie, keď ho pripodobňujem k džungli...
Čítať ďalej... |
|
 Strážny hrad pri obci Likavka na Liptove postavili niekedy medzi rokmi 1335 až 1341. Vznikol na popud zvolenského župana magistra Donča...
Čítať ďalej... |
|
 Zoznámenie bolo náhodné. Nespomínajú ho turistickí sprievodcovia, nie je o ňom zmienka ani v mape. Neprehliadnuteľné sú zubaté ruiny nad Sedliackou Dubovou. Sú to zbytky jedného z najstarších kostolov v tejto oblasti, kostola sv. Kozmu a Damiana postaveného v rokoch 1334 až 1397.
Čítať ďalej... |
|
 Toto je pozvánka na prechod krajinou pravekých sopiek, skalnatých stepí, stolových hôr a kamenných morí. Pozývam vás na návštevu stredovekých hradov, čadičových lomov, zabudnutých dedín a opustených samôt. To všetko je Cerová vrchovina.
Čítať ďalej... |
|
 Niektoré pramene hovoria, že pôvodne to ani nebol kostol, ale hradisko. Toto tvrdenie je pravdepodobne príliš odvážne. Zaujímavé však je, že o tento opevnený kostolík prejavil záujem aj sám Matúš Čák.
Čítať ďalej... |
|
 Everestfoto v Bratislave opäť prichádza s krajinárskou fotografiou. Autor Igor Šperka predstavuje nielen klasický pohľad obohatený o panoramatický formát, ale aj o výtvarné spracovanie.
Čítať ďalej... |
|
 Myslím, že úslovie o líške, ktorá tam či onam dáva dobrú noc, sa tu neuplatní. Ale vlk, medveď, rys, zubor, či los, ju pokojne môžu zastúpiť. Všetky tieto zvieratá v Bukovských vrchoch na najkrajnejšom východe Slovenska skutočne stretnúť môžete...
Čítať ďalej... |
|
 Strážovské vrchy sú súčasťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Ležia v oblasti medzi Trenčínom a Žilinou. V najdlhšom smere od juhu smerom na severovýchod dosahuje pohorie dĺžku 50 km, šírku viac ako 30 km a jeho celková rozloha je 900 km štvorcových.
Čítať ďalej... |
|
 Predstavte si archeológa s rukami plnými dynamitových náloží. Šialená predstava? Nie! Takto nastupovali do práce v rokoch 1942, 1949 a od roku 1958 do roku 1961 najskôr Lothar F. Zotz a František Prošek, neskôr Juraj Bárta. Pri prieskume Čertovej pece v južnej časti Považského Inovca, asi tri kilometre od dedinky Radošina, im nič iné ani neostávalo.
Čítať ďalej... |
|
