Bol koniec októbra a zvažoval som kam vyraziť. Opäť sa ozývalo vnútorné „bručanie“ medveďa. Jednoducho, potreboval som prídel dobrodružstva, fyzickej námahy, napätia a prírodnej krásy.
Žiaľ, času bolo málo, no aj predĺžený víkend stačí pri správnom výbere miesta na bohaté zážitky. Hoci už bola podľa kalendára zima v plnom prúde, počasie malo byť krásne a slnečné, snehové správy zneli tiež pozitívne. Vyrazil som do Vysokých Tatier, smer Chata pod Rysmi. Pokiaľ v nižšie položených častiach Slovenska padala na krajinu hmla a sychravý dážď, so stúpajúcou nadmorskou výškou sa prejavila sila inverzie a vybehlo zubaté slnko.
Zaparkoval som na platenom parkovisku na Štrbskom plese. Za celý deň si vypýtali myslím, 5 Euro. Tu ešte snehu riadne nebolo, len tu a tam zostali biele fľaky po nádielke spred niekoľkých dní. Tatry sú v takýchto dňoch krásne. Vrcholky stromov do biela zamrznuté, zeleň vzdialenej kosodreviny v kontraste s bielymi končiarmi... Parádny pohľad. A práve tam – hore, som sa chystal aj ja.
Popradské pleso a chata pri Popradskom plese
Ako prvé som vyrazil na Popradské pleso. Po červenej značke to sem trvá približne hodinku. Prvá tretina cesty viedla lesom. Hneď ako ma zakryli konáre stromov pred lúčmi slnka, citeľne sa klesla teplota. Les už pokrývala súvislá, hoci nie vysoká vrstva snehu. Po približne dvadsiatich minútach sa mi konečne otvorila panoráma.
Cesta viedla po kamennom chodníku a ako na dlani sa všade vôkol rozprestierala krása Mengusovskej doliny. Na niekoľko minúť som zastal a vychutnával ten pohľad a teplé lúče slnka v tvári. No nie na dlho. Ako som sa približoval k Popradskému plesu, bolo čoraz jasnejšie, že slnečné počasie vyhnalo do prírody veľké množstvo ľudí. Od zdravenia okoloidúcich sa mi už začala krútiť hlava.
Tešil som sa na menej frekventovanú časť cesty. Tá začala na odbočke pri Popradskom plese. Ešte predtým ale nasledoval krátky oddych a horúci čaj na chate.
Len pre zaujímavosť stojí za zmienku, že Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero u nás. Samotná chata je vo výške 1494 m a je najnavštevovanejšou chatou s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách. Ak máte náladu alebo čas na krátku prechádzku do okolia, zbehnite na symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier.
Ten je vzdialený len zopár minút. Ja som mal naponáhlo. Po modrej značke od Popradského plesa na rozcestník Žabie plesa, Hincove plesa a od rozcestníka ďalej po červenej na Chatu pod Rysmi. Celkovo približne ešte dve hodiny tridsať minúť. (Na chatu sa možno dostať aj z Poľska od Morskieho Oka za 3:50 hodiny, cez vrchol Rysov.) Cesta to bola parádna. Minimum turistov, len mierny vietor, slnko, krásne výhľady, pravidelný dych, tlkot srdca a v hlave myšlienky…
Panoramatická latrína
Záverečná časť cesty už bola v krajine ľadu a snehu. Niet sa čomu diviť, veď Chata pod Rysmi je vo výške 2250 metrov najvyššie položená chata Vysokých Tatier. Je v tesnej blízkosti sedla Váha, Vysokej a Českého štítu. Útulná, rodinná… Večerné posedenie pri lampášoch, či sviečkach s výhľadom na okolité štíty je neopakovateľný. Rovnako ako panoramatická latrína s prednou stenou celou zo skla. Môžem zaručiť, že na podobnej „pánskej“ toalete s tak exkluzívnym výhľadom ste ešte asi nesedeli. Treba skúsiť.
No latrína je od chaty vzdialená niekoľko desiatok metrov po klzkých kameňoch, čo je v istých momentoch celkom slušná túra… Navyše, bol mráz až prašťalo a cestou hore-dolu som riadne vymrzol.
Našťastie som si našiel pri stole kamarátov, partičku horalov zo Sniny a Ždiaru. Týmto pozdravujem! Hneď sme stiahli zopár niekoľko pohárov horca, ktorý tu nazývajú aj žltá smrť. Prečo asi? Asi všetci poznáte. Zima už potom nebola… Kto však abstinuje si celkom určite vychutná vynikajúci – nosičský čaj. Môžem povedať, tak dobrý som ešte nepil. Celkovo za ubytko aj s raňajkami zaplatíte 14 Euro (cena cca z roku 2009, súčasná cena cca 28 Euro). Kapacita je ale obmedzená na cca. 20 ľudí, takže je dobré sa dopredu objednať cez telefón na tel.č.: 0903 181 051. Na chate ale nie je mobilný signál, tak radšej pošlite sms. Ak by aj bolo plno, dá sa prespať v kuchyni na zemi v spacáku. To bol aj môj prípad. Nepohodlie som necítil, no už o 4.30 sa budili prví jednotlivci lační po raňajšom východe slnka, čím spánok v tak malom priestore skončil.
Web: https://www.chatapodrysmi.com/
Na samotný vrchol Rysov je to totiž z chaty ešte asi hodinka šliapania. Kto si privstane, má možnosť vidieť nezabudnuteľnú panorámu prebúdzajúcich sa Tatier. Ešte treba dodať, že chata je otvorená iba v období máj až október, hrozí tu totiž dosť vysoké riziko lavínového nebezpečenstva. Čo povedať na záver? Nebojte sa vyraziť. Prírodná krása, zážitky, noví priatelia, to všetko už príde samé…
