Chočské vrchy

Chočské vrchy patria podľa názvu medzi komerčne menej známe slovenské pohoria. Víkendoví turisti tak často vlastne ani nevedia, že už túto lokalitu navštívili.

Kde teda môžme Chočské vrchy hľadať? Na veľmi atraktívnom mieste… Sú akýmsi spojovacím článkom medzi Veľkou a Malou Fatrou so Západnými Tatrami. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou, pri pohlade od Liptovskej Mary na sever je ich dobre vidno na ľavej strane. Nepochybne patria medzi vizuálne najkrajšie pohorie na Slovensku vôbec. Len pripomeňme, že turisticky najzaujímavejšie časti Chočských vrchov sú Prosiecka a Kvačianska dolina, výstup na Veľký Choč ale aj historické pamiatky Likavský, či Liptovský hrad - najvyššie položená hradná zrúcanina na Slovensku.

Najbližšími mestami a zároveň najlepším východiskovým bodom na návštevu Chočských vrchov sú Ružomberok na jednej a Liptovský Mikuláš na strane druhej. Originalitu Chočských vrchov zvyšuje fakt, že nemajú súvislý hrebeň. Nemožno tu teda podniknúť klasickú hrebeňovku ako napríklad v susedných Západných Tatrách. Celé pohorie je totiž vápencové, rozdelené viacerými hlbokými údoliami, ktoré sice na jednej strane stažujú, či lepšie povedané znemožňujú prechod, na druhej strane ale zvyšujú rôznotvárnosť a pestrosť na tak malej ploche. Preto je typickým spôsobom turistiky v Chočských vrchoch plánovanie okružných túr alebo výstupy na jednotlivé vrcholy. Tým najvyšším je Veľký Choč, vysoký 1611 metrov. K ďaľším známym vrcholom patrí Prosečné, Lomno alebo Pravnáč. Pre lepšiu orientáciu pripomeňme, že celé pohorie sa delí na tri časti: Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Najvýchodnejšia časť – Prosečné je typická hlbokými dolinami, lepšie povedané až kaňonmi. Konkrétne známou Kvačianskou a Prosieckou dolinou.

Prosiecka dolina je dlhá asi tri kilometre, pričom vápencové steny sú miestami vysoké až niekoľko sto metrov. Dolinou preteká potok, riečisko ktorého treba prekročiť v najužšej časti doliny, ktorá sa nazýva výstižne – Vráta. Ide o nenáročnú túru, ktorú možno zvládnuť jedným smerok tak za približne deväťdesiat minút. Do doliny sa najlepšie dostanete z rovnomennej dediny, Prosiek. Do nej zase autobusom z Liptovského Mikuláša alebo autom. Ak prídete autom, pripravte sa že pri vchode do doliny je platené parkovisko. Kvačianska dolina je prakticky rovnobežná s Prosieckou. Celou dolinou ide stará vozová cesta, takže turisticky je táto túra taktiež úplne nenáročná.

Naskytajú sa tu však veľmi atraktívne výhľady. Ten najlepší je pravdepodobne zo skalného výklenku Roháč, v dolnej časti doliny. Pripomeňme aj veľmi atraktívnu časť Oblazy, ktorá sa nachádza v hornej časti doliny. Je tu drevený mlyn, píla a zo dve-tri ďalšie drevené stavby, ktoré postupne rekonštruujú rôzni dobrovolníci. Ak sa chcete dostať do Kvačianskej doliny z juhu, najlepšie je to z dediny Kvačany. Ak zo severu, tak z dedín Veľké Borové alebo Huty. Nič ale nepokazíte, ak si odskočíte aj do malebnej, len dva kilometre vzdialenej horskej dedinky Malé Borové, odkial sú nádherné výhľady na celé okolie. Každá s týchto dedín je turisticky skutočne veľmi zaujímava.

Doplňme ešte, že Sielnické vrchy ležia uprostred medzi Prosečným a Chočom. Táto časť pohoria – Choč má niekoľko vrcholov, ku ktorým patria samozrejme turisticky veľmi zaujímáve Veľký a Malý Choč. Výstup na Veľký Choč je pravdepodobne najnenáročnejší z dediny Valašská Dubová po modrej turistickej značke. Dedina je dobre dostupná autom, či autobusom a je zo všetkých východiskových možností najvyššie položená. Navyše, s Valašskou Dubovou je spojená skutočná rarita. Práve v tejto dedine sa nachádza Jánošíková krčma z 19. storočia. Postavili ju na mieste staršej krčmy, v ktorej vraj v roku 1713 zlapali Jura Jánošíka…

V oblasti Chočských vrchov sa nachádzajú dve významné hradné zrúcaniny – Likavský a Liptovský hrad. Pravdepodobne známejší je Likavský hrad, na juhozápadnom úbočí Choča. V roku 1707 bol zníčený vojskami Františka Rákocziko a odvtedy pustne. Na hrad sa možno najlepšie dostať z dediny Likavka, vzdialenej asi jeden kilometer. Liptovský hrad je považovaný za najvyššiu hradnú zrúcaninu u nás. Vypáliť ho dal z pomsti za zradu už v roku 1474 kráľ Matej Korvín a odvtedy hrad nikto neobnovil. Dostať sa naň možno po červenej turisticke značke z obce Bukovina alebo po žltej od dediny Kalameny. V súvislosti s Chočskými vrchmi ešte nedá nespomenúť dedinu Bešeňová, ktorá leží priamo pod týmto pohorím. Známa je svojim termálnym kúpaliskom, kde si môžete odpočinúť po turistike. Rovnako je tu aj množstvo príležitostí na ubytovanie a veľmi dobrá infraštruktúra do celého okolia.