Jedným zo slovenských hradov, ktoré rozhodne stoja za návštevu, je aj hrad Bytča v Žilinskom kraji.
Na začiatku bol hrad
Menší s obytnou vežou a dvorcom. Slávil svoju trojstoročnú existenciu, keď sa ho v roku 1563 zmocnil František Thurzo, oligarcha z významnej podnikateľskej rodiny, ktorá sa veľkou mierou podieľala na ťažbe a výrobe medi na Slovensku. Nakoľko jeho urodzenosť František Thurzo disponoval dostatočným kapitálom už v rokoch 1571 až 1574, vybudoval na mieste starého gotického hradu nový opevnený kaštieľ. Stavbyvedúcim sa stal taliansky majster Kilián z Milána, ktorého podobizeň je dodnes zvečnená na freske v prízemí kaštieľa pri kruhovom schodisku. V rodinnej tradícii pokračoval aj nemenej významný syn Juraj Thurzo vybudovaním tzv. Sobášného paláca – výstavnej budovy situovanej v predhradí, pôvodne slúžiacej rodinným oslavám a slávnostným spoločenským udalostiam.
Po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v rokoch 1605 až 1612 sa do dejín kaštieľa zapísal opäť jeden Talian. A. Pocabello kaštieľ a Sobášny palác opravil a nádvorie ústrednej budovy obohatil nie len o novú arkádu, ale aj o nové fresky. Nakoľko Thurzovci začiatkom 17. storočia vymreli po meči, Bytčianske panstvo prešlo do rúk Eszterházyovcov. Charakter zmeny mal podobu zmeny pána z myši na kocúra. Ak boli Thurzovci za náboženské reformy, Eszterházyovci boli proti nim. Ak Thurzovci hrad, neskôr kaštieľ, spoločensky povýšili, Eszterházyovci z neho spravili hospodárske budovy. Jediným umeleckým obohatením bolo prekrytie postáv v arkáde novými maľbami zobrazujúcimi uhorských a európskych panovníkov (dnes tam už opäť nie sú, reštaurátori odkryli pôvodné maľby).
V rukách rodu Popperovcov
V roku 1862 majetok odkúpil obchodnícky klan Popperovcov. Tí sa zachovali skutočne obchodnícky. V kaštieli vybudovali byty a Sobášny palác dali k dispozícii okresnému súdu. V roku 1960 sa začalo s realizáciou pamiatkovej obnovy celého komplexu. Nie je úplne jasné, kedy bola obnova ukončená, ale nová etapa obnovy, ktorá sa začala na prelome tisícročí, je naplánovaná na najbližších 24 rokov! Okrem mnohých iných zaujímavostí viažucich sa k Bytči treba spomenúť najmä to, že práve na tomto zámku došlo k jednému z najvýznamnejších zbojníckych stretnutí. Juraj Jánošík vo funkcii väzenského dozorcu tu stretol Tomáša Uhorčíka vo funkcii väzňa. Nie len to! Na vlastné oči som mal možnosť vďaka vedúcej Štátneho archívu MV SR, ktorý tú sídli, uvidieť matričnú knihu, v ktorej je zapísaný krst už menovaného Juraja Jánošíka. Tento údaj je veľmi dôležitý, pretože naši susedia Poliaci prejavujú aktívnu snahu si Jánošíka znárodniť a urobiť z neho čistokrvného Poliaka.
Proces s pomocníkmi Alžbety Báthoryovej
Bytčiansky kaštieľ 7. januára 1611 poslúžil ako súdny dvor v procese s pomocníkmi pani Alžbety Báthoryovej, hradnej pani Čachtického hradu. Dvom ženám uznaným ako vinným „pre zločin proti krvi a ženskému pohlaviu“ boli po vynesení rozsudku vytrhané prsty a za živa boli upálené. Tretia žena, Katarína, bola pre nedostatok dôkazov oslobodená. Je tu ďalšia zaujímavosť, ktorú možno práve vďaka tunajšiemu archívu uvidíte. List Alžbety Báthoryovej z 1.decembra 1601 adresovaný Jurajovi Thurzovi. Musím sa priznať, že aj pre mňa to bol silný zážitok vidieť vlastnoručný podpis „Krvavej pani“. Archív ukrýva mnohé iné poklady. Napríklad pergamen s textom tzv. Esterinej piesne zo zaniknutej synagógy, ktorý vznikol v 8. storočí, alebo „cestovný pas“ remeselníka zo 17. storočia, ktorý ho oprávňoval na vstup do Turecka. Úplne samostatnou kapitolou sú daguerrotypické fotografie významných mešťanov z 19. storočia a sklenené dosky s fotografiami hradov zachycujúce napríklad neďaleký Vršatec či Lednicu.
