|
Autor: jozef terem
|
 Majerovu skalu som si všímal už dlhé roky cestou na Donovaly nad Starými horami. Až som sa jedného dňa rozhodol konečne na ňu vyliezť...
Pekný zimný deň, sľuboval fajn zážitok. Snehu ešte nebolo, vzduchom prenikali zubaté lúče slnka, svet presakoval optimizmom. Vyrazili sme autom z Banskej Bystrice cez Staré hory do horskej dedinky Turecká. Priznám sa, ešte som tu nebol. A tak ma prekvapila drsná krása okolitej prírody, v kombinácii s položenými domčekmi v hlbokej kotline. Hoci kopce v tejto oblasti nedosahujú výnimočnú nadmorskú výšku, ide o riadne tvrdý kraj. Už na prvý pohľad. Okrem iného o tom svedčí aj udalosť z roku 1924, keď sa z nezalesnených svahov Krížnej zosunula juhovýchodným smerom obrovská, až 4 kilometre dlhá snehová lavína. Zasypala časť dedinky Rybô a pochovala v hlbokom snehu až 18 jej obyvateľov.  Na všetky tieto skutočnosti som si v kútiku duše spomenul, keď som videl pekne upravené chatky a domčeky prilepené na svahy strmých hôr. Často stačí tak málo, aby sa šťastie a pohoda v ľudskom živote zmenili v katastrofu a tragédiu. Určite aj preto ľudia žijúci v náručí hôr majú k sebe bližšie.
Krížna
Vráťme sa však do súčasnosti. Auto sme odparkovali v lokalite Salašky nad Tureckou v blízkosti chatovej osady a vyrazili po lyžiarskej zjazdovke prudko do kopca. Cieľ majestátny skalný útvar - Majerova skala /1283 m/ nad Starohorskou dolinou, nachádzajúca sa ešte v pohorí Veľká Fatra. Najprv po zelenej, potom po žltej turistickej značke. Cesta je ale dobre viditeľná aj bez značenia. Musím povedať, že ide o celkom zaberačku, hoci v technicky nenáročnom teréne. Prakticky celý výstup ale vedie do strmého kopca, keď kondička a kĺby dostávajú riadne zabrať. Najťažší úsek bol výstup na hrebeň do sedla, neďaleko miesta zvaného Líška. Tu v minulosti končila sedačková lanovka z Tureckej. Cesta viedla prakticky priamo pod starou trasou sedačkovej lanovky priamo do prudkého svahu. Tu sme dali zopár krátkych prestávok, vychutnávali krásu slnečného, no pritom zimného dňa a vymenili spotené tričká. Ked sme konečne dorazili na hrebeň, otvorila sa úžasná panoráma, odmena za vydanú námahu. Pohľad na časť Nízkych a Vysokých Tatier, Slovenského rudohoria, či oblasť Donovál vo mne zanechal hlboký zážitok. Pritom sme mali šťastie a počas celého výstupu stretli nanajvýš päť ďalších turistov.  Po dosiahnutí hrebeňa je možné pokračovať vpravo na vrchol Krížnej. Tu treba pripomenúť, že Majerova skala nie je jedinou dominantou tohto okolia. Lepšie povedané, Majerova skala je vizuálnou dominantou, no najvyšším kopcom okolia je práve Krížna /1574 m/, ktorá je zároveň križovatkou mnohých turistických trás.
Priepasť a brložisko medveďov
Smerom doprava už po modrej značke je práve Majerova skala, ktorú však vidno už z hrebeňa ako na dlani. Tým smerom sme vyrazili aj my. Dolu po hrebeni, odkiaľ vyzerá Majerova skala ako úpätie neveľkého lesnatého kopca. Potom ešte niekoľko výškových metrov pomedzi skaly a rôzny porast, až sa konečne cesta rozostúpila a ocitli sme sa na skalných plošinách, z ktorých bol výhľad ešte monumentálnejší a úchvatnejší ako zo samotného hrebeňa Krížnej. Na jazyk sa mi tislo prirovnanie – letecká panoráma. Podmanivosť tejto chvíle ešte znásobila hádam tridsať metrov hlboká priepasť. Nezabudnuteľné miesto. Len treba skutočne opatrne, lebo jeden chybný krok by bol zároveň aj posledným. A to som si v návale eufórie neuvedomoval upozornenie, že práve Majerova skala je obľúbeným brložiskom medveďov. Slniečko postupne slablo a čoraz zreteľnejšie sa chystalo za obzor. Nám však v tom momente nevadila ani klesajúca slnečná guľa, ani potencionálna hrozba medvedích labiek... Nemysleli sme nato, čo bude o hodinu, či dve. Daná chvíľa si nás podmanila. Rozložili sme spacáky priamo na skalnej plošine, zababušili sa do tepla a vyžívali sa v krásnych výhľadoch a relaxovali. Slnko sa postupne strácalo za obzorom, svetlo mäklo, vzduchom sa rozšírilo neskutočné ticho. Nádherný deň sa blížil ku koncu...
Diskusia (0) |
