Pieninský národný park je najmenším zo slovenských parkov. Ten, kto sa snaží nájsť pokoj a regeneráciu duše, iste neodíde sklamaný či neoddýchnutý.
Pieniny, so svojimi rázovitými obcami zasadenými v údolí Dunajca nenechajú chladným nikoho. Okolitá príroda človeka láka neprebernou krásou či sa jedná o zimu alebo leto. V lete sa tu dá robiť množstvo aktivít. Kto má záľubu v turistike, môže prejsť ponad Dunajec cez lávku do Poľska a vyliezť na niektorý z kopcov. Či sa už jedná o niektorý z Troch korún, Sokolicu, z ktorej je nádherný, ale úctyhodný pohľad do perejí Dunajca, Ostrú alebo niektorú inú horu. Masív Troch korún nie až taký vysoký, meria „iba“ 982 metrov, ale na príjemnú prechádzku a prepotenie trička to určite stačí. Normálnym tempom sa dá tento výstup zvládnuť približne za 2 – 2,5 hodinky. Kto si dá tú námahu a vylezie na samý vrchol, na tzv. Okrúhlicu, čaká ho zaslúžená odmena v podobe vyhliadky.
Červený Kláštor
Za jasného počasia sa dá dovidieť široko – ďaleko, čo znamená, že človek voľným okom vidí Tatry, Spišskú Maguru, Sadecké Beskydy či Gorce. Len by som vám v tejto veci odporučila, aby ste si so sebou nezabudli vziať peniaze, pretože pred vstupom na vyhliadku sa platí vstupné. Avšak, ak by ste si aj zabudli vziať poľské zlote, nezúfajte. Poliaci vám s radosťou vezmú aj slovenské eurá. A ešte jedno odporúčanie, aby ste si sumu predtým než zaplatíte nezabudli prepočítať, pretože Poliaci majú, nazvyme to, silného obchodného ducha. Cesta dole už netrvá tak dlho ako hore, takže tu vyvstáva otázka, čo s načatým dňom?
Kto má záujem a obľubuje slovenskú kuchyňu, môže sa ísť najesť výborných tradičných špecialít. Salašov či pekných drevených reštaurácií je v Červenom Kláštore a jeho okolí neúrekom, takže vybrať si môže naozaj každý. Nemal by byť ani ten problém, že si nemáte kde sadnúť a v pohode sa najesť. Vyberať si môžete z mäsových, zeleninových, múčnych ale aj syrových či zemiakových jedál, ktoré práve patria medzi tie naše typické. Mám na mysly predovšetkým bryndzové halušky, pirohy (s čímkoľvek), zemiakové placky, ovčie syry a mnoho ďalších. Kto má rád, na požiadanie prinesú aj žinčicu.
Po výdatnom obede by sa človek nemal veľmi namáhať. Výbornou voľbou v tomto prípade je kúpiť si lístok, posadiť sa na plť a nechať sa unášať vodou. Možno vás trocha zaskočí, kde sa vlastne máte nalodiť, keďže je prístavov hneď viacero. Na tom nezáleží, hlavná vec, že budete oddychovať a nasávať plnými priehršťami vôňu čerstvého pieninského vzduchu a obdivovať krásy Prielomu. Som presvedčná, že kto sa raz po Dunajci splavil, na tento zážitok len tak nezabudne. Dunajec na svojej nekonečnej vodnej púti vyhĺbil do skál kaňon, kadiaľ sa dnes plavia nielen plte, ale aj člny či kajaky. Závisí od povahy každého jednotlivca, čo si zvolí. Podľa mňa je predsa len najbezpečnejšia plť. Na Dunajci sa nachádza osem veľkých riečnych meandrov, ktoré sa točia raz tam a raz zasa inam.
.JPG)
Do výšky sa týčia strmé bralá Ostrej, Klejovej skaly, Sokolice či Siedmych mníchov. Podľa legendy, títo siedmi mnísi skameneli, pretože chodili za jednou a tou istou dámou. Ako sami pltníci vravia, keď sa po Dunajci splaví 18 ročné dievča, ktoré je ešte pannou, mnísi ožijú. Len si nie som istá, či to bude pravda ... Kto sa bojí vody a predsa len by chcel absolvovať splav, môže si buďto ešte na pltnici vypýtať plávaciu vestu alebo sa ani nemusí nalodiť na plť. Popri Dunajci totiž vedie chodík. Ak máte záujem, môžete si požičať bicykel a na konci splavu ho vrátiť, alebo si môžete urobiť pešiu prechádzku, ktorá nie je o nič horšia. Tak si aspoň stihnete popozerať to, čo je na Pieninách krásne – hory, vodu a ryby v nej, kaňon, chránené rastliny a keď sa podarí, možno zazrieť aj orla.
S prichádzajúcim večerom bolo vhodné poobzerať sa po nejakom nocľahu. Na výber sme mali hneď viacero možností. Kto dá prednosť pohodliu a relaxu v posteli, môže zájsť do niektorého ubytovacieho zariadenia. Na výber má chatku, izbu či už pre dve – tri, ale aj pre desať osôb. Škála ubytovania je široká. Nesmiem zabudnúť ani na početné domáce penzióny, v ktorých noc nevyjde na veľa. Kto má však dobrodružnejšiu povahu, nebojí sa tmy a nevadí mu trocha menej pohodlia, potom pre neho bude správnou voľbou nocovanie v stane. Kemping sa nachádza v Červenom Kláštore, na začiatku chodníčka okolo Dunajca. Keďže je tu amfiteáter, toto priestranstvo sa používa aj pri konaní Zamagurských folklórnych slávností.
Deň sa dá stráviť aj nakupovaním. Myslím si, že najmä dámy o tom vedia svoje, ale možno aj vy muži budete prekvapení. Dá sa urobiť pekný poldenný výlet do poľského Nového Tagru, ktorý by som kľudne nazvala aj baštou nakupovania. Nájdete tu nielen všetko čo potrebujete, ale aj kopec vecí, ktoré nepotrebujete, „ale môžu sa zísť“. Počnúc sladkosťami rôznych tvarov a chutí, cez kuchynské pomôcky, topánky, oblečenie od športového po spoločenské pre všetky vekové kategórie, hračky, nábytok, koberce, občerstvenie až po milé šteniatka a kopec ďalších vecí. Kto si niečo želá a nevie to kdekoľvek inde zohnať, stačí prísť do Nového Targu.
Cestou naspäť na Slovensko /smer na bývalý hraničný priechod Lysá nad Dunajcom/ sa dá pred hranicami zastaviť pri poľskej priehrade Czorstýn (Čorstýn), ktorá bola vybudovaná v roku 1994. Dominantu priehrady tvorí Niedzicky zámok, ktorý je dodnes pekne urdžiavaný. Obhliadkou expozície na zámku a prechádzkou po priehrade sa dá príjemne stráviť popoludnie. A keď si ešte k tomu kúpite grilovaný oštiepok, bude sa vám kráčať oveľa ľahšie. : )
V prípade nepriazne počasia sa taktiež dá vymyslieť náhradný plán. Ak aj niekto nemá náladu na spoločenské hry, ktoré sú výborným travičom času, môže sa vybrať inam. My sme zvolili prehliadku hradu v Starej Ľubovni. Výstavy sú dosť rozsiahle, takže na svoje si príde každý. Tiež je zaujímavé a príjemné oživiť spomienky alebo sa niečo nové dozvedieť zo života našich predkov, pretože sa pod ľubovnianskym hradom nachádza skanzen s Národopisnou expozíciou. Vystavených je tu vyše 20 drevených domčekov aj so zariadením. Najcennejším „kúskom“ v skanzene je neveľký, celodrevený kostolík pochádzajúci ešte z roku 1833. Dodnes sa tu na sviatky konajú sväté omše. Bohužiaľ, tí, ktorí nerozumejú staroslovienskemu obradu by z toho asi veľa nemali, pretože kostolík je grékokatolícky. Po odchode z múzea sme sa zastavili poobzerať aspoň čo-to z mesta Stará Ľubovňa. Veľmi príjemným parčíkom aj s fontánou je Námestie sv. Mikuláša s rovnomenným kostolom. Škoda len, že práve v čase našej návštevy bolo popršané a nedalo sa tu chvíľu oddýchnuť.
Vyšné Ružbachy
Poobzerali sme neveľké centrum Starej Ľubovne a pokračovali sme v ceste. Našou ďalšou zastávkou boli Vyšné Ružbachy, známe kúpele, kde sa liečia nervové, srdcovo-cievne, onkologické a gynekologické ochorenia. Nachádza sa tu aj veľký bazénový komplex pre verejnosť alebo termálny travertínový kráter, ktorý je chránenou pamiatkou. Myslím si, že veľa Slovákov nemá ani potuchy, že aj my na Slovensku máme svoj Biely dom! Nachádza sa práve tu, vo Vyšných Ružbachoch. Dal ho postaviť bývalý majiteľ kúpeľov, poľský šľachtic Zamoyski, svojej španielskej manželke Izabele. Inšpiroval sa pri tom architektúrou Monte Carla. Po Izabele bol pomenovaný aj jeden z minerálnych prameňov.
Poprad
Z Vyšných Ružbachov sme si to namierili priamo do Popradu. Ani neviem prečo, ale toto mesto ma niečim priam magneticky priťahuje. Možno je to preto, lebo keď sa otočíte smerom k Tatrám, tak vidíte Tatry! Pešia zóna v centre je naozaj vkusne upravená. Po obvode stoja staré, ale upravené meštianske domy ani neviem z akého obdobia či storočia. Na prízemí takmer všetkých týchto domčekov sú buďto nejaké obchody alebo reštaurácie. Chodníky sú vydlaždené a pred majestátnym bielomodrým kostolom sv. Egídia stoja dve fontány, okolo ktorých sú lavičky určené na relax. Jednou z najväčších turistických atrakcií Popradu je určite aquapark. Vyblázniť do sýtosti sa tu vedia ako deti tak aj dospelí. Môžete si zaplávať v rôzne teplých krytých i vonkajších bazénoch, spustiť sa na tobogánoch, vyskúšať mayskú pyramídu či vlnobitie. Na výber má každý. Kto chce, môže sa nechať rozmaznávať masážami alebo si naplno užiť Vitálny svet, ktorý ponúka ďalšie atrakcie, ktoré sa dajú využívať celoročne. Dôležité je však pripomenúť, že za služby si aj patrične zaplatíte. Našťastie, časy dovoleniek a prázdnin sú tu na to, aby si človek oddýchol od každodenných povinností, jednoducho „vypol“ a nechal sa aspoň raz za rok trocha hýčkať.
