Parížsky močiar, kúsok „džungle“ na Slovensku |
|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 V žiadnom prípade si z vás nerobím „dobrý deň“, keď píšem o Parížskom močiari na Slovensku. A už vôbec nie, keď ho pripodobňujem k džungli...
Močiar je akési pralesné spoločenstvo. V pôvodnom význame slova. Nie je regulovaný vo svojom raste a neprechádza kozmetickými úpravami ako naše lesy.
Prečo Parížsky močiar a prečo na Slovensku? Pretože na konci 18. storočia pán gróf Pálfy povolal na Slovensko z Paríža francúzskeho inžiniera, odborníka na odvodňovanie pôdy a poveril ho vytvorením jazera, resp. močiara v oblasti južného Slovenska. Nie bezdôvodne, pán gróf chceli zväčšiť plochu poľnohospodársky využiteľnej pôdy. V procese vysúšania pôdy „prischol“ močiaru názov Parížsky a kanálu, ktorým je z neho voda odvádzaná do Hrona, Paríž.
 Parížsky močiar má dnes rozlohu 184 ha a leží prakticky medzi dvoma obcami: Gbelce a Nová Vieska. Obe sú neďaleko Štúrova. V roku 1966 bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu a patrí medzi najhodnotnejšie a posledné pôvodné ornitologické lokality vodného vtáctva. Ako na jedinom mieste Slovenska tu vraj zistili výskyt šašiniarika tenkozobého, ktorý tu dosahuje najsevernejší bod svojho rozšírenia. Z rozprávania domácich sa dozviete, že túto oblasť hádam lepšie poznajú ornitológovia z Európy ako my sami. V priebehu pár mesiacov pred mojou návštevou sa tu vystriedali dve výpravy, francúzska a holandská, ktoré značkovali a pozorovali vtáctvo tejto lokality. Čo mňa osobne zaujalo, bol spôsob lákania vtáctva. Používali nahrávky z cédečiek a jednoduchý prenosný prehrávač. Fungovalo to veľmi úspešne...
 Parížsky močiar, hoci je rozlohou slušne veľký, neposkytuje práve veľa možností na prechádzanie sa po vyšliapaných chodníčkoch. Vcelku slušná prístupová cesta je z obce Gbelce, ktorá je strediskovou obcou tejto oblasti. Najjednoduchšie je prejsť na koniec obce po ceste smerujúcej k Svodínu. Hneď za obcou po ľavej strane sa vám otvorí výhľad na močiar a odvodňovací kanál. Stačí zísť z cesty a po ľavom okraji prejsť okolo močiara smerom k Novej Vieske. Počas celej cesty na vás čakajú úžasné krajinárske scenérie. Pokiaľ by ste pokračovali popri Novej Vieske proti prúdu Parížskeho kanála, dostanete sa k chránenému areálu Alúvium Paríža, kde sa chráni močiarne spoločenstvo s výskytom napríklad kane močiarnej a bučiaka veľkého.
Podľa môjho osobného odhadu je Parížsky močiar vhodný ako cieľ jednodňového výletu. Ale to iba v tom prípade, že si nechcete skúsiť niečo také ako ja. Môj pôvodný zámer bol fotiť močiar za ranného brieždenia. Tesne po štvrtej ráno som sa už plahočil mokrou trávou, aby som v priebehu najbližšej polhodiny zistil, že ranné brieždenie s červeno-oranžovou oblohou sa konať nebude. Bolo úplne zatiahnuté. Pre tento typ nadšencov môžem napísať, že vhodných miest na stanovanie v okolí je dosť. Rovnako v Gbelcoch ako v Novej Vieske sú dobre zásobené predajne potravín a štandardne otvorené hostince.
Diskusia (0) |
