Rajecká dolina patrí medzi naše najkrajšie rázovité oblasti. Zo severu ju stráži Lietavský hrad, divoké končiare Kľaku a Strážova, z juhu ako vstupná brána vítajú návštevníkov pomaľované drevenice v Čičmanoch.
Prírodné a turistické lákadlá Rajeckej doliny ponúkajú množstvo príležitostí na celoročnú dovolenku. Krásna okolitá príroda, teplé minerálne pramene, dobré podmienky letnej i zimnej turistiky, hrady a zámky v okolí, či liečebné kúpele sem priťahujú tisíce domácich a zahraničných turistov. V letných mesiacoch sa hádam najväčšiemu záujmu tešia termálne kúpaliská v Rajci a Rajeckých Tepliciach. Kto hľadá pokoj, oddych, ticho hlbokých lesov, šum potokov a trblietajúcich sa nočných fontán je v Rajeckých Tepliciach na správnom mieste. Blahodarné účinky liečivých vôd s priaznivým vplyvom na choroby pohybového ústrojenstva sú známe od 14. storočia. Do Rajeckých Teplíc sa vraj chodieval liečiť dokonca aj palatín Juraj Thurzo, ktorý trpel na chronický ischias.
Celkovo, v malých, zato útulných Rajeckých Tepliciach čaká na turistov veľmi príjemné prostredie. Pripomeňme si aspoň umelé tzv. Labutie jazero s ostrovom, fontánami a možnosťou člnkovania, kúpeľný dom, parky, či vrch Skalky, odkiaľ je výhľad na celé mesto... Z kúpeľného mesta sa návštevníkom ponúkajú rozmanité výlety za historickými pamiatkami a krásami okolitého kraja. Z archeologického hľadiska je zaujímavým tipom skalný masív s archeologickými nálezmi nad obcou Zbyňov.
Známe sú aj skalné útvary v neďalekých Slnečných skalách, vyhľadávané horolezcami a pešími turistami, kam vedie náučný chodník z Rajeckých Teplíc. Rovnako obľúbeným miestom sú aj zlepencové bralá s rôznymi bizarnými útvarmi v Súľovských skalách. Pre zdatnejších turistov sú vhodné túry na Martinské hole a Kľak s peknou vyhliadkou do okolitých dolín. Lúky, vrchy a kotliny širokého okolia sú popretkávané množstvom označených trás a chodníkov. Pripomeňme si aspoň túru na Lietavský hrad, ktorý je považovaný za druhú najväčšiu zrúcaninu na Slovensku. Po zelenej turistickej značke z obce Lietavská Svinná sa k nemu dostanete za približne 30 minút, po modrej značke z obce Lietava za približne 45 minút. Vedie sem aj turistický chodník z Rajeckých Teplíc po zelenej značke s dĺžkou trasy asi 2.5 hod.
Hrad je neobývaný už od roku 1698, no je z neho pekný výhľad na celé okolie. Okrem peších turistov obľubujú tunajší kraj aj vyznávači cykloturistiky. Celým krajom prechádza Rajecká cyklomagistrála, ktorá sa radí medzi menej náročné trasy. Začína sa na Vážskej cyklomagistrále v Orlovom a cez Považskú Bystricu a Rajec pokračuje na Malú Fatru do Kamennej Poruby a Konskej. Na bicykli si tak môžete urobiť výlet napríklad na zámok Kunerad, Slnečné skaly neďaleko Rajeckých Teplíc, či do krásnej prírody Fačkovského sedla.
Čičmany a drevený betlehém
Oblasť Rajeckej doliny je jedinečná v symbióze prírodnej krásy a bohatstva kultúrneho dedičstva ľudu. Najtypickejším príkladom rázovitosti a malebnosti tohto kraja sú Cičmany - dedinka na brehoch riečky Rajčianka s množstvom zachovaných dreveníc, pomaľovaných bielymi vzormi. Známe sa stali Cičmany aj svojimi krojmi a nádhernou výšivkou, ktorá pripomína atmosféru tohto miesta tisícom návštevníkov z celého sveta. Časť tejto rázovitej obce bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej kultúry. Popri typických dreveniciach pomaľovaných bielymi vzormi je tu pre turistov sprístupnené národopisné múzeum v jednom z najkrajších domov - v tzv. Radenovom dome.
Zabudnúť nesmieme ani na útulný barokový kaštieľ v strede dediny, kde je aj reštaurácia možnosť ubytovania, či na barokový kostol. Pripomeňme si aj ďalšie významné miesto tunajšieho kraja – cieľ pútnikov, Rajeckú Lesnú. K najväčším lákadlám celého okolia patrí svetová rarita - slovenský drevený betlehém. Počas dlhých rokov ho z lipového dreva vyrezal majster Jozef Pekara. Betlehém je osem metrov dlhý a 3,5 metra široký a zachytáva bežný život ľudu na vidieku, pričom všetky postavičky sa pohybujú. Betlehém sa nachádza priamo v Rajeckej Lesnej a možno si ho pozrieť zdarma každý deň do 17.00 hod. Rajecká Lesná je však aj pútnickým miestom. Kostola Narodenia Panny Márie, ktorý je od roku 2002 vyhlásený za baziliku minor sem prichádzajú každoročne tisíce pútnikov z celého sveta...
Suľovské skaly
Súľovské skaly patria k najkrajším prírodným oblastiam Slovenska. Hlavnou horninou na ich území je súľovský zlepenec, ktorý bol vyformovaný do súčasných fantastických tvarov pôsobením rôznych eróznych činiteľov. Súľovské skaly so svojimi bizarnými tvarmi sú tak skvostom Strážovských vrchov. Sú ľahko dostupné, ležia na hlavnom dopravnom ťahu smer Žilina – Bratislava, pričom od Žiliny sú vzdialené približne 20 kilometrov. Ich výhodou je skutočnosť, že popri vizuálnej kráse a prírodnej rozmanitosti sú turistické trasy v tejto oblasti nie príliš ťažké a idú po dobre vyznačených cestách. Sú schodné aj pre menej trénovaných návštevníkov hôr, pre deti a aj pre starších ľudí. Priemerná doba výletov je približne 3 hodiny, prevýšenie 250 až 450 m. Z turistických chodníkov si tak možno pozrieť najzaujímavejšie miesta Súľovských vrchov ako skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby...
Túto lokalitu však môžete poznať aj z mnohých dokumentárnych filmov o prírode, no stali sa aj miestom filmového spracovania známej rozprávky Sokoliar Tomáš. Aby sme však naše rozprávanie trocha osviežili, pripomeňme, že lokalita Súľova, ktorá sa zaraďuje medzi najstaršie chránené územia a najkrajšie prírodné klenoty Slovenska, vraj bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Zo svojho hniezda (dnes sa skutočne nazýva Šarkania diera a ide o jaskyňu dlhú 60 metrov) vylietal do sveta cez dve skalné brány - na západe Gotickou, na severe Obrovskou. Podľa legiend ich práve on vybúral pri výletoch na Dračí hrebeň v neďalekej Manínskej tiesňave. Gotická brána vysoká 13 metrov je pritom najznámejším skalným útvarom celej oblasti. V najvyššej časti Súľova ležia zrúcaniny Súľovského hradu, ktorý na rozdiel od drakov pretrval dodnes a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1470. Z jeho areálu, kam sa dostanete výstupom z obce Súľov - Hradná, je nádherný výhľad do širokého okolia a už počas cesty vás očaria bizarné tvary fantastických kamenných útvarov, ktoré vznikli z morských usadenín. Škoda len, že samotný hrad, ktorý prežil množstvo vojen či nájazdy lúpežných rytierov Podmanických, neodolal zemetraseniu, ktoré ho poznačilo naveky.
Náučný chodník, vedúci cez Súľovské skaly, nás zoznámi s prírodnými i historickými zaujímavosťami celej lokality, prevedie nás cez Súľovský hrad a popri Gotickej bráne. Práve trasu na Súľovský hrad si pripomeňme trocha detailnejšie. Jej dĺžka je šesť kilometrov a dá sa zvládnuť za približne dve hodiny pätnásť minút. Začiatok trasy je na parkovisku v Súľovskej tiesňave, odkiaľ pokračujte po zelenej turistickej značke. Postupne budete stúpať dolinou až na hrebeň Súľovských skál. Budete tak mať možnosť na vlastne oči vidieť aj najznámejší útvar tejto lokality – Gotickú bránu. Cesta pokračuje ďalej po hrebeni, stále po zelenej značke. Ide o nenáročný terén, ktorí v pohode zvládnu aj menej trénovaní jedinci.
Strmý chodník vás čaká až v záverečnej fáze, pri stúpaní na Súľovský hrad. Po prestávke a rozjímaní na hradnom kopci pokračujte opäť po zelenej značke. Nasleduje pomerne strmé klesanie, ktoré sa postupne zmierni a dostanete sa na Lúku pod Hradom. Ak vám zostáva čas, je tu táborisko s ohniskom a aj prameň pitnej vody. Teda miesto vhodné na piknik. Po kratšej, či dlhšej prestávke budete pokračovať v ceste miernym klesaním už po červenej turistickej značke. Dostane sa tak až do východzieho bodu celej túry.
