|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 V roku 1564 sa po prvýkrát na Orave spomína dedina pod názvom Zlanycha. Jej obyvateľmi boli plátenníci, známi v širokom okolí kvalitou svojej práce. V roku 1952 vďaka napúšťaniu vodného diela Oravská priehrada dedina takmer zanikla.
Z najvyššie položeného miesta, kopca, na ktorom stával kostol, vznikol Slanický ostrov umenia. Je v ňom expozícia Oravskej galérie, ktorej základom sa stali maľby Matildy Čechovej, ľudové plastiky a lapidárium Oravskej kamenárskej tvorby z 18. a 19. storočia. Na výstavnú sieň upravili kostol Povýšenia sv. kríža, pôvodne postavený v rokoch 1766 až 1769 ako baroková kaplnka. Dnešnú klasicistickú podobu s dvoma vežami a „zámočníckou“ kaplnkou dostal až v roku 1843. Barokový interiér skončil v depozitároch Oravskej galérie. V rokoch 1968 až 1971 v kostole po prvýkrát inštalovali výstavu drevených plastík ľudových rezbárov. V priebehu ďalších tridsiatich rokov sa expozícia stala opakovane cieľom zlodejov a dnes vystavené exponáty, zachycujúce sakrálne rezbárske práce od 18. do 20. storočia, sú dokonalými replikami.
Hrobka rodiny Klinovských, veľkosťou najväčšia pamiatka na niekdajšom cintoríne, bola upravená ako výstavná sieň histórie zatopených obcí, ktoré skončili pod hladinou Oravskej priehrady. Menšie náhrobky sú za chrbtom kostola.
 Myšlienka na vybudovanie Oravskej priehrady bola stará už niekoľko desiatok rokov, keď sa 24. júla 1941 začalo s jej budovaním. Postupovalo sa pôvodne podľa švajčiarskeho projektu, ktorý bol po druhej svetovej vojne modifikovaný kolektívom českých a slovenských projektantov. 2. mája 1953 vládna garnitúra „ľudovo-demokratickej“ diktatúry robotníkov a roľníkov spustila prvý agregát priehradnej elektrárne. Štyridsať jeden metrov vysoký múr zadržiava vodu z viac ako 1 100 kilometrov štvorcových povodia a zatopená plocha predstavuje 35,2 km štvorcových. Priehrada utopila štyri obce: Slanicu, Osadu, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou.
Podľa turistického sprievodcu Orava z edície Poznávame Slovensko vydavateľstva Dajama v letnom období majú zabezpečovať výletné plavby po priehrade a na ostrov Slanica štyri lode. Pravda je trochu iná. V lete roku 2003 dopravu zabezpečovala jediná loď spoločnosti North Slovakia Camion. Podľa informačnej tabule v prístave cestujúci by na loď nemali čakať dlhšie ako štyridsaťpäť minút. Realita sa však približovala dvojnásobku uvedeného času. Okrem lodného lístka, ktorý stál na jednu plavbu 70 Sk, návštevník ostrova musel zaplatiť ešte 10 Sk za vstup na ostrov. Za daných okolností by to nebolo príliš veľké prekvapenie, to najhoršie na návštevníkov ešte len čakalo. Kapitán lode totiž tesne pred pristátím oznámil, že loď sa vracia späť o dvadsaťpäť minút. Ani nie polhodinová prestávka zdegradovala prehliadku expozície na úroveň školských výletov, keď nikoho nič nebaví, ale každý všetko videl. V letných horúčavách neinformovaný návštevník neurobí dobre, ak na Slanickom ostrove ostane dlhšie. Nie je tu možnosť osviežiť sa a nie je úplne isté, kedy loď opäť na ostrov pripláva. Na celom probléme je najfascinujúcejšie to, že tri štvrtiny rekreantov tvoria cudzinci.
V každom prípade, Slanický ostrov umenia sa navštíviť oplatí. Je to spolu so susedným Vtáčím ostrovom krásny kúsok zeme uprostred priehrady, ktorej plocha zasahuje až do susedného Poľska.
Diskusia (0) |
