Ak navštívite kostol v Štítniku, pravdepodobne ani nepostrehnete, že nie je dokončený. Vôbec tak nevyzerá. Pravdou však je, že niekoľko gotických častí nechali naši predkovia svojmu osudu... Bez príslovečnej bodky na konci vety.
Keď v roku 1460 pokračovali v budovaní kostola, predĺžili južnú loď smerom na východ. Predĺžili dokonca aj hlavnú loď. Severnú loď kostola ukončili polygonálnym uzáverom a na jej východnej strane ostala len stará sakristia. V 20. storočí sa jej dostalo využitia ako knižnice. Neskorogotická úprava smerovala k zaklenutiu priestoru sieťovou klenbou. V severnom presbytériu dokončili iba klenbové plecia a z neznámych príčin stavbu zastavili. Samotná gotická stavba pôvodne trojloďovej baziliky začala vznikať v 14. storočí a dokončená bola v poslednej tretine 15. storočia. Vtedy kostol získal svoj posledný dominantný prvok – vežu. Pristavali ju k západnému priečeliu. Zastrešenia sa však dočkala až po Szatmárskom mieri (1711). Ešte pred tým poslúžila obranným účelom mesta v čase ohrozenia tureckými hordami a protihabsburských vojnových ťažení. Pri zastrešení zvýšili vežu drevenou pomaľovanou krytou pavlačkou, na ktorú dosadla stlačená baroková baňa. Práce na veži trvali dvadsať rokov (1720 – 1740).
Protestanti zabielili stredoveké nástenné maľby
To najkrajšie na celom kostole sa nachádza na stenách v jeho interiéri. Maľby, objavené koncom 19. storočia, postupne odkryli v rokoch 1908 – 1909. Kostol od 17. storočia využívajú protestanti. Aby sa vyhovelo ich náboženskému obradu, stredoveké nástenné maľby zabielili.
Nástenné maľby pochádzajú z troch období. Najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia a nachádzajú sa na stenách prvej stavby, kde sú miestami prekryté novšími maľbami z poslednej tretiny 15. storočia (po r. 1460). Najmladšie sú zo začiatku 16. storočia.
Pri reštaurovaní nástenných malieb boli ornamentálne časti a maľby na triumfálnom oblúku dotvorené. V presbytériu na severnej strane je christologický cyklus a postavy apoštolov. Na arkádových oblúkoch sú polpostavy prorokov, sv. Helena, sv. Erazmus a Krst Krista, v hlavnej lodi Stigmatizácia a Kázanie sv. Františka Assiského. V severnej bočnej lodi prvej stavby je mariologický a christologický cyklus, ako aj novšie vrstvy s fragmentmi (sv. Barbora a Volto Santo).
V južnej bočnej lodi prvej stavby sú štyri výjavy z podobenstva o desiatich hrivnách, alegórie sedem slobodných umení, cyklus siedmich cirkevných sviatostí, dvaja svätci, polpostavy prorokov a Sibýl, ďalej sv. Štefan, Ladislav, Žigmund, sv. Anton pustovník a iní. Na nástenných maľbách je aj množstvo drobnejších viac-menej samostatných dekoratívnych prvkov charakteru zátiší, žánrov a rýdzo ornamentálnych motívov. Najstaršie nástenné maľby sa orientujú podľa talianskych nástenných cyklov, kým novšie sú pod vplyvom česko-nemeckej maľby.
Okrem toho je ešte interiér kostola bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia, ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti, ktoré sa dostali do kostola pri reštaurovaní.
Za fotografovanie sa platí. Kto koľko dá a kto komu
V čase mojej návštevy kostola asi po desiatich minútach môjho obdivného pobehovania po kostole ku mne pristúpil mladý, trochu obézny, veľmi slušne oblečený Róm. Opýtal sa ma, či som turista a či si chcem naďalej fotiť maľby. Prikývol som a tak som sa dozvedel, že za fotografovanie sa v kostole platí. So zaplatením som nemal problém a kňaza, ktorý krátko predtým ukončil svadobný obrad a prechádzal okolo mňa, som sa opýtal, koľko sa platí. Kňaz len kýval rukou a povedal, kto koľko dá. Vytiahol som teda päťdesiat korún a podal ich mladíkovi. Ten bez mihnutia oka schoval bankovku do svojho vrecka a ja som pokojne mohol fotiť ďalej. Nuž cesty peňazí sú nevyspytateľné.
Ešte jedna pamiatka Gotickej cesty – hrad a kaštieľ
Štítnik sa pýši ešte jednou pamiatkou Gotickej cesty. Zrúcaninou niekdajšieho bebekovského hradu a kaštieľa s novšou obývanou časťou prestavanou začiatkom 19. storočia na kúriu. Pôvodne hrad vznikol po roku 1432 ako vodný. V roku 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. V roku 1577 požiadala vojenská rada gemerský komitét, aby hrad prebudoval, lebo je zastaraný. Prestavbu začali pravdepodobne v roku 1580 – 1585, pričom zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delostreleckými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. O hrade sa zachoval popis v inventári z roku 1683, podľa ktorého mal od vstupnej brány napravo veľký rondel a po celom obvode hradieb drevenú ochodzu.
Nenechajte sa odradiť plechovou vstupnou bránou
Po Rákocziho povstaní bol hrad tak silne poškodený, že v neskoršom období opravili iba niektoré časti na bývanie, napríklad západný hrad s dvoma nárožnými baštami bol prestavaný začiatkom 19. storočia na kúriu. Pri prestavbe znížili pôvodnú výšku obvodových múrov. Z celého objektu ostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romanticky upravené neogotickými oknami a terasou, ďalej silne deštruovaný pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia polygonálna bašta (označená v inventári z roku 1683 ako rondel), ako aj zvyšky základov.
Do južného krídla hradu, ktorý sa nezachoval, postavili začiatkom 19. storočia nový ohradný múr s veľkou mrežovou parkovou bránou. Deštruované je aj severné krídlo hradu, na mieste ktorého stojí dnes hospodárska budova. V priebehu 20. storočia sa celý komplex dočkal čiastočnej rekonštrukcie. Areál a niektoré budovy sú využité ako Odborné učilište. Menej odvážneho návštevníka môže odradiť málo príťažlivá veľká plechová brána dotvárajúca vstup k hradu. V každom prípade sa netreba zľaknúť, stačí zabúchať alebo zazvoniť a služba na vrátnici vám umožní návštevu.
Štítnik bol bohatým banským mestom s troma výročnými jarmokmi
V súvislosti s hradom určite stojí za zmienku skutočnosť, že samotné mesto nemalo nikdy hradby. Hrad slúžil na ochranu majiteľovi mesta. Dobové pramene však nespomínajú, či v čase nebezpečenstva prichýlil pod svoju ochranu aj obyvateľov mesta. Je to o to neobvyklejšie, že poddanské mestečko Štítnik bolo banským mestom a väčšina jeho obyvateľov sa venovala dolovaniu a výrobe železa už od 12. storočia. V stredoveku patrilo určite do kategórie bohatších miest. V roku 1417 dostalo právo na tri výročné jarmoky, čo znamená, že tu sídlila aj silná vrstva remeselníkov a obchodníkov. Dokonca ani obdobie, keď muselo platiť Turkom vysoké poplatky, neznamenalo preň žiadnu pohromu. Po skončení tureckého nebezpečenstva sa hutná výroba v meste rýchlo rozvíjala a v roku 1833 sa tunajšie železiarske podniky spojili v tzv. Štítnickú concordiu. Dnes už bohatstvo a krásu tohto gemerského mestečka pripomína máločo. Remeselnícke a meštianske domy rekonštruujú len veľmi pomaly a napriek propagovaniu slovenskej Gotickej cesty tiahnucej sa od Malohontu cez Gemer až na Spiš tu na príchod turistov pripravení veľmi nie sú. Počas víkendov vám ponúknu občerstvenie v hostincoch, ale informácie o meste a jeho pamiatkach sú pre nepripraveného návštevníka viac-menej nedostupné. Napriek tomu si myslím, že počas návštevy Gemera by ste ho nemali obísť. Kostol a vodný hrad určite za návštevu stoja.
