|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 Strážovské vrchy sú súčasťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Ležia v oblasti medzi Trenčínom a Žilinou. V najdlhšom smere od juhu smerom na severovýchod dosahuje pohorie dĺžku 50 km, šírku viac ako 30 km a jeho celková rozloha je 900 km štvorcových.
Na západe a severozápade sú Strážovské vrchy ohraničené Považským podolím, na severe Súľovskými vrchmi (tieto sú začlenené ako samostatná súčasť do CHKO Strážovské vrchy) a Žilinskou kotlinou, na severovýchode Malou Fatrou, na východe Hornonitrianskou kotlinou, na juhu Podunajskou pahorkatinou a na juhozápade v krátkom úseku Považským Inovcom. Nadmorská výška sa pohybuje od 300 do 1213 m, ktorú dosahuje najvyšší vrch Strážov. Strážov sa čnie medzi obcami Čičmany a Zliechov. Jeho skalnatý vrchol ponúka nádherný výhľad. Vrch aj so svojím okolím je vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu, ktorou sa chránia vápencovo-dolomitické bralá so zachovanými spoločenstvami bučín a reliktných borín pralesovitého charakteru. Dúfam, že táto ochrana sa bude brať aj naďalej dostatočne vážne, pretože v Strážovských vrchoch pribúda čoraz viac tabuliek označujúcich les ako súkromné vlastníctvo so zákazom vstupu. Veľmi nepríjemné prekvapenie, s ktorým sa môžete stretnúť napríklad v okolí vrchu Vápeč alebo pri osade Kopec.
Celé pohorie sa člení na štyri podcelky: Zliechovskú hornatinu, Nitrické vrchy, Trenčiansku vrchovinu a Malú Maguru. Vzhľadom na svoju pestrú geologickú stavbu, tvorenú vápencami aj dolomitmi, sa Strážovské vrchy môžu pýšiť sedemnástimi evidovanými jaskyňami a štyrmi priepasťami.
Turisticky atraktívnou informáciou je fakt, že tu nájdete dodnes využívané stredoveké hrady: Trenčín, Ilava a Bojnice, nádhernú zrúcaninu jedného z najstarších slovenských hradov - Uhrovec a pomaly sa strácajúci hrad Košeca. Pre tých, ktorí dávajú prednosť odpočinku „v polohe ležiaceho strelca“ a nemajú príliš veľký problém oželieť nejakú tú korunu navyše, treba doplniť upozornenie na kúpele v Bojniciach a v Trenčianskych Tepliciach.
Turisticky preferovanejšia je skôr severná časť pohoria, tesne susediaca s už spomínanými Súľovskými vrchmi a Lúčanskou Malou Fatrou. Je to trochu na škodu veci, pretože aj južná a stredná časť ponúka dostatok značkovaných trás. Hoci práve to značkovanie v Strážovských vrchoch ma nemilo dobehlo. Pri prechode z hradu Košeca do obce Košecké Rovne som od vrchu Vápeč volil červeno značkovanú cestu Hrdinov SNP. Po prvýkrát som zažil, že chodník bol nesprávne označkovaný a chybné značky boli len zľahka pretreté bielou farbou. Neviem, či som bol príliš dôverčivý, alebo málo dôvtipný. Nepochopil som, že cesta od osady Kopec nevedie po pomerne vysoko ležiacej lesnej ceste, ako to naznačovala „odstránená“ červená značka, ale dolu údolím popri potoku. Môj omyl ma stál asi o dve hodiny dlhšiu cestu k Dolnej Strednej.  Nebolo to prvé poblúdenie v Strážovských vrchoch. Už pod Vápečom som nesprávne uhol zo žltej doľava, namiesto doprava. Tam ma stálo blúdenie len nejakých 45 minút. V Strážovských vrchoch jednoducho platí: dôveruj značkám, ale keď žiadnu nenájdeš ani po 15 minútach, okamžite sa vráť k poslednej, ktorú si videl. Napriek dosť nepríjemným skúsenostiam s blúdením musím konštatovať, že Strážovské vrchy ponúkajú trasy pre náročných peších trekerov aj pre MT bikerov. Tých je tu vidieť dosť a v lesoch majú veľa, hoci trochu amatérsky, značkovaných ciest. Z toho možno vyčítať, že je tu dosť príjemných hrebeňových trás. Počítať však treba s tým, že výstupy na vrcholy okolo 1000 m sú drsné. Inou veľmi príjemnou skutočnosťou je, že Strážovské vrchy sa vyznačujú hustou vodnou sieťou s dostatkom evidovaných výdatných prameňov pitnej vody.
Hádam najznámejšou obcou tejto oblasti sú Čičmany. Veľmi pekne zachovaná dedinská architektúra s ornamentmi stojí za návštevu. Krivdil by som však ostatným usadlostiam z tunajších horských dolín, keby som nenapísal, že sú rovnako pekné, že v nich nájdete veľa z pôvodných domov a že ľudia, ktorých tu stretnete, sú neobyčajne milí.
foto: autor
Diskusia (0) |
