Tatranská Kotlina a okolie. Nádherná oblasť pod upätím Belianskych Tatier, bohatá na prírodné aj kultúrne skvosty.
Obec Tatranská Kotlina leží na ceste z Popradu na hraničný prechod s Poľskom - Lysá Poľana. Popri tom, že obec lemuje malebná panoráma Tatier, nachádza sa aj v strategicky výhodnej polohe, len približne sedem kilometrov od Tatranskej Lomnice, neďaleko je lyžiarsky areál v Bachledovej doline, či rekreačná obec Ždiar. Veľkým turistickým ťahákom je aj Belianska jaskyňa, vchod do ktorej je skoro priamo na konci dediny. Práve s objavením Belianskej jaskyne v roku 1881 súvisí aj vznik samotnej Tatranskej Kotliny. Už o rok začala výstavba osady. Nešlo však o bežné osídlenie, no ako prvé boli postavené štyri liečebné pavilóny a v tomto duchu sa nesie prostredie dodnes. Liečebné domy sa samozrejme zmodernizovali a slúžia na liečbu tuberkulózy.
V obci sa však už dnes nachádza aj množstvo súkromných domov a penziónov, ktoré slúžia na ubytovanie turistov. Okolie ponúka v zime aj lete množstvo možnosti na turistiku, lyžovanie, či zábavu. Pripomeňme si teda niekoľko tipov na výlety do okolia. Začnime tým najbližším okolím. Len približne dva kilometre je to do rázovitej dediny Lendak s nádherným výhľadom na Tatry. Z turistického hľadiska tu nie je zase nič tak výnimočné, no miestnou zvláštnosťou sú zrubové domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú špáry vymazané na modro. Ak dostanete do okolia na jar alebo v lete, môžete sa do Lendaku previezť na bicykli alebo dať pešiu prechádzku.
Belianska jaskyňa
Vráťme sa však k Belianskej jaskyni. Tá patrí k najviac navštevovaným na Slovensku a celkovo je tu sprístupnených 1370 metrov. Z výzdoby sú pravdepodobne najzaujímavejšie nástenné vodopády vo Vysokom dóme, Zbojníckej komore alebo Dóme SNP. Nachádza sa tu aj veľmi pozoruhodný dva metre vysoký a meter široký stalagmit, ktorý je sprievodcami porovnávaný so šikmou vežou v Pise.
Túra na Brnčalku a chatu Plesnivec
Z Tatranskej Kotliny je možné podniknúť aj viacero veľmi pekných celodenných túr. Spomeňme aspoň jednu, na chatu pri Zelenom Plese, nazývanú aj Brnčalka. Chata je vo výške 1551 metrov, v nádhernom prostredí na brehu rovnomenného jazera a lemovaná končiarmi ako Čierny štít, Baranie rohy, Kozí štít. Pravdepodobne najlepšie je vyraziť z južného konca dediny a po zelenej a červenej značke je to na Brnčalku nie veľmi náročným terénom približne tri, tri a pol hodiny. Trasa je vhodná aj pre turistov začiatočníkov, stúpanie a klesanie nie je veľmi prudké. Cestou sa môžete občerstviť na ďalšej chate nazývanej Plesnivec.
Tá sa nachádza na konci Doliny Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu vo výške 1290 metrov. Z Tatranskej Kotliny sa sem dostanete približne za hodinku a pol. Ak sa rozhodnete vrátiť späť do kotliny, najlepšie je po rovnakej ceste. Ak sa rozhodnete pokračovať na Brnčalku, máte pred sebou ešte približne polovicu cesty. Z Brnčalky môžete zbehnúť k hlavnej cestnej komunikácii do lokality zvanej Biela voda. Autobusom alebo autom sa vrátite späť do Tatranskej kotliny.
Ždiar a Bachledova dolina
Len niekoľko kilometrov od Tatranskej Kotliny smerom na Poľsko je lyžiarske stredisko v Bachledovej doline. Je tu viacero zjazdoviek, s celkovou dĺžkou skoro desať kilometrov, bezplatné parkovisko, lyžiarska škola a požičovňa výstroje. Keďže zjazdovky nie sú strmé, stredisko v Bachledova dolina je vhodné aj pre rodiny s deťmi. Ak by ste pokračovali ešte viac na Poľsko, privíta vás Ždiar. Turistická obec, kde je čo robiť v zime aj lete. Prostredie je poznačené nádhernou siluetou Belianskych tatier, kam je to čoby kameňom dohodil. Je tu množstvo príležitostí na vysokohorskú turistiku, či cyklistiku, pričom spomeňme aspoň túru do Monkovej doliny alebo na Kopské sedlo. V zime tu možno lyžovať v stredisku Ždiar - Strednica a na viacerých súkromných vlekoch.
Tu treba upozorniť, že všetky svahu sú krátke a nenáročné. Lepší lyžiari sa tu budú po dni určite nudiť. V takom prípade stojí za námahu vyskúšať neďalekú Bachledovu dolinu alebo ešte ďalej Tatranskú Lomnicu. Tu bola otvorená nová zjazdovka zo Skalnatého plesa až do Tatranskej Lomnice. Hoci tu premáva aj nová štvorsedačková lanovka, podľa prvých informácii sú veľkým problémom dlhé čakacie doby. Najmä počas sviatkov bola situácia veľmi nevyhovujúca. Ak sa teda chcete vybrať polyžovať do Tatranskej Lomnice, určite tak urobte mimo hlavnej sezóny, kedy nebudú svahy preplnené zahraničnými turistami. Vráťme sa ešte do Ždiaru. Tu treba pripomenúť aj typickú architektúru tejto goralskej obce. Pre drevené domy sú charakteristické rôzne ornamentálne maľby, najmä okolo okien. Ľudová architektúra sa zachovala najmä v časti Antošovský vrch a Blaščatská dolina. Keďže ľudové tradície sú tu dodnes veľmi silné, každoročne sa tu v lete konajú aj známe Goralské folklórne slávnosti.
