Stredisko, ktoré sa nachádza sedem kilometrov nad mestom Kremnica vo výške od 935 do 1 232 metrov, má na slovenské pomery výnimočné klimatické a snehové podmienky.
V polovici marca sa z jednej bratislavskej inštitúcie vybrali do lyžiarskeho strediska Skalka pri Kremnici. V Bratislave už aj zabudli, ako sneh vyzerá, preto zábery zasnežených kopcov a upozornenie, aby si so sebou zobrali snehové reťaze, považovali za druh humoru. Keď uviazli na zasneženej ceste nad Kremnicou, pochopili, že nejde o vtip. Sneh tu totiž minulý rok napadol začiatkom novembra a lyžovalo sa do konca marca. Zasnežené svahy boli ešte aj v apríli.
Raj bežkárov
Stredisko, ktoré sa nachádza sedem kilometrov nad mestom Kremnica vo výške od 935 do 1 232 metrov, má na slovenské pomery výnimočné klimatické a snehové podmienky. Pojem mimoriadne teplá zima či zima bez snehu tu nepoznajú. Kopce ležia na rozhraní, takže zrážky, ktoré sa v tejto lokalite vyskytnú, spadnú práve tam. Orientácia svahov spôsobuje, že sneh sa drží celú zimu. Skalka je známa ako raj bežkárov – nikde na Slovensku nie je toľko kilometrov upravovaných bežkárskych stôp pre klasickú aj korčuliarsku techniku ako tu. Päťdesiat kilometrov, pričom stopy sú poprepájané aj s neďalekými Králikmi, čo sú ďalšie desiatky kilometrov navyše. Ako jediné trate na Slovensku majú certifikát Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. To znamená že sa tam môžu konať medzinárodné lyžiarske preteky organizované touto federáciou. Skalka je v dĺžke bežkárskych tratí medzi slovenskými lyžiarskymi strediskami raritou. Zjazdárske a bežecké trate v jednej lokalite, ako je to bežné napríklad v Česku, sú na Slovensku skôr výnimkou. Kým napríklad v rakúskom Ramsau, ktoré je vychýrené svojimi bežkárskymi stopami, sa za vstup do stopy platí – odôvodňujú to tým, že úprava tratí niečo stojí –, beh na lyžiach je na Skalke zadarmo. Úpravu tratí v minulosti financovalo mesto, teraz sa na ňom budú podieľať mesto a súkromná firma.
Bazén aj bowling
Zjazdári mohli doteraz lyžovať na šiestich zjazdovkách (a jednej mini, ktorá má 80 metrov) a využívať päť vlekov. V tejto sezóne sa možnosti rozšíria – pribudne nová, široká, kilometer dlhá zjazdovka so zasnežovaním a štvorsedačkovou lanovkou. Kým existujúce vleky prevádzkuje bratislavská spoločnosť Skalky, s.r.o., nová lanovka má iného investora, banskobystrickú akciovú spoločnosť Coimex. Tá vyhrala v roku 2004 verejnú súťaž mesta Kremnica o dobudovanie strediska. Celé stredisko totiž leží na pozemkoch, ktoré patria mestu. Rozloha zjazdovky je desať hektárov, bude mať šírku 80 až 120 metrov a celkové investície odhaduje investor na 120 miliónov korún. Podľa Jána Hyžu, predsedu predstavenstva Coimexu, a.s., pôjde o najbližšiu lanovku na východ či sever od Bratislavy, keďže z hlavného mesta je to do Kremnice necelých 170 kilometrov. Okrem možností na lyžovanie sa od jari rozšírili na Skalke aj možnosti, ako tu tráviť voľný čas. Stredisko má tak potenciál stať sa celoročne využívaným. Mesto Kremnica postavilo za peniaze z európskych fondov priamo pri bežkárskom štadióne viacúčelovú halu s telocvičňou, posilňovňou, squashovým kurtom, dvoma bowlingovými dráhami, bazénom s protiprúdom a piatimi saunami. Okrem toho tu vznikol 1,8-kilometrový bežkársky okruh. V zime ho môžu využívať bežkári a v lete korčuliari na kolieskových korčuliach alebo lyžiach, keďže je tu položený špeciálny asfalt, do ktorého je pridaná guma.
Dohodnúť sa
Coimex tu postavil aj tridsať apartmánov, ktoré predali súkromným investorom, ale tí ich plánujú prenajímať. V priebehu ďalších troch rokov plánujú dostavať bežkársky štadión, vybudovať trojhviezdičkový hotel, kongresovú sálu pre tristo ľudí, samoobslužnú reštauráciu, informačnú kanceláriu, mládežnícku ubytovňu. Ubytovacie kapacity by sa mali rozšíriť zo súčasných šesťsto postelí na 1 100, čo by mal byť cieľový stav. „Považujeme za dôležité, aby spolu s rozširovaním možností lyžovania sa tu rozširovali aj možnosti na ubytovanie. Aby mohli ľudia, ktorí sem prídu lyžovať, bývať priamo pri lyžiarskych a bežeckých tratiach. Kapacita vlekov a lanoviek by mala aspoň približne korešpondovať s kapacitou ubytovania, aby sme sa nemuseli spoliehať na dovoz lyžiarov skibusmi z Bratislavy a ďalších miest,“ vysvetľuje J. Hyža. Keďže v stredisku budú túto sezónu dvaja prevádzkovatelia vlekov a lanoviek, potrebujú robiť to, čo je na Slovensku často problém – spolupracovať. Aby si lyžiari nemuseli kupovať jeden lístok na vleky a druhý na lanovku, lebo každé zariadenie prevádzkuje iná spoločnosť. Aby boli všetky trate a dopravné zariadenia zakreslené na jednej spoločnej mape. V zahraničí prevádzkovatelia vlekov a lanoviek problém dohodnúť sa väčšinou nemajú – vedia, že každé nové zariadenie, ktoré tam pribudne, zvýši atraktivitu strediska. Začne sem chodiť viac ľudí, z čoho profitujú pôvodní aj noví prevádzkovatelia.
Viac na www.etrend.sk /uverejnené so súhlasom redakcie/
Diskusia (0) |
