Vlkolínec - živý skanzen

Keď som sa nad tým zamyslel, bolo mi až nepochopiteľné, ako je možne že Vlkolínec mi tak dlho unikal. Unikal v tom zmysle, že som tam až donedávna nebol. Vlkolínec zrejme netreba nijako zvlášť predstavovať.

Určite viete, že ide o dedinu – skanzen. Nachádza sa neďaleko Ružomberka, v pohorí Veľká Fatra vo výške približne 720 metrov, pod malebným kopcom Sidorovo /1099m/.

Nastal ten správny čas

Už viac krát som síce zaparkoval auto na parkovisku pod dedinou, no keď som videl tie zástupy ľudí a ŠPZ-tky z celého Slovenska, opäť som sa otočil. Chýbala mi intimita, opustenosť, možnosť vychutnať si tu krásu v pokoji a osamote. Ako ste už zrejme pochopili, dedina, či lepšie povedané živý skanzen vo Vlkolínci je hojne navštevovaný turistami. Napriek tomu, že tu dnes žije už iba približne dvadsať stálych obyvateľov je prakticky nemožné tu cez deň vystihnúť chvíľu na samotu. To však vôbec neznižuje atraktivitu tohto miesta. Jedného dňa, cestou od Ružomberka smerom na Banskú Bystricu nastal ten správny čas. A poviem vám, bol to vtedy naozaj pekný deň...

Keď som zbadal tabulu s nápisom Vlkolínec, zvrtol som volant doprava. Asfaltová cesta k dedine je úzka a strmá. Už to samotné zaručuje zaujímavý výhľad a zážitok. Úprimne povedané, miestny prírodný kolorit si určite lepšie vychutnáte ako peší turista alebo ako cyklista. Vtedy máte príležitosť sa zžiť s okolitou prírodou najlepšie. Žiaľ, ja som také možnosti v danej chvíli nemal, no keďže bol pekný slnečný deň, cítil som, že je na čase túto rázovitú obec konečne spoznať.

Pod ochranou UNESCO

vlkolinec_foto_2Je zrejme na čase čo to o Vlkolínci povedať, či lepšie – napísať. Máte tu možnosť vidieť približne štyridsať – päťdesiat drevených domov zo 16. až 19. storočia. Všetky domy sú drevené, iba kostol je murovaný. Medzi najvzácnejšie stavebné pamiatky patria zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa z roku 1860, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Na rozdiel od mnohých ostatných skanzenov, Vlkolínec je pôvodná dedina  na svojom mieste, domy sa neprenášali ani umelo nestavali. Všetko je tak, ako to vytvorili naši predkovia v predchádzajúcich storočiach. Nasvedčuje tomu aj spomínaná skutočnosť, že vo viacerých domoch ešte dodnes žijú stáli obyvatelia a mnohé drevenice slúžia dnes aj ako chalupy.

Čiže ide o skutočné reálne živú dedinu, ktorá je určite unikátom aj na naše pomery. A nielen na naše. Vlkolínec bol dokonca v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex. Celkom určite stojí za zmienku, že dedina sa  po prvý krát spomína v písomných prameňoch už v roku 1376, pritom z historických prameňov vyplýva, že najviac obyvateľov mal Vlkolínec v 18. storočí, keď tu bolo viac ako sedemdesiat domov. Skanzen vo Vlkolínci je otvorený počas celého roka.

Na bicykli, či pešo...

Je ale pravdepodobné, že ak nebývate v okolí alebo nemáte cestu okolo Ružomberka, iba kvôli návšteve skanzenu dlhú cestu merať nebudete. Preto si spomeňme aj iné aktivity v okolí Vlkolínca. V lete je to kúpanie, či rybačka na neďalekej Liptovskej mare. Samozrejme, v zimnom období je to lyžovačka na Malinom Brde. Ak sa do okolia dostanete v lete, tak z Malinô Brda, ktoré samo o sebe stojí určite za návštevu sa môžete vybrať do Vlkolínca pešo. Dobrým orientačným bodom na štart je chata Skalka. Tú na Malinom Brde nemôžete minúť.

Trasa je to jednoduchá, vzdialenosť asi dva kilometre a v horskom teréne sa dá prejsť za cca. dve hodiny. Od chaty sa treba dostať na Vlkolínske lúky. Potom už len klesáme, kým neprídeme do osady Vlkolínec. Do dediny sa dá prejsť z Ružomberka aj po skutočne zaujímavej cyklotrase. Dĺžka trasy 12km, povrch cesty asfaltový s prechodom na kvalitnú poľnú a lesnú cestu, s nádhernou scenériou výhľadu. Trasa cyklomagistrály po zelenej značke vedie z Ružomberka smerom na Kejdák a Jánovú dolinu, veľmi dobrou upravenou vlkolínskou cestou popod Krkavú skalu do Vlkolínca. Z Vlkolínca sa spustíme do Trlenskej doliny a odtiaľ cez Šepkovú, zvážnicou do Polčíkova a Jazieriec cez Biely Potok do Ružomberka. Ak podáte podobný športový výkon, celkom určite by vám dobre padol relax v bazénoch s teplou vodou. Niečo takéto môžete zažiť celoročne v kúpeloch Bešeňová, ktoré sú do Ružomberka smerom na Liptovský Mikuláš len pár kilometrov. A to sme spomenuli len čriepok z toho, čo môže región Liptov ponúknuť turistom...