Výlet na hrad Pajštún

Pri slovíčku legendárny v súvislosti s hradom Pajštún ani nemám tak na mysli jeho slávnu históriu. Pajštún sa stal známym a obľúbeným medzi výletníkmi z blízkeho a vzdialeného okolia hlavne kvôli tomu, že hrad je ľahko prístupný a je na ňom možný pohyb bez akýchkoľvek obmedzení. Preto sa tu už po dlhé desaťročia stretávajú výletníci všetkých vekových kategórii, na trávnatej ploche, ktorá sa vytvorila medzi jeho ruinami sa opeká, často sa tu konajú aj rôzne oslavy mladých ľudí. Kamenné múry hradnej zrúcaniny už vychovali nejednu generáciu skalolezcov, ktorí si sem chodia trénovať techniku lezenia a prakticky každý deň ich je tu niekoľko. Ľudia z okolitých rodinných domov v neďalekej Borinke chodia do lesa venčiť psov a v neposlednom rade v letných mesiacov nie je nič neobvyklé, ak sa v priestoroch hradných ruín týčia stany. Sú to najmä mladí ľudia, skauti, či len tak náhodní turisti túžiaci po noci vo voľnej prírode.

Ťažko povedať, či všetko to, čo som vymenoval je na škodu čí úžitok. Na jednej strane je tak hrad Pajštún priam kultovou záležitosťou a s troškou nadhľadu možno povedať, že tu podobne ako na Devíne bolo už každé malé dieťa z okolia Bratislavy. Rozdiel je ale v tom, že na Devíne platíte vstupné a v určený čas sa brána zatvorí a nastúpi strážna služba. Na Pajštúne si môžete robiť prakticky čo len chcete. Na druhej strane o zrúcaninu Devína je dobre postarané, hradné múry sú zakonzervované, areál hradu je udržiavaný a je tu stála expozícia.

O zrúcaninu Pajštúna sa pokiaľ ja viem nestará nikto. Mám teraz na mysli hlavne fakt, že sa tu nenachádza žiadna expozícia a ani neviem, žeby sa niekto pravidelne staral o hradný areál. Na jednej strane sa tak stal Pajštún ľudovým výletným miestom a trochu symbolicky povedané hradom náš všetkých, no na strane druhej aspoň ako taká starostlivosť o zrúcaninu a udržiavanie pravidiel je tu nevyhnutné. Minimálne preto aby sa niekto nešmykol a nespadol do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov alebo náhodný okoloidúci nedostal kameň do hlavy od šantiacich detí.

Výhľad až na Alpy

Áno, dobre ste počuli, do hĺbky niekoľko desiatok metrov. Neznamená totiž, že keď je hrad viac menej ponechaný svojmu osudu, že tu nie je načo pozerať. Práve naopak. Z hradu je parádny výhľad na okolité pohorie Malých Karpát, na druhej strane panorámu Bratislavy a za riekou Moravou rakúsku rovinu. Týmto smerom je však za pekného počasia a priezračného vzduchu vidieť zriedkavo aj vrcholky Álp. Podrobnou históriou hradu sa zaťažovať nebudeme, no prvé zmienky o Pajštúne pochádzajú už 13. storočia. Pravdepodobne poslednú rekonštrukciu a svoj zlatý vek zažil hrad v 17. storočí, keď patril do rúk Pállfyovcov. Naopak, osudovým sa stal  rok 1810, kedy hrad znivočili napoleonské vojská. Odvtedy hrad postupne upadal až do dnešnej podoby.

Po červenej turistickej značke

Najlepší prístup je na hrad z obce Borinka neďaleko Stupavy. Auto zaparkujte pri kostole. Z priestranstva pred kostolom pokračujte smerom na krčmu, odkiaľ treba pokračovať do kopca bočnou uličkou. Na rohu ulice stojí požiarna zbrojnica a na nej umiestnená tabuľa nás informuje o histórii hradu. Ulička sa po chvíli zmení na lesný chodník. Pár metrov pod ním je upravená horská studnička a potom sa začína zdvíhať hradný kopec. Zablúdiť tu nemožno lebo prakticky všetky cesty, ktorých je tu niekoľko, vedu na hrad. Pre lepšiu orientáciu ale pokračujte po červenej turistickej značke. Do areálu hradu Pajštún kam je to asi tridsať minút vstúpime južnou bránou. Keďže hrad je vo výške 485 metrov, výškový rozdiel medzi samotnou Borinkou a Pajštúnom je približne 250 metrov.

Z Rače na Pezinskú babu

Ako rodený Bratislavčan vyrážam do Malých Karpát od malička veľmi často. Obľúbil som si ich malebnosť, malebné dedinky na ich úpätí, spojenie prírody s historickými pamiatkami, vinice, ale aj lesné chodníky a trasy ponúkajúce krásne výhľady a panorámu. No často sa dostávam do priateľsko zádrapčivých debát s kamarátmi z iných častí Slovenska. Vždy ma vie správne nasrdiť, keď počujem podceňujúce názory na krásu Karpát, iróniu o ich rázovitosti, divokosti a nadmorskej výške. Pritom práve nadmorská výška nie je zďaleka rozhodujúca. Členitosť, malebnosť a prijemné spojenie lesa, čistiniek, panoramatických výhľadov a historických pamiatok robia z Malých Karpát v mojich očiach jedno z najkrajších slovenských pohorí. Dovoľte teda aspoň jeden tip na zoznámenie sa s touto oblasťou. Turistická ale aj bežkárska trasa, či lepšie povedané hrebeňovka z bratislavskej Rače na Pezinskú babu je známa od nepamäti a patrí medzi najobľúbenejšie. Vyráža sa z lokality Biely Kríž nad Račou po červenej až na Pezinskú Babu. Ide o orientačne jednoduchú trasu dlhú približne 19 kilometrov. Za Bielym krížom sa pokračuje lesným chodníkom na lokalitu Salaš. Ďalej pokračuje cesta na Kozí chrbát a na vrch Somár, odkiaľ sú skutočne veľmi pekné výhľady. Zo Somára sa pokračuje postupným klesaním na Tri kamenné kopce odkiaľ je to na Pezinskú babu už nie tak ďaleko. Ak ešte máte dostatok síl a čas, môžete pokračovať až do Modry. Aj takýto jednodňový výlet vás určite presvedčí o tom, že aj v okolí mesta ako je Bratislava sa nachádza množstvo veľmi pekných prírodných zákutí.

98x prezreté

85x prezreté

78x prezreté

62x prezreté

57x prezreté

90x prezreté

108x prezreté

75x prezreté

88x prezreté