|
Autor: jozef terem
|
 Hoci som o Kľaku počul už dávnejšie dobré zvesti, nikdy som si nemyslel, že to môže byť tak čarovný kopec…
Vždy som mal dojem, že Kľak je len jedným z mnohých pekných slovenských kopcov. Zrejme preto lebo som na ňom ešte nebol. Do neďalekých Čičmian ma zavial osud pomerne často, aj do Rajeckej Lesnej, kde je známy drevený betlehem, no na pešiu turistiku v tejto oblasti akosi nikdy nebola vhodná príležitosť. Až do tejto zimy. Koncom roka ma náhoda opäť zaviala do južnej oblasti Lúčanskej Malej Fatry. Keďže bol pekný zimný deň, ešte bez snehu, aj s kamarátom sme si povedali: „Teraz alebo nikdy“. Auto zostalo na parkovisku na Fačkovskom sedle /802 metrov/, známom a jedinom horskom prechode medzi Prievidzou a Žilinou v pohorí Malá Fatra. Dostať sa sem možno aj autobusom, takže ak nie ste motorizovaný, žiaden problém. V neďalekom salaši Kľak sme ešte dali po rýchlom čaji, zbalili suché oblečenie do ruksakov a keďže bolo už neskoro poobede, rýchlo vyrazili na cestu.
Reváňske sedlo, na vrchole Kľaku
 Kľak je pomerne nenáročným a dobre prístupným kopcom a tak nečudo, každý deň je cieľom množstva turistov. Chodník bol teda zreteľne vyšliapaný, nebolo možné zablúdiť. Podľa informačných tabuliek je to na vrchol približne 2,5 hodiny. Hoci ide o nenáročnú túru, čomu nasvedčovala aj prvá časť cesty do mierneho svahu, približne polovica trasy je do riadneho stupáku. Poviem úprimne, neprišli sme trhať rýchlostné rekordy, no čas pokročil a keď som nechcel poľaviť z tempa, tieklo zo mna cícerkom, napriek chladnému počasiu. Cestou sme stretávali skupinky vracajúcich sa turistov, z ktorých mnohí patrili už na prvý pohľad medzi tých tzv. sviatočných. Bolo to poznať podľa nevhodnej obuvi a niektorí dokonca ani neodpovedali na pozdrav. Hoci ma to v najprv trochu zaskočilo, povedal som si – nevadí. Hlavne, že si našli cestu do prírody, to je dôležité. Ostatné príde časom. Keď sme dorazili lesným traverzom do Reváňského sedla, naskytli sa krásne výhľady. Napriek pokročilej hodine vyšlo neskoré slnko a zopár minút sme sa popásali pohľadom na okolité kopce. Padlo zopár viet, medzi ktoré patri aj tá: „Mať tak tuná chatu…“ Najnáročnejšia časť cesty bola za nami. Opäť sme sa vnorili do lesa, no teraz už viedol chodník miernym stúpaním priamo k vrcholu. Posledná zastávka bola asi desať minút pod vrcholom, na mieste kde v minulosti stála turistická chata. Základy sú stále viditeľné. Muselo to byť skvelé miesto. Urobli sme zopár záberov, dali po dúšku teplého čaju z termosky. Na vrcholovú planinu to bolo už iba pár metrov a o niekoľko minút sme stáli pri dvojkríži na vrchole Kľaku. Trvalo nám to približne dve hodinky. Hore riadne fučalo a zrejme už aj mrzlo. To som zistil jednoducho, primŕzal mi úsmev na tvári. Vyhľad sa nám naskytol nádherný. Okolité pohoria ponorené do inverzie, z ktorej vytŕčali horské chrbáty. Oplatilo sa. Opäť som sa raz presvedčil, že Slovensko ponúka nekonečné množstvo prírodnej krásy a vôbec nič a nikdy netreba podceniť. Môžem teda konečne už aj z vlastnej skúsenosti povedať, Kľak nie je len hoc aký kopec. Je to parádny kopec! Určite sa sem vrátim. A zrejme najlepšie ako si ho užiť je jednu noc tu aj prespať.
Čičmany
 Ak ste už v tejto oblasti, celkom určite sa choďte pozrieť aj do rázovitej dedinky Čičmany, ktorá je od Fačkovského sedla vzdialená len niekoľko kilometrov a nachádza sa už v Strážovských vrchoch. V zime je tu aj lyžiarske stredisko a po zbytok roka tu možno podnikať turistiku do okolia alebo si dať do tela na bicykli. Čičmaný sú trebárs aj dobrým východiskovým bodom výstupu na Kľak. Dedina je však známa hlavne svojimi pomaľovanými drevenicami. Je to fakt pekné miesto a keď som tak stál na kopci nad dedinou, napadlo mi prirovnanie: tu sa vrany otáčajú. Niekoľko kilometrov všetkými smermi nie je žiadna iná dedina. Čičmany tak boli v minulosti v zime často odtrhnuté od okolitého sveta. Aj tu ale doba pokročila a dnes si tu možno ubytovanie vybrať z množstva penziónov, ba dokonca tu možno prespať aj v barokovo-klasicistickom kaštieli. Na zachované drevené domčeky s ornamentálnou výzdobou možno natrafiť v dolnej časti dediny. V jednom z nich, tzv. Radenovom dome je vystavená všeobecná expozícia. Dnes už väčšina dreveníc slúži ako chalupy, čo je na jednej strane aj dobre. Chalupári postupne zruby rekonštruujú a tie tak zostávajú zachované.
Najnovšie príspevky v diskusii1. blizky vychod 17.06 2010 22:53 ... Viac |
