 Výstup na najvyšší vrchol pohoria býva vždy prirodzeným cieľom turistov. Nie je tomu inak ani v prípade Malých Karpát a vrchu Záruby /767 metrov/.
Vyrazili sme ráno autom z Bratislavy k vodnej nádrži Buková, ktorá je počas teplých mesiacov cieľom množstva kúpania chtivých rodín. Na Záruby síce existuje obrazne povedané nespočetné množstvo trás na výstup, no keďže podľa všetkých predpokladov bol pred nami horúci deň, Buková bola zárukou osvieženia pred samotnou túrou, ako aj po návrate.
Smolenice
Najčastejším miestom na nástup na túru sú ale pravdepodobne Smolenice, kam sa dá dobre dostať vlakom aj autobusom. No keďže my sme vyrazili autom, mohli sme si dovoliť vybrať inú eventualitu. Ak by ste sa však rozhodli pre Smolenice, je možné sa sem dostať aj Malokarpatskou cyklo-turistickou magistrálou. Vizuálnym lákadlom je samozrejme Smolenický zámok, ktorý si nemôžete nevšimnúť. Zo Smoleníc si môžete vybrať tiež viacero možností na výstup, aj podľa toho, čo chcete cestou vidieť. Ak vyrazíte po zelenej značke, prejdete okolo jaskyne Driny, po modrej značke pôjdete dolinou Hlboče. Toto kaňonovité územie je vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Ak sa chcete pokochať krásou zámku, môžete vyraziť po žltej alebo po modrej turistickej značke. Všetky tieto štyri možnosti sa ale v závere stretávajú a strmý úsek na vrchol sa ide po zelenej značke.
My sme však auto zaparkovali pri vodnej nádrži Buková. Keďže bolo ráno, no už skutočne horúco, vyrazili sme iba naľahko. Vlastne iba s tým, čo mal každý na sebe a navyše iba s fľašou vody. Ako nás totiž upozornili domáci v bufete, pri výstupe z tejto strany nie je cestou žiaden prameň alebo zdroj vody, kde by sa dali „dotankovať“ zásoby. Po múre hrádze sme prešli na opačnú stranu Bukovej, kde sa počas letných mesiacov rozprestiera kemping. Ten bol plný, stretnutie tu mali nadšenci veteránov Volkswagen. Z preplnených bufetov sa na nás pozeralo dosť prekvapených pohľadov, kam sa v tom teple ideme trepať vo vysokých trekových topánkach... Od Bukovej je to z tejto strany na Záruby celkom jednoduchá trasa. Keďže silueta Zárub je priamo nad vodnou nádržou, zjednodušene povedané, ak by ste vyrazili priamo strmo do kopca, nemôžete poblúdiť. My sme však ešte chceli pozrieť aj zrúcaninu hradu Ostrý kameň...
Ostrý kameň
 Tá sa nachádza približne v polovici cesty. Doteraz som síce tento hrad nepoznal, no naštudoval som si potrebné údaje na internete. A keďže to už bolo cestou, chcel som sa na hrad určite pozrieť. Navyše, zrúcaninu hradu medzi stromami už z roviny veľmi nevidno, čiže možno aj preto nie je až tak veľmi známy. Od kempu sme sa teda vybrali priamo k lesu cestou cez pole. Hneď pri lese sme natrafili na tabuľu s turistickými značkami. Na hrad ide červená značka. Najprv po mierne stúpajúcom svahu, no potom je to pekný strmák do kopca. Od nádrže je to približne 45 minút až ku prvej vstupnej bráne do hradu. Môžem povedať, že v tom teple z nás lialo cícerkom a riadne sme sa všetci zadýchali. Na prvom nádvorí je informačná tabuľa s nákresom pravdepodobného vzhľadu hradu a stručným popisom jeho histórie. Tu sa dozvedám, že Ostrý kameň spolu s Korlátskym, Plaveckým a Smolenickým hradom patril ku reťazi pevností, ktorých účelom bola ochrana českej cesty, spájajúcej Prahu a Budín. Hrad bol postavený v 13. storočí na príkaz kráľa Ondreja II., čiže toto miesto dýcha riadne starou históriou. No dnes už ide iba o zrúcaninu prerastenú stromami, čiže sprvoti to vyzeralo, že výhľad nie je skoro žiaden. No vyšplhali sme sa na hradný múr prakticky na najvyššom mieste hradu a panoráma, čo sa naskytla bola skutočne úchvatná. Opäť sa mi potvrdilo, že je úplne jedno, či ide o Malé Karpaty, Tatry alebo Bukovské vrchy... Pekne je všade, len treba tie pekné miesta nájsť. Pod nami bola ako na dlani vodná nádrž Buková odkiaľ sme vyrazili ale prakticky aj celé Záhorie.
Na Záruby
 Z hradu Ostrý kameň je to na vrchol Zárub ešte asi 30-45 minút po hrebeni. V prvom úseku vedie cesta po kameňoch, pričom sa vám naskytajú ešte stále veľmi pekné výhľady na okolité kopce a Ostrý kameň. Po čase sa však cesta ponára do lesa, výhľady končia a zostáva už len šliapať. Cesta však ide stále po hrebeni a prevýšenie je už minimálne. Vrchol je v lese len ťažko rozoznateľný. Že sme blízko sme zistili prakticky až pri pohľade na zasadení dvojkríž do kameňov. Keďže bol pekný deň, neboli sme tu sami a po okolí sa potulovali ďalšie skupinky turistov. No zjavne šlo všetko o ľudí, čo mali vzťah k prírode, čiže aj na vrchole a v jeho okolí panovala fajn atmosféra. Možno je na mieste povedať, že zo samotných Zárub nie je až tak pekný výhľad ako z hradu Ostrý kameň. Ten je obmedzený kvôli stromom. Je ale dobre vidieť protiľahlý hrebeň Čela a Veterlína a kúsok ďalej vidno až do oblasti Plaveckého krasu i samotný Plavecký hrad.
Vodná nádrž Buková
 Cestu späť k vodnej nádrži Buková sme volili trochu inak. Jednoducho, hneď pod Zárubami sme sa napojili na chodník, čo klesal skoro priamo strmo nadol. Priznám sa, už ani neviem, po akej značke to bolo. Túto cestu nám poradili turisti, ktorých sme stretli a boli tu zjavne doma. Po približne štvrťhodinke prudkého klesania nám trasu skrížila vertikálna cesta, na ktorú sme sa napojili a postupne klesali až na miesto raňajšieho štartu. Musím povedať, že išlo o veľmi pekný okruh, kde sa spojila prírodná krása, nádherné výhľady ale aj kus histórie. O to viac sme si vychutnali záver dňa, keď sme sa rozhorúčení hodili do Bukovej a dali konečne chladené pivo. Na záver snáď ešte dodajme pár slovo o samotnej vodnej nádrži Buková, ktorá sa nachádza v blízkosti rovnomennej obce, kam to napríklad z Trnavy nie je vôbec ďaleko. Už ona sama stojí celkom určite za návštevu, najmä v lete, keď hľadáte vhodný tip na kúpanie. Je tu kemping, viacero bufetov, naokolo pekná príroda a celkom fajn kúpanie.
Diskusia (0) |
