|
Autor: jozef terem
|
 Bol pekný, ešte letný deň. Stál som na parkovisku v Liptovskom Mikuláši a premýšľal, kam vyraziť. Bol som sám. V poslednej dobe tak zvyknem chodiť. Nemusím sa nikomu prispôsobovať, mám čas cestou premýšľať...
Roháče mám veľmi rád. Viažu ma k ním spomienky z minulosti, súčasnosti a pokračovanie bude v budúcnosti… Jednoducho, chodievam sem často. Roháče, čiže Západné Tatry sú akoby so mnou späté. Prežil som tu mnohé radosti aj starosti. Lyžovačky v Spálenej doline, turistika v okolí Ťatliakovej chaty, nádherné horské plesá ale aj Podroháčske folklórne slávnosti… So siluetou Roháčov v pozadí som učinil viaceré životné rozhodnutia. Stručne povedané, aj takto sa získava vzťah k prírode. Hoci najčastejšie sa zdržiavam v ich západnej časti, aby sme spomenuli aj niečo užitočné pre čitateľov, vyberme sa na južné svahy Západných Tatier, konkrétne do Žiarskej doliny. Tá sa začína blízko obce Smrečany, neďaleko Liptovského Mikuláša.
100 ročná lavína
 Bol pekný, ešte letný deň. Stál som na parkovisku v Liptovskom Mikuláši a premýšľal, kam vyraziť. Bol som sám. V poslednej dobe tak zvyknem chodiť. Nemusím sa nikomu prispôsobovať, mám čas cestou premýšlať, užiť si prírodu, fotiť… Má to niečo do seba. Nebolo tomu inak ani teraz. Koncom marca spadla v Žiarskej doline tzv. 100-ročná lavína. Spôsobila veľkú prirodnú katastrofu a vraj, sneh sa ešte stále neroztopil. Hoci je už koniec leta. Na vlastné oči som to však ešte nevidel. Rozhodol som sa teda vyraziť na Žiarsku chatu a presvedčiť sa. Cesta to nebola dlhá. Na konci Mikuláša, smerom na Liptovský Hrádok sa nachádza odbočka na sídlisko Podbreziny. Táto cesta vás dovedie až do Žiarskej doliny. Auto som však nechal na parkovisku pri rampe v ústi doliny, odkiaľ je to na chatu asi päť kilometrov. Vyraziť môžete po asfaltke, čo je pohodlnejšie alebo lesom. Vyrazil som lesom. Prvá polovica cesty viedla v tieni stromov, postupne čoraz strmšie nahor, výhľad nebol prakticky žiaden. Druhá polovica cesty už otvorila horizont. Keďže som bol pomerne dosť vysoko v svahu, ako na dlani sa mi otvoril výhľad do celej doliny, pričom kdesi v diaľke som zazrel aj samotnú chatu. Čo ma však zaujalo viac ako prírodná scenéria bola pohroma, ktorú spôsobila lavína. Na obrovskom priestore sú tu polámané stromy ako zápalky a vidno tak neuveriteľnú silu a rozmar prírody. Hoci je už niekoľko mesiacov po katastrofe, následky tu bude vidno ešte dlhé roky. A dokonca som tu skutočne zbadal sneh. Špinavý od nánosov zeminy, no skutočne tu miestami do výšky niekoľkých metrov v koryte potoka stále vidno snehové záveje. Vo vyšších polohách, mimo dráhy lavíny sa však rozprestiera nádherná príroda. A to si tu treba užiť!
Vysokohorský duatlon
Pripomeňme, že Žiarska chata je vlastne jedinou skutočne vysokohorskou chatou v Západných Tatrách s celoročnou prevádzkou a zároveň je základňou pre potuľky po Žiarskej doline a okolitých horských vrcholoch. Nepredstavujte si však vysokohorskú chatu ako napríklad Téryho chatu. Sem, na Žiarsku chatu, učupenú pod masívom Baranca vedie kvalitná asfaltka. Ubytovaní hostia sem majú možnosť prísť autom, čiže bezprostredné okolie trošku stráca na dojme izolovanosti a rodinnej komunity tzv. horalov. To ale neplatí v zime. Práve v zimnom období treba dávať riadny pozor, lebo prístupová cesta k chate je často ohrozovaná lavínami a a na turistické trasy nad Žiarskou chatou sa vzťahuje sezónna uzávierka, v čase od 1.11.-15.6. sú pre laickú verejnosť uzavreté. Koniec koncov o sile lavíny sme sa už mohli presvedčiť. Na druhej strane je ale práve preto táto lokalita vhodným miestom aj pre menej výkonných turistov alebo všetkých, čo si nevedia odoprieť istý komfort. Ubytovať sa môžete v 12-tich 2 - 4 lôžkových izbách a 2 apartmánoch. Apartmány majú vlastné sociálne zariadenia, sociálne zariadenia pre ostatné izby sú spoločné. Aby to ale nevyzeralo, že ide o komerčnú oblasť, chata a okolie je veľmi obľúbené u športovcov, v zime u skialpinostov a lyžiarov, obľubujúcich panenský sneh v žľaboch. Každoročne sa tu koná koncom leta Vysokohorský duatlon. Preteky majú štart v ústí Žiarskej doliny, odkiaľ pretekári absolvujú cyklistickú časť po Žiarsku chatu dlhú 5260 metrov s prevýšením 413 metrov. Potom nasleduje bežecká časť do Žiarskeho sedla dlhá tri kilometre s prevýšením 590 metrov. Z okolia chaty je nádherný výhľad na známe štíty Západných Tatier ako Baníkov, Tri Kopy, Plačlivô. Možno sem podnikať jednodenné túry. Chata je aj dobrým miestom na prenocovanie pre turistov zdolávajúcich celý hrebeň Západných Tatier.
Diskusia (0) |
