Mnohí sa s obdivom skláňame pred skalolezeckými výkonmi pokoriteľov tatranských štítov – a potom je nám ľúto, že fyzická pripravenosť nám nedovoľuje zaradiť sa medzi nich.
To však neznamená, že by sme si museli celkom upierať vysokohorskú turistiku! Presvedčí vás o tom kniha Chodníky k plesám. Tí, čo objavili čaro tatranských dolín a ich chodníkov, nedajú dopustiť na turistiku strednoúrovňovú, nešpičkovú. Najmä preto, lebo ponúka nesmierne atraktívne ciele – plesá, tieto zraku aj duši človeka lahodiace pamiatky ľadovcovej minulosti našich malých veľhôr. Sú väčšinou dostupné a nejeden z „tuctových“ tatranských rekreantov ani netuší, že je ich až okolo dvesto.
Práve na toto bohatstvo sa snaží upozorniť autor tejto knihy, obdivovateľ tatranských plies. Kniha je pre tých, čo netúžia veľhory pokoriť, ale ktorým stačí poznávať a obdivovať ich. Viacerí asi uvítajú i schematické návody, odkiaľ kam a za aký čas sa chodníkmi tatranských dolín dá dostať priemerným turistickým krokom. V úvodnej časti si prečítate o perlách slovenských Tatier – 10 najväčších plies, najnavštevovanejších a najvyššie položených plies. Tiež sa dočítate o vysokohorských chatách.
Druhú časť knihy Chodníky k plesám tvoria Plesá Západných Tatier ako Roháčska dolina, Račkova, Tichá či Žiarska. Nasledujú plesá Vysokých Tatier vrátane Kôprovej doliny, Slavkovskej, Mengusovskej či Červenej dolinky. Nechýbajú plesá v Belianskych a Nízkych Tatrách. Knihu dopĺňa bohatý fotografický materiál Milana Lackoviča.