Predstava akrobatického lyžovania alebo snowboardových trikov v parku dvíha adrenalín. Čo však nasledujúce zimné športy, ktoré sú ešte extrémnejšie? A stretli ste sa už s nimi?
Snowkiting
Medzi najmladšie extrémne zimné športy môžeme zaradiť snowkiting. Potrebujete lyže alebo snowboard, šarkana a vietor. Výhody? Nepotrebujete svah, teda ani vlek. Stačí vám planina, na ktorej dostatočne fúka a môžete sa voziť kým vám sily budú stačiť. Adrenalín pri tomto športe dvíha v prvom rade rýchlosť. Nadšenci však celú zábavu posunuli o niekoľko extrémnych stupienkov vyššie, keď vybudovali parky plné prekážok. Avšak absolútnym vrcholom snowkitngu je kite-flying. V tomto prípade zabudnite za rovinku. Všetko sa odohráva v horách a jazdci koketujú s paraglidingom. Výška niekoľko metrov a skoky trvajúce aj viac ako minútu berú dych. O to viac keď šarkan, ktorý jazdca ťahá nie je určený na lietanie. Tento šport sa dá vyskúšať už aj u nás a zopár nadšencov ponúka aj kurzy. V Čechách dokonca nájdete zopár snowkitingový parkov.
Snow kajaking
Kajakovanie sa na svahu znie viac komicky ako extrémne. Avšak len do momentu kým do kajaku nenasadnete a nepokúsite sa ho ovládať. Ako bonus sa zväčša jazdí mimo zjazdoviek, nakoľko lyžiarske strediská rad za radom vydávajú zákaz kajakovania sa na svahu. Samozrejme z dôvodu bezpečnosti. Ak máte stále úsmev na perách a neveríte, že je táto zábavka niekde braná vážne, mali by ste sa vybrať na výlet do rakúskeho Lienzu. Tu okolo roku 2002 šport vznikol a na rovnakom mieste sa o päť rokov neskôr konal prvý oficiálny pretek. Celá športová udalosť pripomínala boardercross. Súťažili štyria jazdci rozdelený do dvoch skupín, z ktorých víťazi bojoval o prvé miesto. Výsledok? Prvým majstrom sveta v snow kajakingu sa stal Peter Draxl, aktuálne tento titul vlastní Rene Feuerstein, tiež z Rakúska. Zo snowkajakármi sa stretnete okrem Rakúska prevažne v Colorade a na Novom Zélande.
Ľadolezectvo
Niektoré šialene extrémne športy nevznikli preto, že by mal niekto potrebu sa až prehnane dopovať adrenalínom, ale preto že chcel dosiahnuť nejaký cieľ. Aj keď treba priznať, že adrenalínový. Takto vzniklo ľadolezectvo. V devätnástom storčí, počas zlatej éry prvovýstupov na tie najvyššie hory sveta sa odvážni horolezci stretávali s ľadovými stenami, ktoré bolo treba zdolať. Samozrejme vertikálne. Nie je prekvapením, že si začali uspôsobovať výstroj a trénovať aj na takýto terén. Nový spôsob lezenia sa pomerne rýchlo ujal a našiel si množstvo fanúšikov. S cepínami v rukách a mačkami na topánkach sa dnes zdolávajú ľadopády dokonca na čas. Celosvetový rozruch naposledy spôsobil Dani Arnold v apríli 2014, keď vo švajčiarskych Alpách zdolal tristoštyridsať metrov vysoký ľadopád za 27 minút a 13 sekúnd. Výkon to bol o to pozoruhodnejší, že Dani po ľade vyšprintoval spôsobom free solo, teda bez akéhokoľvek istenia.
Treba však spomenúť, že Dani liezol známu lezeckú cestu. Ten správny adrenalín prichádza až vtedy, keď sa ľadolezec rozhodne zdolať absolútne neznámu ľadovú stenu. Nikdy totiž neviete ako je ľad starý, do akej miery natopený alebo porušený. Je to hop alebo trop, keď padáte desiatky metrov a spolu s vami niekoľko ton zmrznutej vody.
Ľadové potápanie
Ak ste niekdy išli po zamrznutom jazere a zahľadeli sa cez ľad kdesi do čiernych hlbín určite vás premkol nepríjemný pocit. Napadlo by vás sa dobrovoľne ponoriť pod hrubú vrstvu ľadu? Ak ste milovník adrenalínu alebo milujete výzvy, určite. A práve možno niečo takéto bolo popudom na ľadové potápanie sa. Prípadne za vznikom tohto extrémneho zimného športu stojí veda, ale to sa už len ťažko dozvieme. S určitosťou však vieme, že potápanie v tuhých mrazoch je populárne a poriadne nebezpečné. Aj skúsení potápači totiž potrebujú špeciálny výcvik, než uskutočnia svoj prvý ľadový ponor. Ostatne šialenstvom je už len to, že sa niekto ponára pod vodu do ľadu vyrezaným nie veľkým otvorom. Potápačov tím musí počas celého ponoru sledovať vyrezaný otvor, aby sa neupchal alebo nezamrzol. Ľadový potápač je počas ponoru naviazaný na bezpečnostné lano, pomocou ktorého komunikuje s istiacim potápačom. Ten je pripravený kedykoľvek do mrznúcej vody skočiť a pomôcť kolegovi. Potápačovi hrozia omrzliny, hypotermia zrážka s ľadom alebo zachytenie o ľadovú kru prípadne podľa lokality aj stret sľadovým medveďom alebo tuleňom leopardím, ktorého útoky na človeka nie sú ničím výnimočným. Správne tušíte, že dĺžka ponoru je tiež obmedzená. Nie však zásobou kyslíka, ale výdržou ľudského tela.
Svetový rekord v ľadovom potápaní
Ak chcete extrémny zimný šport hnať do tých najväčších extrémov necháte dýchací prístroj na súši a potápate sa len v neopréne a s plutvami. Tak ako Stig Åvall Severinsen z Dánska. Škandinávec dokonca drží svetový rekord v ľadovom potápaní sa bez dýchacie prístroja. V apríli 2013 na jazere Qorlortoq v Grónsku preplával pod ľadom 152,4 metra. Hĺbka ponoru bola od osemdesiat do sto centimetrov a ponor trval dve minúty a jedenásť sekúnd.
