Pád berlínskeho múra , zánik Sovietskeho zväzu a historický neúspech autoritárskeho štátneho socializmu podľa všetkého nezmenili sen toľko kritizovaného, nenávideného, ale aj idealizovaného Fidela Castra, najdlhšie úradujúceho šéfa štátu, vytvoriť na Kube spoločnosť nového typu. Takú spoločnosť, v ktorá by bola zdravšia a vzdelanejšia, bez diskriminácií, s jednou globálnou kultúrou. Castro a jeho "ostrov slobody" prežili aj také kritické chvíle, akými boli napríklad vylodenie Američanov v Zátoke svíň v roku 1961 alebo október 1962, keď pre inštaláciu sovietskych rakiet takmer vypukla tretia svetová vojna. Kuba odoláva aj vyše štyridsať rokov trvajúcemu obchodnému embargu a propagandistickej vojne, ktorú proti Castrovmu režimu vedie Washington.
Castrov sen o zdravej a slobodnej spoločnosti je nepochybne utopický. Podarilo sa z tejto vízie zrealizovať aspoň zlomok? Ak áno, tak za cenu akých obetí? Je Castro krutovládca alebo osvietený typ diktátora? Prečo Kubánci na svojho charizmatického vodcu nedajú dopustiť? Činia tak z vlastného, slobodného rozhodnutia alebo sú k tomu nútení? To sú otázky, ktoré najväčšmi upútavajú pozornosť novinárov a intelektuálov.
Desiatky novinárov z celého sveta, medzi nimi aj tí najslávnejší, čakali roky na príležitosť hovoriť s ním. Medzi nemnohých šťastlivcov, ktorým Fidel Castro nakoniec rozhovor poskytol, patrí aj Ignacio Ramonet, šéfredaktor Le Monde Diplomatique.
Prvá verzia tejto knihy rozhovorov vznikala počas dlhých sedení v roku 2003. Text bol aktualizovaný v septembri 2004 a definitívna podoba uzrela svetlo sveta na konci roku 2005.
Rok vydania: 2007
Vydavateľ: Ikar
Autor: Ignacio Ramonet
Počet strán: 656
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
Beletria 
