Najzaujímavejšie horské chaty, zruby a útulne na Slovensku

Potulky slovenskou prírodou sú ako balzam na dušu. Ak sa počas turistiky nemusíte vrátiť do civilizácie, zážitok je o to intenzívnejší. Veď už len prespanie niekde v horách má svoje jedinečné kúzlo. Vybral som osem slovenských chát, zrubov a útulní v rámci Slovenska, ktoré by vás mohli zaujať. Chýba vaša naj? Podeľte sa o ňu v komentároch! 

Chata na Grúni

Na pozadí s pompéznym Veľkým Rozsutcom má Chata na Grúni až rozprávkové čaro. Krásna drevená chata je ľahko dostupná, no aj napriek tomu je najvyššie položenou chatou Vrátnej doliny. V nadmorskej výške 973 metrov nad morom je v centre diania. Okolo nej sa nachádza viacero zjazdoviek či bežkárskych tratí a, samozrejme, turistických chodníčkov. Ak ste sa rozhodli zdolať hrebeň Malej Fatry, určite sa tu radi zastavíte, aj keď si spravíte poriadne strmú zachádzku z Poludňového Grúňa.
(zdroj foto: chatanagruni.sk)
Chatu postavil v roku 1949 Jaroslav Tejnský, spoluzakladateľ horskej služby vo Vrátnej doline. Pôvodne súkromná chata neskôr prešla viacerými vlastníkmi až bola v roku 1992 reštituovaná. V rovnakom roku prišla prvá rekonštrukcia, počas ktorej sa pristavili toalety a sprcha. Neskôr sa pristavila hospodárska miestnosť a čistička odpadových vôd. V roku 2010 sa udiala zatiaľ posledná rekonštrukcia, počas ktorej sa vymenila tiež strecha.

Chata pod Borišovom

Chata pod Borišovom sa nachádza v sedle medzi Borišovom a Ploskou v nadmorskej výške 1 310 metrov nad morom. Užijete si tu jedinečnú horskú atmosféru, keďže chata je trochu odľahlá. Rozhodne však nie opustená. Ak sem máte namierené, určite odporúčame rezervovať nocľah vopred. Kapacita je dvadsať ľudí. Avšak nemusíte sa báť, že by vás niekto z chaty vyhnal do lejaku, ak by bolo plno. V jedálni na podlahe je miesta vždy dosť. Dostanete sa sem Belianskou dolinou, Necpalskou dolinou, z Malého Lysca alebo odbočením z Ploskej na Borišov. 
Chata ponúka nádherné výhľady na Veľkú Fatru a Turčiansku kotlinu. Ak si chcete spraviť dovolenkovú turistiku zostaňte tu na viac dní a naplánujte výstupy na Borišov, Plosku a Šoproň. Samozrejme, takáto alternatíva je vyložene o relaxe na horách. Nezabudnite si pribaliť čelovky, pretože v chate nie je elektrina. Bufet však áno a mnohí chvália najmä kapustnicu.
(zdroj foto: geocaching.com)

Útulňa Javorinka

Útulňa Javorinka je pôvodná koliba pastierov oviec a kôz z roku 1953 na Hriňovských lazoch. Kamenná stavba prešla rekonštrukciou v roku 2015, čím sa podarilo vytvoriť 8 miest na prespanie. Celoročne otvorená útulňa má tiež zdroj pitnej vody, ktorý je vzdialený 100 metrov pod kopcom. Pastierskych kolíb je na miestnych lazoch viacero, no zväčša sú v havarijnom stave. Tie kamenné, ako Javorinka, patria k raritnejším, no nie sú úplne ojedinelé. 
Útulňu využijete, ak budete chcieť zdolať vrch Javorinka alebo spoznávať krásy Poľany. Dajte si však pozor, pretože útulňa Javorinka nie je na značenej turistickej trase. Dostanete sa k nej po vyšliapaných chodníkoch po lúkach. Ak by ste blúdili, nájdite horský hotel Poľana, z ktorého sa po asfaltovej ceste dostanete do útulne približne za tri minúty.
(zdroj foto: mesto Hriňová)

Zrub Janka pod Kyprovom

Plánujete viac dní v Slovenskom Rudohorí? Potom si zbaľte spací vak a stan. Prípadne hamak. Tieto slovenské hory sú chudobné na chaty či útulne. Avšak aj tu máte v prípade núdze kde skloniť hlavu. Chata ŠL Janka má v dvoch izbách päť postelí, no ako sa vraví dobrých ľudí sa všade veľa vojde, teda spať sa dá vo vlastných spacích vakoch aj na dlážke alebo na verande. Janka nemá elektrinu, voda je kúsok od chaty, kúri sa tu tuhým palivom a chutnú večeru z vlastných zásob si pripravíte v kuchynke, vo vlastnom ešuse a na vlastnom horáku. Stránka štátnych lesov hovorí, že najbližší obchod je približne 17 kilometrov.
 
Chatu oceníte najmä, ak máte v pláne najvyššie vrcholy Stolických vrchov. V blízkosti je Kyprov, na ktorý vedie Rudná magistrála. Najvyšší bod celého Ruhodoria, Stolica (1 476 m n.m.), zdoláte ak sa po modrej vyberiete zo Slanského sedla. Za pozornosť určite stoja aj Lehotská hoľa a Kohút. 

Zrub v sedle Príslop

Neďaleko turistického smerovníka Príslop nájdete zrub rovnakého mena. Na odľahčenie môžeme povedať, že tu budete balansovať na hranici. Sedlo je medzi Oravskými a Kysuckými Beskydami a zároveň je táto oblasť hraničnou medzi Slovenskom a Poľskom. K zrubu sa dostanete ak pôjdete po modrej hrebeňovej značke od Babej Hory alebo Veľkej Rače. Vedie sem tiež zelená turistická značka, ktorá začína v osade Podrycierová a smeruje do poľskej Soblówky.
 
V zrube sa vyspia štyria ľudia. Dvaja na pričniach, dvaja na podlahe. Nájdete tu tiež pec a pristavenú dreváreň so zásobou dreva. Treba však upozorniť na to, že zrub sa často (alebo stále ?!) nachádza v “slovenskom stave”, to znamená odpadky a nefunkčný komín pece. Informácie však nemusia byť úplne aktuálne, ak je situácia iná, budeme radi ak ju opíšete v komentároch. Voda sa v tesnej blízkosti zrubu nenachádza. 

Partizánsky bunker pod Kyjovom

Každá noc strávená na horskej chate, v útulni alebo bivakovaním má svoje romantické čaro. Avšak stráviť noc v skromnom partizánskom bunkri? Toto je naozajstný zážitok! Bunker nájdete v západnej časti Vihorlatských vrchov, na neoficiálnom no vyznačenom, hrebeňovom chodníku, ktorý začína na ceste neďaleko dediny Porúbka a končí na vrchole Vihorlatu. Z dediny to trvá k bunkru približne dve hodiny, z vrcholu cca tri. 
Vyspia sa tu až šiesti ľudia. Potrebovať budete karimatky a spacie vaky. Podlaha je len pošliapaná hlina, stavba je drevená, len strecha je pokrytá plechom. Pred bunkrom je zriadené ohnisko aj s trámami na sedenie a studnička s vodou je hneď vedľa. Partizánsky bunker sa nachádza na území vojenského obvodu, do ktorého je vstup pre civilistov od roku 2012 povolený, no je treba si vopred overiť, či v čase návštevy neprebieha vojenské cvičenie. 
(zdroj foto: wikipedia.org, Milan Bališin)

Včelín na Mikulášskom vrchu

Chceli by ste si vyskúšať Into the Wild v slovenskej verzií? Bez problémov! Vydajte sa do Veporských vrchov. Oblasť, ktorá láka skôr tulákov, ktorí vyhľadávajú viac dňovú samotu, ponúka viacero miest kde skloniť hlavu v prípade nepriazne počasia, no jedno miesto je výnimočné. V sedle medzi Mikulášskym vrchom a Skalkou na hrebeni, na modrej značke, nájdete “odparkovaný” obytný príves na drevených klátikoch. Búda, alebo uhorka ako sa tiež včelín nazýva, prekvapí interiérom. Ten je totiž luxusom, v porovnaní s tým čo budete očakávať, keď plechovú búdu zbadáte z vonku. Je tu piecka a pri troche skromnosti sa tu vyspí päť ľudí. Voda je v okruhu približne jedného kilometra a drevo si budete musieť nazbierať v lese.
Bývalý včelín je v dobrom stave vďaka nízkej návštevnosti a miestnym, ktorí sem tam niečo opravia. Ale aj napriek tomu odporúčame pribaliť k spaciemu vaku aj karimatku.

Brnčalka

Vybrať najzaujímavejšiu chatu Vysokých Tatier? Najobjektívnejšie by bolo spraviť abecedný zoznam a pri každej jednej si zaspomínať. My sme vybrali Brnčalku. Chata pri Zelenom plese má podľa nás veľmi magickú atmosféru, máme na ňu mnoho pekných spomienok a večere v rámci polpenzie sú tu doslova legendárne. 
Než sa z Brnčalky stala chata, stála tu útulňa postavená v deväťdesiatych rokoch 19. storčia. Od roku 1894 sa začala útulňa postupne prestavovať až chata dostala dnešnú podobu. Názov Brnčalka je z roku 1950, podľa Antona Brnčala, vtedajšieho predsedu Slovenského horolezeckého zväzu, ktorý zahynul pri zostupe z Jastrabej veže. Chata je veľmi obľúbená a mnohé spolky tu organizujú sústredenia. Preto ak si chcete vychutnať pokoj najmenších veľhôr sveta v plnej svojej kráse, navštívte ju skôr cez týždeň. Vždy telefonujte vopred, či je v čase vašej plánovanej návštevy voľno.
(zdroj foto: autor)