Tatranské bystriny a rieky

Zurčiaca riava horskej bystriny, no i široká dravosť silnej rieky. Tatranské vody majú rôznorodú podobu – mohutnejšiu na jar vplyvom topiacich sa snehov, skromnejšiu v letných horúčavách. V tatranských dolinách pramenia tri významné rieky: Biely Váh, Poprad a Dunajec.

Biely Váh je napájaný dvoma zdrojmi v podobe potokov, pritekajúcich z Važeckej a Furkotskej doliny. Ani rieka Poprad nemá svoj jediný prameň, ktorý sa postupne rozrastá do svojej veľkosti, ale vzniká spojením Hincovho potoku a Krupej. Ich sútok sa nachádza v Mengusovskej doline, necelé dva kilometre nižšie od  Popradského plesa. Najvýznamnejším tokom poľskej časti Tatier je Dunajec, ktorého zdrojnice sú tiež dve – Čierny a Biely Dunajec.

Hlavné európske rozvodie

Slovenskom prechádza hlavné európske rozvodie. Rieky sa tu rodia, aby následne odtekali najmä smerom na juh cez Dunaj až do Čierneho mora. Menšia časť potôčikov, potokov, riek skončí svoju púť v Baltskom mori. Z pohľadu odborníkov sú Tatry hydrogeologickou strechou Európy, ktorej jedna strana je obrátená k Dunaju, druhá k Visle. Najväčšiu silu prejavujú v čase letných búrok, kedy sa v priebehu krátkej doby dokážu zrážkami presýtiť až do takej miery, že dovtedy romantický potok sa zmení na neskrotný živel. Nehovoriac o jarnom období, kedy topiace snehy znásobujú silu prúdu.

Hydrologická hranica povodia Dunaja a Visly prechádza chotárom obce Štrba, hlavným hrebeňom Vysokých Tatier, pričom najvyšším bodom celého baltsko-čiernomorského úseku hlavného európskeho rozvodia je Hrubý vrch s nadmorskou výškou 2 428 m.
 

Najvyšší tatranský vodopád

 
Z vodných živlov v Tatrách dominuje i Kmeťov vodopád, ktorý je najvyšším vodopádom Vysokých Tatier. Nachádza sa v Kôprovej doline v nadmorskej výške 1245 m a meria približne 80 metrov. Vodopád možno vidieť z modroznačeného turistického chodníka prechádzajúceho Kôprovou a Hlinskou dolinou cez Vyšné Kôprovské sedlo do Mengusovskej doliny.