Prevencia pred cestou do exotiky

Ak by sme si položili otázku, aké ochorenia z tých, ktorým je možné predísť očkovaním, sú u cestovateľov najčastejšie, jednoznačne by asi zvíťazila žltačka typu A. Hovorí sa jej aj "choroba špinavých rúk"...

Hranice dosahu bežného slovenského turistu siahali desaťročia od bývalej Nemeckej demokratickej republiky na západe po Sovietsky zväz na východe, od baltického pobrežia Poľska na severe po bulharské Čierne more na juhu. Už dávnejšie sa však hranice, "všedných dní" posunuli smerom k omnoho exotickejším dovolenkovým cieľom. A s nimi stúpla aj šanca chytiť nejakú "exotickú chorobu". Navyše prichádza obdobie "cestovania za teplom". Len nedávno sa písalo o študentke Lenke Kucharíkovej, ktorá približne pred troma mesiacmi po uštipnutí komárom prenášajúcim japonskú encefalitídu upadla na Taiwane do kómy a až v druhej polovici septembra sa ju podarilo previezť na Slovensko. Japonská encefalitída je vírusový zápal mozgu, ktorý prenáša komár rodu Culex a každoročne postihuje asi 50-tisíc osôb. "Na Taiwane je rizikovou oblasťou celé územie, občasný výskyt prípadov zaznamenávame aj v hlavnom meste Taipei a v jeho okolí. Sezóna prenosu nákazy je od apríla do októbra s vrcholom v mesiaci jún," poznamenáva MUDr. Rastislav Maďar, PhD., odborník na cestovateľskú medicínu z Martina a autor publikácie Ochrana zdravia na cestách. "Pred cestou do rizikových oblastí sa odporúča preventívne očkovanie v odstupe 1 – 2 týždňov. Tretia dávka posilňujúca imunitu sa má podať o 12 – 18 mesiacov. Očkovanie sa odporúča pri pracovných, resp. študijných pobytoch v oblastiach s výskytom japonskej encefalitídy. Dôležitú úlohu pri prevencii tejto nákazy – a podobne je to aj v prípade malárie – zohráva používanie repelentov a ďalšie spôsoby ochrany pred komármi." Ak by sme si položili otázku, aké ochorenia z tých, ktorým je možné predísť očkovaním, sú u cestovateľov najčastejšie, jednoznačne by asi zvíťazila žltačka typu A. Hovorí sa jej aj "choroba špinavých rúk" a nie celkom správne aj infekčná alebo črevná žltačka. Je to vírusový zápal pečene rozšírený po celom svete, najväčšie riziko nákazy však hrozí turistom pri návšteve tropických a subtropických oblastí vrátane krajín južnej Európy. Častým zdrojom infekcie na dovolenkách v cudzine sú šaláty, morské plody, neumytá zelenina a ovocie, ale aj kocky ľadu v nápoji. Očkovanie proti tomuto "nechcenému suveníru z dovolenky" by malo byť základnou výbavou každého cestovateľa. Najčastejšia je "áčková" žltačka Pri dlhších pobytoch v zahraničí sa odporúča aj očkovanie proti žltačke typu B, tej sa zas hovorí krvná, resp. sérová žltačka. Prenáša sa totiž krvou a krvnými prípravkami, ihlami, tetovaním, piercingom, nakazenou britvou v holičstve. Pre cestovateľa môže byť z hľadiska infekcie týmto ochorením nebezpečná aj návšteva u zubára či ošetrenie miestnym doktorom v krajinách s nižším hygienickým štandardom. "Ak si dovolenkár nie je istý dokonalou sterilizáciou ihiel a iného zdravotníckeho materiálu, je dobré sa tzv. invazívnym lekárskym zákrokom vyhnúť," upozorňuje MUDr. Maďar. Žltačiek jestvuje síce podstatne viac druhov, ale len proti typu A a B je možné dať sa zaočkovať. "Béčková" žltačka je navyše mimoriadne nebezpečná v tom, že môže prejsť do chronickej fázy, ktorá sa končí cirhózou alebo rakovinou pečene. Ale aj na ,,áčkovú" žltačku možno zomrieť, najmä ak ide o staršieho človeka, resp. niekoho s chronickým ochorením. Deti "áčkovú" nákazu prekonajú ľahšie. Jestvujú samostatné vakcíny proti žltačke typu A alebo B, alebo je možné rozhodnúť sa pre kombinovanú vakcínu. Napríklad deti narodené po roku 1998 sú zaočkované proti žltačke typu B v rámci povinného očkovania, takže ich stačí doočkovať len vakcínou proti "áčkovej" žltačke. "Okrem toho je v krajinách tretieho sveta stále relatívne častý brušný týfus," podotýka lekár. "Nákaza sa obyčajne prenesie rukami alebo infikovanou potravou či vodou. Predovšetkým u starších, plnších žien, ktoré mali problémy so žlčníkom, môže brušný týfus prejsť do chronického štádia a cestovateľ nakazený v priebehu pobytu v zahraničí sa stane chronickým nosičom ochorenia. Jedna dávka očkovacej látky prostredníctvom injekcie zabezpečí solídnu ochranu na tri roky. Proti týfusu jestvuje aj orálna (cez ústa) vakcína vo forme kapsúl. Dôležitá rýchla diagnóza Jediným povinným očkovaním do niektorých krajín je očkovanie proti žltej zimnici. Táto nákaza sa prenáša uštipnutím komára a u zahraničných cestovateľov, ktorí nemajú proti nej vytvorené protilátky, dosahuje úmrtnosť až 60 percent. Zatiaľ čo proti žltačke, ale aj týfusu či zápalu mozgových blán vás môže zaočkovať aj praktický lekár, očkovanie proti žltej zimnici sa vykonáva len v centrách, ktoré sú schopné vydať oficiálne osvedčenie o vakcinácii vo svetovom jazyku (hygienické stanice, úrady verejného zdravotníctva, nemocničné oddelenia, príp. niektoré súkromné zdravotnícke pracoviská). V Saudskej Arábii sa povinne od pútnikov do Mekky vyžaduje aj očkovanie proti zápalu mozgových blán (meningokokovej meningitíde) v období "hádž". Inak sa očkovanie proti bakteriálnemu zápalu mozgových blán pri ceste do viacerých krajinách "len" odporúča. Pri cestách za exotikou netreba zabúdať ani na "neexotické" ochorenia ako tetanus, záškrt, detská obrna či besnota. Očkovanie proti tetanu je predsa bezplatné a preočkovanie "protitetanovkou" každých 10 rokov by si mal u svojho praktického lekára každý ustrážiť sám. Proti záškrtu a detskej obrne sa očkuje v rámci povinného očkovania v detskom veku, ale ak uplynulo viac ako 10 rokov od posledného preočkovania, niekedy treba pri cestách do rozvojových krajín podať posilňovaciu dávku. Zvážiť treba aj preventívne očkovanie proti besnote. "Proti malárii očkovanie nejestvuje," zdôrazňuje MUDr. Rastislav Maďar, PhD. "V malarických oblastiach žije až 40 percent svetovej populácie. V rámci prevencie je možné jedine dôsledne sa chrániť pred komármi a užívať antimalariká. Pri akýchkoľvek podozrivých zdravotných problémoch aj po návrate z cesty počas inkubačnej doby malárie (môže trvať aj 10 mesiacov!) treba vyhľadať lekára. Malária sa dá zistiť z jedinej kvapky krvi. Rýchla diagnóza je dôležitá!" Niektoré ceny "cestovateľských vyšetrení" a vakcín: lekárske vyšetrenie + poučenie pacienta – 580 Sk vystavenie medzinárodného očkovacieho preukazu – 120 Sk podanie 1 injekcie (cena bez očkovacej látky) – 150 Sk vyhodnotenie laboratórnych vyšetrení + odporúčanie antimalarík – 180 Sk laboratórne vyšetrenia potrebné na predpis antimalarík (odbery krvi, moču, hematológia, biochémia)–840 Sk v niektorých krajinách povinná vakcína proti žltej zimnici – 750 Sk v čase púte do Mekky povinná vakcína proti zápalu mozgových blán – 450 Sk (Tieto ceny si účtuje ZAMA, s r.o., v Bratislave, bez účasti zdravotných poisťovní) Prevencia malárie – buďte si vedomí rizika malárie na miestach, ktoré sa chystáte navštíviť, niekedy stačí jediné uštipnutie – chráňte sa pred uštipnutím komára dostupnými prostriedkami – dlhé rukávy, nohavice, svetlé materiály, repelentné prostriedky s obsahom DEET na kožu aj na odev, používanie moskytiéry – maláriu prenášajúce komáre majú tendenciu štípať za šera a na úsvite – dodržiavajte užívanie odporúčaných liekov (antimalariká sú na lekársky predpis) – prvotné príznaky malárie sú často nesprávne považované za chrípku: horúčka, triaška, zimnica, potenie, nevoľnosť, bolesť svalov (Zdroj: letáčik Malária, fakty o chorobe) Zdravotnícke zariadenia zaoberajúce sa cudzokrajnými chorobami Poliklinika cudzokrajných chorôb ZAMA, spol. s r. o., Bratislava tel. 02/5292 5688 Oddelenie pre cudzokrajné choroby FN L. Pasteura, Košice tel. 055/615 2204 Ambulancia cudzokrajných chorôb MFN Martin tel. 043/4203 522 prevzaté s denníka Pravda