Bulharská kuchyňa

Bulharskú zástavu tvoria tri farebné pruhy: biely, zelený a červený. Každá farba má svoju symboliku a v prenesenom slova zmysle práve tieto farby charakterizujú aj bulharskú národnú kuchyňu.

Biela - jogurt a balkánsky syr, zelená - všetky bylinky, ktorými sa jedlá dochucujú, červená - paradajky a červenú papriku.

„Zelenčuci kojto ne jade, toj goľam ne šte da poraste..." to sú slová pesničky, ktorú v Bulharsku pozná každé dieťa. Okrem ponaučenia, že kto neje zeleninu, ten nenarastie, sa pesnička ďalej venuje jednotlivým zeleninovým druhom - neoddeliteľnej súčasti bulharskej národnej kuchyne. Bulhari, oddávna vychýrení pestovatelia zeleniny, svoje umenie prenášali aj ďalej do sveta. Napríklad v Bratislave pracovalo na začiatku 20. storočia okolo tristo Bulharov - záhradníkov. Boris Filan vo svojej knihe Posledný tam tam spomína, ako nakupoval na Havaji na miestnom trhu. Keď zjednával cenu s havajskou predavačkou, vysvitlo, že dotyčná osoba je Bulharka. Filan konštatuje: „Bulhar nie je národnosť, ale povolanie..."

Zelenina na tisíc spôsobov

Bez nej sa nezaobíde takmer žiadne bulharské jedlo. Keď sa Bulharov, žijúcich v zahraničí, opýtate, čo im najviac chýba z domoviny, povedia, že zelenina, ktorá je vďaka priaznivým zemepisným a klimatickým podmienkam v ich krajine mimoriadne chutná. V lete sa konzumuje čerstvá, na zimu sa pripravuje na báze mliečneho kvasenia (turšija). K najpoužívanejším druhom patria ružovo-červené paradajky (domati) veľké ako dlaň. Akoby sa ani nevedeli „zmestiť do kože", praskajú na povrchu, ale prierez majú celý sýtočervený a keď ich krájate, šťava vám tečie po rukách. V šaláte potom šťava nasaje arómu ostatných prísad a keď sa šalát doje, Bulhari si do tejto lahodnej tekutiny namáčajú kúsky chleba. Aby sa prípravou nestratili dôležité suroviny, zelenina sa varí alebo dusí v hlinených hrncoch. V mnohých socialistických slovenských obývačkách trónili v sekretároch keramické suveníry - hnedé, s tradičnými roztečenými vzormi - ako spomienka na dovolenku pri Čiernom mori. Táto keramika sa nazýva trojanská. Až pôjdete niekedy do Bulharska, nekupujte nepotrebné vázičky, kúpte si hrniec s uškami a pokrievkou - gjuveč (na Slovensku sa udomácnilo viac slovo džuveč). Predávajú sa veľké aj malé, na jednu porciu. Jedlo si v nich uchová skvelú chuť, šťavnatosť i vôňu, navyše sa v nich môže rovno aj servírovať.

GJUVEČ Z PARADAJOK A CIBULE

Potrebujeme: 1,5 kg paradajok, 600 g cibule, 1 hlavičku cesnaku, ½ hrnčeka oleja, 100 g strúhanky, 100 g tvrdého syra, petržlen, soľ.

Príprava: Cibuľu a cesnak nakrájame nadrobno a podusíme na oleji. Paradajky sparíme, ošúpeme a nakrájame na kolieska. Do hlineného hrnca naukladáme paradajkové kolieska, posolíme a navrch navrstvíme podusenú zmes. Postup opakujeme. Posledná vrstva sú paradajky. Posypeme strúhankou, petržlenovou vňaťou a pokvapkáme olejom. Gjuveč vložíme do studenej rúry a pri miernej teplote pečieme cca 45 minút, potom odstránime pokrievku, posypeme nastrúhaným syrom, teplotu zvýšime na 175 °C
a dopečieme niekoľko minút otvorené. Ak gjuveč nemáme, použijeme inú zapekaciu nádobu.

GJUVEČ Z PARADAJOK A RYŽE

Potrebujeme: 1 hrnček ryže, 4-5 sparených a ošúpaných paradajok nakrájaných na kocky, 4-5 nakrájaných paprík, 3 nadrobno nakrájané cibule, 5 lyžíc oleja, 1 lyžičku mletej papriky, petržlen, soľ.

Príprava: Cibuľu a ryžu popražíme na oleji. Zmes zmiešame s paprikami, paradajkami a petržlenom, dochutíme soľou, nasypeme do keramického hrnca, zalejeme 2 pohármi vody, trochu rozmiešame. Pečieme v rúre pri miernej teplote 45 minút, pred podávaním posypeme nasekaným petržlenom.

GJUVEČ Z CUKÍN A PETRŽLENU

Potrebujeme: 1 kg cukín, ½ hrnčeka oleja, 120 g strúhanky, 1 zväzok petržlenovej vňate, citrónovú šťavu, čierne korenie, soľ.

Príprava: Cukiny povaríme v osolenej vode, odcedíme a nakrájame na plátky. Keramický hrniec vymastíme, na dno naukladáme cukinové plátky, posolíme, okoreníme a posypeme nasekanou vňaťou. Postup opakujeme. Poslednú vrstvu z cukín posypeme strúhankou a zalejeme olejom. Pečieme pri miernej teplote 45 minút, podávame vychladnuté, ochutené citrónovou šťavou.

GJUVEČ Z CUKÍN A BIELEHO SYRA

Potrebujeme: 1 kg cukín, 150-200 g rozdrobeného syra feta, 3 sparené a ošúpané paradajky nakrájané na kolieska, 4 lyžice rozpusteného masla, korenie, soľ.

Príprava: Cukiny povaríme v osolenej vode, odcedíme a nakrájame na plátky. Hlinený hrniec vymastíme, na dno naukladáme cukinové plátky, okoreníme a posypeme rozdrobeným syrom. Postup opakujeme. Poslednú vrstvu tvoria kolieska paradajok, ktoré zalejeme maslom. Pečieme pri 175 °C cca 45 minút.

Čarovanie s čuškami

Blížiacu sa jeseň poznať v Bulharsku podľa toho, že sa všade šíri vôňa opekaných paprík. Domáci ich volajú čušky a nakupujú ich plné vrecia. Ide o kápie, ohnivočervené až purpurové neštipľavé papriky podlhovastého tvaru. Sú skvelou zásobárňou vitamínu C, ale obsahujú aj vitamíny skupiny B, vitamín E a antioxidant beta-karotén.

Okrem toho sa v kápii nachádzajú aj bioflavonoidy, ktoré nás chránia pred chorobami srdca. A čo je najlepšie, voskovité látky na povrchu papriky chránia vitamín C pred rozkladom, paprika ho preto nestráca ani pri dlhšom skladovaní. Žiadne veľké straty nespôsobuje ani varenie alebo pečenie. Papriky sa dajú piecť na platničke, no v Bulharsku si na to vymysleli špeciálny prístroj „čuškopek“, malú piecku cylindrického tvaru, do ktorej sa zmestí jedna čuška. Za necelú minútu je opečená zo všetkých strán. Na opečenie paprík možno používať aj rúru: plech s naukladanými očistenými paprikami sa vloží do horúcej rúry na najvyššiu priečku, papriky sa musia otáčať, až sú zo všetkých strán čierne. Potom sa spálená koža ošúpe. Opečené papriky sú súčasťou šalátov, ale môžu sa aj vyprážať alebo obaľovať ako rezeň. Dajú sa aj zamraziť alebo sterilizovať v zaváraninových pohároch. Ak sa pridá olej, petržlenová vňať a pár strúčikov cesnaku, vznikne výborné meze.

VYPRÁŽANÉ PLNENÉ ČUŠKY

Potrebujeme: Opečené papriky, 200 g syru feta (alebo osoleného tvarohu), 2 vajcia, múku, olej.

Príprava: Syr zmiešame s vajcom a touto zmesou naplníme papriky. Naplnené papriky obalíme v múke a v rozšľahanom vajci a potom ich prudko vypražíme na horúcom oleji z oboch strán. Podávame s jogurtom.

Čo je meze?

Keď dostanete v Bulharsku do ruky jedálny lístok, istotne vás prekvapí, koľko strán je venovaných tzv. meze. Meze sa používa ako doplnok pri konzumácii alkoholických nápojov, ako razjadka (pokrm na rozjedenie), teda predjedlo, ktoré má aromaticko-chuťovými vlastnosťami a príťažlivým vzhľadom povzbudiť chuť do jedla. V bulharskej kuchyni sú to predovšetkým šaláty - zo surovej, varenej, opečenej alebo marinovanej zeleniny, z húb, jogurtu, vajec, údenín a rýb. Podobne ako obľúbený nápoj rakija, aj šalát je v bulharčine ženského rodu a často sa používa v zdrobnenej forme. Všetci Bulhari sa radi stretávajú za prestretým stolom na terasách alebo dvoroch svojich príbytkov i reštaurácií, sypú si svoju milovanú rakijku (lebo v Bulharsku sa  sype aj voda...) a zajedajú k nej salatku. V Bulharsku sa jednoducho nepatrí popíjať bez zajedania. Dobrý hostiteľ presne vie, aké meze sa hodí k jednotlivým nápojom.

Rakija sa pije so šalátom z čerstvej alebo nakladanej zeleniny, k vínu sa hodia syry a k pivu zemiakové hranolčeky s nastrúhaným bielym syrom. Spomedzi bohatej škály šalátov hrá jednoznačne prím šopský šalát, ktorý sa tradične v reštauráciách servíruje neochutený. Soľ, olej a ocot sú k dispozícii na stole. Šopský šalát sa objavuje v ponuke aj u nás, ale často nesprávne pripravený - zaliať šalát sladkokyslým nálevom, ktorý obsahuje cukor, je pre Bulhara takmer hriech!

ŠOPSKÝ ŠALÁT

Potrebujeme: 300 g paradajok, 200 g šalátových uhoriek, 600 g paprík, 100 g cibule, 150 g nastrúhaného syra feta, nasekanú petržlenovú vňať, olej, ocot, soľ.

Príprava: V správnom šopskom šaláte by mali byť papriky opečené, ošúpané a nakrájané na drobno. Paradajky, uhorky a cibuľu nakrájame na kocky. Nakrájanú zeleninu zmiešame so soľou, olejom a octom (alebo tieto prísady servírujeme osobitne). Na šalátovom tanieri vytvoríme zo zeleniny kopček, ktorý sa celý posype nastrúhaným syrom a nasekaným petržlenom. Môže sa ozdobiť čiernymi olivami.

Lactobacillus bulgaricus

Biely jogurt (po bulharsky kiselo mľako) Bulhari konzumujú každý deň, po celý život, v značných množstvách a rôznych formách. Najčastejšie ako prílohu k pokrmom, v lete aj ako osviežujúcu studenú polievku tarator či airan - nápoj rozšľahaný a rozriedený vodou. Ale pozor, nehovoríme o smotanovom, krémovom jogurte, ale o tom pravom, hustom, ktorý sa dá doslova krájať lyžicou. Historici tvrdia, že jogurt má svoj pôvod práve v Bulharsku, len sa nevedia dohodnúť, či sa o to pričinili Prabulhari alebo Trákovia. Dôkazy chýbajú, no faktom zostáva, že jogurt sa v tomto regióne kultivuje a konzumuje už 3000 rokov!

Západná Európa sa s novým produktom zoznámila oveľa neskôr. V 16. storočí sedel na francúzskom tróne kráľ František I, možno aj nesedel, lebo ho dlhodobo trápili žalúdočné problémy. Keď sa to dozvedel sultán Sulejman I., poslal mu svojho lekára, ktorý kráľa vyliečil pomocou jogurtu. To, čo vedel turecký liečiteľ, potvrdzujú súčasní vedci: jogurt priaznivo pôsobí na črevnú mikroflóru a je jedným z najlepších ochrancov imunitného systému. Pre jeho výrobu sú potrebné dve baktérie, jogurtové kultúry. Jedna z nich, Lactobacillus bulgaricus, dostala názov podľa krajiny, v ktorej ju po prvýkrát objavili. Zaslúžil sa o to bulharský lekár Stamen Grigorov (1905), keď v laboratóriu ženevskej univerzity skúmal jogurt, ktorý mu posielala manželka Darinka z jeho domoviny.

TARATOR A SNEŽANKA

Potrebujeme: 0,5 l bieleho jogurtu, 1 šalátovú uhorku, lyžicu oleja, soľ, prelisovaný cesnak, nakrájaný kôpor (alebo petržlen), mleté orechy.

Príprava: Uhorku nakrájame na drobné kocky (prípadne nahrubo nastrúhame), zmiešame s olejom, soľou, cesnakom (podľa chuti) a kôprom. Rozmiešame s jogurtom a rozriedime vodou, takže vznikne polievka. Podávame chladené, posypané orechmi. Ak sa jogurt nerozriedi, vznikne hustý šalát - snežanka.

Ani mäso nechýba

Samozrejme, v bulharskej kuchyni sa používa aj mäso, najmä teľacie, jahňacie, baranie, hydina i bravčové, často pomleté (kajma). Nájdeme v nej aj pokrmy z rýb, z morských je najznámejšou pochúťkou  caca - malé vyprážané rybičky, ktoré sa jedia aj s hlavou a chvostom. Kapor sa je na Mikuláša - v bulharskej pravoslávnej cirkvi je svätý Nikolaj patrónom rybárov. Mäso sa väčšinou tepelne pripravuje naraz so všetkými prísadami. K typickým jedlám tohto druhu patria musaka, gjuveč, jachnija a pod.

V letných mesiacoch všetci Bulhari s nadšením grilujú na ražni alebo na rošte (skara), hlavne na drevenom uhlí, čo dodáva mäsu nezameniteľnú chuť a vôňu. Na rošte sa pečú špízy z bravčového alebo kuracieho mäsa (šišče), ako aj fašírky z mletého mäsa - okrúhle (kjufte) alebo podlhovasté (kebabče). Pokrmy sa dochucujú bylinkami: čubricou (saturejka), bobkovým listom, mätou, zázvorovou a petržlenovou vňaťou (koreň petržlenu sa prakticky nepoužíva). Pre Bulharov je základom života chlieb, jedia ho ku každému jedlu, dokonca si ho objednajú aj k zemiakom a ryži, možno práve preto sa prílohy k jedlám veľmi neudomácnili. Vynikajúcim doplnkom k mäsu sú zeleninové omáčky - ľutenica (z pečených paprík a paradajok) alebo kjopoolu (z pečených baklažánov).

KAPOR V CESTE

Potrebujeme: 1 kapra, 100 g cibule, ½ zväzku petržlenovej vňate, 250 g orechov, 400 g múky, 100 ml rastlinného oleja, korenie, soľ.

Príprava: Z múky, vlažnej vody a soli zamiesime cesto, ktoré vyvaľkáme na hrubý plát. Cibuľu pokrájame na tenké plátky a speníme na rozpálenom oleji. Primiešame pokrájanú vňať, nasekané orechy, soľ a korenie. Kapra očistíme, umyjeme, osolíme a naplníme orechovou plnkou, zašijeme a zabalíme do cesta. Položíme ho na vymastený pekáč a pri 175 °C pečieme do zlatista.

GJUVEČ S MÄSOM

Potrebujeme: Rôzne kusy kuracieho, prípadne bravčového mäsa, klobásky, párky, môžu byť obalené slaninkou a pod., 0,5 kg kyslej kapusty, 1 hrnček ryže, 100 g masla, soľ, korenie, biele víno.

Príprava: Do veľkého hlineného hrnca navrstvíme kyslú kapustu, posypeme polovicou ryže a poukladáme rôzne kúsky mäsa a údenín. Ochutíme soľou a korením. Postup zopakujeme. Poslednou vrstvou je kyslá kapusta. Zmes zalejeme 1 ½  hrnčekom vína, zriedeného s vodou. Na povrch rozložíme maslo nakrájané na plátky. Pri 150 °C pečieme cca 1,5 hodiny. Podávame s chlebom.

KJOPOOLU

Potrebujeme: 2-3 baklažány, 4-5 opečených a ošúpaných kápií, 2-3 sparené a ošúpané paradajky, 3-4 strúčiky prelisovaného cesnaku, petržlen, ocot, olej, soľ, trochu majonézy.

Príprava: Baklažány opečieme a ošúpeme podobne ako kápie, nakrájame na menšie kúsky. Paradajky nastrúhame. V mixéri rozmixujeme zeleninovú zmes, dochutíme cesnakom, soľou,  korením a majonézou. Ozdobíme petržlenovou vňaťou.

Sladké pokušenia

Územím dnešného Bulharska putovalo v minulosti tridsať rôznych národov a kmeňov a každý zanechal nejakú stopu v miestnej kuchyni. Najväčší vplyv mali Gréci a Turci, s ktorými sú Bulhari v bezprostrednom kontakte celé stáročia. Mnohé turecké názvy jedál sa dodnes používajú, takže vás na jedálnych lístkoch v slovanskej krajine môžu prekvapiť prapodivné slová ako imambajalda, sarma, kurban... Aj pri príprave dezertov cítiť zjavný turecký vplyv. Odborníci na výživu sa zhodujú, že Bulharsko patrí ku krajinám so zdravou kuchyňou, pokrmy sú ľahké, jednoducho pripravené.

Ale aj Bulhari hrešia, a to pri dezertoch, kde používajú viac masla a cukru, než je zdravé! Ak sú pre vás baklava, chalva alebo karamelový krém príliš sladké, dajte si radšej tradičnú banicu. V bulharských obchodoch sa predáva špeciálne tenké cesto na jej prípravu, ale dá sa použiť aj cesto lístkové. Kedysi bola pšenica a chlieb jediným zdrojom obživy a aj dnes majú Bulhari k nim osobitý vzťah. Pšenicu varia a pripravujú z nej zvláštny sladký pokrm, najmä keď si v rodine pripomínajú výročie úmrtia blízkej osoby. Po ulici sa vyvesia plagátiky s fotografiou, menom a počtom dní, mesiacov alebo rokov, ktoré od smutnej udalosti uplynuli. Pozostalí po susedoch a známych roznášajú sladkosti a varené žito. Tento pokrm nechýba ani pri cirkevných sviatkoch a ani na štedrovečernom stole, kedy sa pripravujú len pôstne jedlá.

BANIČKY SO SYROM

Potrebujeme: 2 lístkové cestá, 1 lyžicu roztopeného masla, 200 g syru feta (alebo osoleného tvarohu), 2 vajcia, 1 lyžicu múky.

Príprava: Syr rozdrobíme vidličkou a zmiešame s vajcom a múkou. Cesto potrieme maslom, narežeme z neho malé štvorčeky, ktoré naplníme syrovou zmesou, zavinieme a poukladáme na plech, vyložený papierom na pečenie. Potrieme rozšľahaným vajcom a v horúcej rúre upečieme do zlatista. Podávame s jogurtom. Dajú sa pripraviť aj na sladko: buď si osladíme jogurt, alebo namiesto syra použijeme tvaroh, ochutený cukrom. Banicu robia Bulhari v najrozličnejších tvaroch, napríklad aj ako veľkých zatočených slimákov.

VARENÉ  ŽITO

Potrebujeme: 500 g pšenice, 150 g práškového cukru, 150 g nasekaných orechov, 50 g strúhanky, 3 g škorice, citrónovú kôru.
Príprava: Pšenicu umyjeme studenou tečúcou vodou. Vysypeme do hrnca, zalejeme 1,5 l studenej vody a necháme postáť 8 hodín. Potom pšenicu varíme pri miernej teplote, kým nezačne „boptnaťg. Hrniec odstavíme a prikryjeme uterákom, aby sa pšeničné zrná nerozpukali. Vychladnuté žito precedíme a zmiešame s orechmi, strúhankou, škoricou a nastrúhanou citrónovou kôrou. Tesne pred podávaním sa pokrm posype práškovým cukrom.

Bulharské dyne

Kto by ich nepoznal? Určite ste si mnohí doniesli z Bulharska aj spomienky na okrúhle dyne, tmavozelené alebo so svetlejšími pruhmi, sladučké, dozreté na bulharskom slnku. Keď nastane ich sezóna, po celej krajine, v dedinách i mestách, nielen na trhoch, ale aj pri sídliskách a parkoviskách vyrastú pyramídy z týchto okrúhlych plodov. Vedľa pyramídy spravidla parkuje ojazdené auto, v ktorom predavači nocujú a strážia svoj tovar vo dne v noci. Je veľmi zábavné pozorovať Bulhara, keď nakupuje dyne. Je to celý rituál, v ktorom nechýba poťažkanie, poklepkanie, pohladenie i privoňanie. Ak toto nestačí, vyreže predavač malý hranolček, aby ukázal, ako je plod zrelý.

Ak je kupujúci spokojný, vyrezaný kúsok vráti naspäť do dyne a odnesie si ju domov. A často k nej pridá rovno ešte zo dva ďalšie kusy. Len máloktorý Bulhar by si kúpil polovičku dyne, o štvrtke ani nehovoriac. Veď dyňa je jedným z najobľúbenejších dezertov, stačí ju nakrájať do misy na väčšie kúsky a rozdať tanieriky s vidličkami. Štvorčlenná rodina na jedno posedenie hravo zje polovicu päťkilovej dyne a tá druhá polovička tiež nezostane dlho v chladničke, zje sa po večeri alebo na druhý deň po obede. Len čo predavači dopredajú posledné dyne, na ich miestach sa objavia nové pyramídy, tentoraz z veľkých, okrúhlych, svetlých tekvíc so žiarivo oranžovým vnútrom. Bulhari z nich vyrábajú tradičné dezerty.

DUSENÁ TEKVICA

Potrebujeme: 1 kg tekvice, ½ hrnčeka nasekaných orechov, 4 lyžice práškového cukru alebo med.

Príprava: Tekvicu umyjeme, ošúpeme a nakrájame na približne rovnaké väčšie kúsky. Poukladáme ich na husto do veľkého plytkého hrnca, posypeme orieškami, zalejeme 1 hrnčekom vody, pritisneme tanierikom a varíme, kým sa voda neodparí. Keď tekvicové kúsky vychladnú, naukladáme ich na servírovací tanier a posypeme cukrom, resp. polejeme medom. Namiesto dusenia sa môže tekvica zapekať v rúre. Podľa chuti sa môže pridať aj škorica.

TIKVENIK

Potrebujeme: 500 g tenkého štrúdľového cesta, 1,5 kg tekvice, 4 vajcia, 250 g cukru, 200 g masla, 1 lyžičku škorice.

Príprava: Tekvicu ošúpeme a očistíme od jadierok i vláken. Nastrúhame na hrubo a na polovici masla s pridaním malého množstva vody podusíme pri nízkej teplote do mäkka. Po vychladnutí zmiešame s cukrom, rozšľahanými vajcami a škoricou. Cesto potrieme roztopeným maslom, naplníme plnkou a zavinieme. Na vymastený plech poukladáme jednotlivé rolky k sebe, zalejeme zvyškom roztopeného masla a posypeme cukrom (50 g). Pečieme v mierne vyhriatej rúre do zlatista. Konzumuje sa s bielym jogurtom.

Rada na záver

Ak vás niekedy v Bulharsku pozvú k prestretému stolu, nezabudnite, že vás hostiteľ najprv ponúkne pálenkou a šalátom. Tento aperitív môže trvať aj vyše hodiny, až potom bude nasledovať hlavné jedlo. Keď sa vás na záver opýtajú, či vám chutilo, radšej odpovedzte celou vetou. V žiadnom prípade nekrúťte hlavou! Hoci sú už Bulhari v EÚ, stále si zachovali svoj zvyk krútenia hlavy naopak: keď s ňou otáčajú do strán, vyjadrujú súhlas, a keď „pritakávajú" hlavou zhora nadol, tak vlastne hovoria nie!

Tanec nad žeravou pahrebou

Mnohé bulharské reštaurácie okrem servírovania na tradičnej trojanskej keramike, šopského šalátu a iných kulinárskych špecialít ponúkajú aj neobvyklú atrakciu: tanec nestinarov, ktorí bosí tancujú po žeravých uhlíkoch (dnes show pre turistov, kedysi náboženský obrad). Ráno, na sviatok sv. Konštantína a Heleny (21. mája) sa na námestí osady zapálil oheň, ktorý po celý deň udržiaval najstarší nestinar. Ostatní sa odobrali do kaplnky, za sprievodu lýry a bubnov spievali a zapaľovali sviečky pod ikonami. Po zotmení vyšli nestinari bosí von a začali tancovať okolo ohniska v stále menších kruhoch. Tí, čo držali v rukách ikony, pokračovali v tanci na rozpálených uhlíkoch, dovtedy, až kým ich rytmickými krokmi neuhasili. Nestinarský rituál, ktorým tancujúci vyjadrovali oddanosť k bohu, sa ešte aj dnes vykonáva v dedinách v pohorí Strandža na juhovýchode Bulharska (vystupovanie pred turistami na čiernomorskom pobreží je viac-menej komerčným lákadlom)

Bulharské víno

Pestovanie vína v Bulharsku siaha do čias Trákov, ktorí tu žili v antike. Jedným z najznámejších Trákov bol Orfeus. V žiali nad milovanou Eurydikou sa vyhýbal ženám, za čo ho v žiarlivosti roztrhali vínom opité bakchantky, spoločníčky boha vína Dionýza, a Orfeovu lýru a hlavu hodili do rieky Hebron (čo je vlastne Marica), ktorý pramení v bulharskom pohorí Rila... Keďže popíjanie vína patrilo k obľúbeným „činnostiam" aj neskôr, v 9. storočí za vlády chána Kruma, nariadil vládca zničiť všetky vinohrady.

V tých časoch podľa legendy tyranizoval domáce obyvateľstvo lev, ktorý ušiel z klietky. Jediný, kto ho dokázal premôcť, bol mladík Mavrud. Keď chán zisťoval, odkiaľ pochádza jeho sila, chudobná matka sa priznala, že schovala hrozno, urobila z neho víno a po malých dúškoch ním syna napájala. Na chána jej slová urobili veľký dojem a prikázal révu znovu vysadiť.

Víno dostalo meno Mavrud. Červené víno z malých bobúľ, ktoré sa zbierajú až v druhej polovici októbra, patrí k tým najcennejším už aj preto, že sa pestuje len v Bulharsku. V súčasnosti je v krajine päť regiónov, ktoré sa špecializujú na výrobu typických lokálnych vín, ako Gumza, Malaga, Pamid, Muscat, Melnik, Dimiat a Misket.

- pripravené v spolupráci s časopisom MIAU

Čítajte ďalej

Zvolen - jedno z najstarších miest stredoslovenského regiónu leží v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, pri sútoku rieky Slatina s Hronom, pod výbežkami pohoria Javorie. Strategická poloha...
 
„Bella Itália" - tak označujú temperamentní Taliani svoju vlasť. Vystihujú tým pestrú zmes mora, slnka, ľudí, hôr, historických pamiatok a kaviarní, ktoré na vás čakajú na Apeninskej čižme doslova na...
 
Slovinsko
Na každého Slovinca pripadajú asi 4 centimetre pobrežia, to je asi 46 kilometrov. Najmenej známe stredisko je najsevernejšie - Ankaran a najznámejšie najjužnejšie- Portorož. Na svoju národnú...
 
Po celém světě existuje řada míst, která člověk navštíví jednou za život a vícekrát se vracet nepotřebuje. O oblasti Adršpašsko-teplických skal a celého Broumovska se však toto říci nedá. Kdo jednou...
 
Potom, čo sme v diskusiách popísali kilometre virtuálneho papiera a zhodli sa vzácne aj na tom, akú značku čaju so sebou nakoniec nevezmeme a že s cepínom v júli na ferraty do Julských Álp asi...
 

GPS poloha

Diskusia