Rafting a kaňoning na Soči

+16

Slovinská rieka Soča, patrí k vyhľadávaným cieľom milovníkom vodného adrenalínu. Rafting a kaňoning v tejto oblasti je skutočným zážitkom.

Soča leží na severozápade Slovinska obklopujúca vrchmi Julských Alp až do výšky 2860 m.n.m.. Počas tisícky rokou vznikli v mäkkom skalstve obrovské podzemné jaskyne a po prúde rieky veľa malých roklín. Z Bratislavy sa sem možno dostať za približne šesť hodín, najlepšie po rakúskej diaľnici smerom na Graz a ďalej Maribor. Po skúsenostiach na slovenských a rakúskych riekach bolo načase skúsiť niečo nové. Náš kamarát pracuje v Ljubljane a preto sme uvítali pozvanie za krásami Slovinska. Na cestu sme síce neskoro večer, no v dobrej nálade. V hlavnom meste Slovinska sme boli pred polnocou, čo nás ale neodradilo povymetať zopár barov a zoznámiť sa s miestnym nočným životom. No a ráno, presnejšie, neskoro ráno sme vyrazili na Soču. Práve počas volných dní (víkendov a sviatkov) priťahuje Soča veľa rafterov, kajakárov tak ako začiatočníkov tak aj expertov na divokú vodu s celej Európy.

Julské Alpy, Soča, Srpenica

Z cesty som si v pamäti uchoval nádherné prirodné scenéria a najmä tzv. ruskú cestu, čiže strmé serpentíny krížom cez Julské Alpy, ktorú vraj vybudovali ruský zajatci z druhej svetovej vojny. Už samotná cesta bola paráda. Do cieľa cesty, dediny Bovec sme dorazili poobede a hneď sme sa dali do akcie. Keďže sme boli šiesti, požičali sme si raftový čln. Vody nebolo v rieke veľa, hĺbka bola približne sedemdesiat centimetrov, čo bolo pomerne málo. Preto sme splav začali z miesta Srepenica 1. Tu sa začína, keď je vody pomerne menej. V mesiacoch apríl, či máj, keď je vody viacej sa štartuje z Kal-Koritnice. Pokým náš splav zo Srpenice trval približne dve tri hoďky, z Koritnice je to až štyri hodinky. Prvá fáza bola zácviková. Voda nebola veľmi divoká, zoznámili sme sa s člnom. Druhá polovica splavu už bola celkom zaujímavá. Vo vode bolo množstvo skál a perejí, čo už rozbúchalo adrenalín v žilách. Cestu sme si spestrili skokmi zo skál do vody, pričom ten najvyšší skok mohol mať okolo desať metrov. Dobré to bolo, užili sme si kopec zábavy. Chcem ešte pripomenúť, že ak sa vydáte na Šoču splavovať individuálne,musíte si kúpiť povolenie. Čiže, za každý kajak, či kanoe třeba zaplatiť poplatok Jeho výšku presne neviem, no povedia vám to v hoc ktorých informáciách priamo na mieste alebo aktuálnu výšku si môžete zistiť aj na internete. Soča je celkom určite riadne adrenalínová rieka. Hoci, na prvý krát sme zvolili len tie ľahšie úseky. Začiatkom novebra sa sem ale chystáme opäť, s úmyslom rozbehnúť to naplno…

Druhý deň sme šupli kaňoning v kaňone rieky Sučec. Od parkoviska sme makali približne tridsať minút do strmého kopca.

Kaňoning na rieke Sučec

V neoprénoch a riadnej horúčave sa nám klokotala krv v žilách. Na konci cesty sme schladili hlavy v ľadovej vode a vkročili do kaňonu. Keďže sme s kaňoningom nemali ešte žiadne skúsenosti, vybrali sme si ľahšiu trasu o dĺžke približne dve – tri hodinky. No, ľahšiu… Skákali sme do vody zo skál ako blázni… Sem sa ale treba vybrať aj so sprievodcom. Bez chlapíka, ktorý pozná tunajšie pomery nemáte šancu. Ten náš, dokonale poznal hĺbku vody, kde možno skočiť, kde sa treba kĺzať po skalách, kde treba opatrne, kde možno blbnúť. Individi akcičky určite neodporúčam. Dokonca, práve tu sa nachádza najvyšší prírodný tobogán v Strednej Európe, vysoký približne 13 metrov.

To znamená, že si sadnete na okraj klzkej skaly, priamo do koryta potoka. Okolo vás sa valí voda. Pod vami takmer kolmá stena, či vodopád hlboký trinásť metrov a dolu niečo ako väčšia vaňa, kam sa treba trafiť. Nezostáva nič iné ako zavrieť oči, odovzdať sa do rúk osudu a skočiť. Ak človek nechytí paniku, nemalo by sa prakticky nič vážne stať. Voda na mieste doskoku je dostatočne hlboká a pokiaľ sa počas krátkeho letu nebudete trepať, dopadnete na rovné nohy a voda stlmí náraz. Tak sa stalo aj nám. S crknutím žalúdkom sme si to riadne užili.

Chceš to zažiť aj ty? Si sám? Chceš vyraziť vo veselej skupine? Pridaj sa k nám :)