Apu Inti, slovenské termoprádlo z vlny alpaky

Tajomstvá vlny z alpaky spoznali už pred tisíckami rokov juhoamerickí Indiáni. Na svojich cestách svetom sa o tom presvedčili aj dvaja outdooroví nadšenci zo Slovenska a rozhodli sa vyrábať z vlny alpaky a hodvábu funkčné prádlo pod značkou - Apu Inti.

Keďže Dobrodruh.sk fandí každému pokusu priniesť niečo nové v oblasti cestovania, dobrodružstva aj outdooru, pripravili sme pre vás svižný rozhovor s Martinom Ondreasom:

Ahoj chalani, môžete sa našim čitateľom predstaviť, kto ste, čo ste?

Ahoj, volám sa Martin Ondreáš  a spolu s mojim parťákom Mirom Chalupkom sa venujeme už pomerne dlho rôznym outdoorovým športom - najmä skialpinizmu, lezeniu, horským bicyklom, seakayakom...

Ako ste sa dostali k cestovaniu a na hory?

Tak ako snáď každý... Už odmala ma lákali nové veci, dobrodružstvo, objavovanie nových zákutí v blízkom aj vzdialenom okolí. Celé detstvo som prežil v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ je na hory skutočne blízko, a takmer všetky víkendy a prázdniny na chate v Bobroveckej Doline. Od prvých túr s rodičmi a starými rodičmi cez dobrodružný rafting na nafukovačkách po toku Jaloveckého potoka (pred skoro tridsiatimi rokmi sme o názve rafting ešte nechyrovali no tak nejako to vyzeralo a pre 6 ročné dieťa bola nafukovačka takmer tak veľká ako raft...) som sa postupne dostal k turistike, horským bicyklom, neskôr cez kamarátov  k skialpinizmu a lezeniu... Cestovať do daľeka a spoznávať nových ľudí, tradície  a kultúru vždy bol môj sen... ako 13 ročný som sa dostal do letného tábora v Grécku, kde som sa už celkom dobre vedel dohovoriť po Anglicky. To ma utvrdilo v tom, že musím pracovať na cudzích jazykoch a veľa cestovať...

Neskôr počas vysokej školy som absolvoval niekoľko pracovných letných stáží cez program Work&travel. Zarobené peniaze som sa rozhodol precestovať  a minúť na horské dobrodružstvá... Rozhodol som sa vycestovať cez študenstkú asociáciu AIESEC na medzinárodnú stáž. Vybral som si Peru a Miro tam prišiel pár týždňov po mne... spolu sme tam školili mladých ľudí rôzne zručnosti (projektový manažment, time management a pod...), naučili sa plynule po španielsky a dosť veľa pocestovali...

Predpokladám, že ste pobehali aj Andy...

Áno, cesty nás zaviedli aj na 6000-ové vulkány v pohorí Cordillera Ocidental. Ako nadšeným skialpinistom nám skrsla v hlave myšlienka vrátiť sa tam opäť... V 2004tom sme polyžovali pár pekných hôr v Peru a Bolívii a na hraniciach s Čile... V 2006tom sme sa vrátili na 6 týždňov už len do Bolívie... V niečom podobnom pokračujeme v rôznych krajinách dodnes.

Začali ste pred nedávnom vyrábať nové slovenské termoprádlo, super! Ako ste prišli na tento nápad?

Práve počas ciest po horách Južnej Ameriky sme často stanovali, trekovali či skialpovali v oblastiach kde dodnes tradičným jednoduchým spôsobom žijú pastieri lám a alpák v nadmorských výškach nad 4000 metrov, v primitívnych podmienkach, oblečený de fakto tak ako ich predkovia. Bez kúrenia, teplej vody v jednoduchých hlinených alebo kamenných domcoch. Vlákno  z alpaky, lamy a vikune bolo cenené u indogénných komunít po tisícročia. Juhoamerické Andské národy dokázali túto vlnu spracovať do nádherných tkanín s obrovskou remeselnou zručnosťou už pred viac ako 3000 rokmi. V pohrebiskách dodnes možno vidieť mumifikované telá odeté do pestrofarebných odevov práve  z lamej vlny. Povedali sme si, že keď tie tkaniny toľko vydržali a dobre slúžia obyvate2om Altiplana dodnes, mohli by poslúžiť aj pre funkčné prádlo. Lamy aj alpaky žijú v nehostinných podmienkach altiplana vo výškach takemr 5000 metrov, kde denné teploty kolíšu medzi mínus 25 a 15 stupňami, fučí vietor, sneží, či pečie silné slnko. Prežiť tieto extrémy im umožňuje práve ich unikátna vlna. Vlastnosti vlny z alpaky sú iné ako klasickej vlny napríklad z  Merino oviec. Vlákno alpaky má vzduchové dutiny, má oveľa lepšie termoizolačné vlastnosti a neobsahuje lanolín, čiže nespôsobuje alergické reakcie.

To znie zaujímavo, pokračuj...

Výzvou zostalo ako ich premeniť na funkčné prádlo. Kvôli potrebe dosiahnuť čo najtenšie vlákno (kedže tie tkaniny fakt extrémne izolujú a vo väčšej hrúbke by sa človek zbytočne potil) sme vlnu z baby alpaky (prvý strih mláďat) zmiešali s hodvábom. Vznikol tak 100% prírodný produkt s unikátnymi vlastnosťami. Žiadne umelé vlákna, žiadne umelé farbivá...

Skutočne originálne... Čím je teda vaše termo odlišné od ponuky iných, ktorými sú zahltené všetky outdoor predajne?

Už som spomínal, čím je vlna  z alpaky unikátna. Navyše, my prinášame 100% prírodný produkt. Vlna nie je chemicky mäkčená ako vlna z merina. Možno je na omak trochu tvrdšia ale človek je tým bližšie k prírode.  Je farbená prírodne... Jednoducho toto je prírodný produkt vychádzajúci z 1000 ročných tradícií. Tieto lamy sa nepasú na farmách, nie sú dokrmované umelými krmivami v stiesnených podmienkach. Sú to slobodné živočíchy, ktoré sa celý život pasú na pastvinách pod vrcholkami Ánd... a v tričku z nich sa pod vrcholky Ánd nemusia báť vybrať ani ľudia, čo si náš produkt kúpia.

Ide teda z vašej strany vážny o biznis?

Je to pre nás viac hoby ako podnikanie. Pustili sme sa do tohto malého dobrodružstva aby sme ukázali alternatívny pohľad k dnešnej veľkovýrobe v Číne z umelých vlákien. Každý raz, čo si na seba dám svoje tričko APU INTI sa zároveň v spomienkach prenesiem do Ánd, kde som zažil ozaj skvelé zážitky s výbornými priateľmi. Pre mňa naše produkty voňajú prírodou a lákavými diaľkami... Vzniklo to asi aj s určitou dávkou sentimentu:-)

Vrabce čvirikajú a koniec koncov, už si to aj spomínal, že ste priniesli vlnu z alpaky z Južnej Ameriky a spojili s hodvábom...

To je realita. Baby alpaka je síce jemné vlákno, no je relatívne krátke. Keď sme chceli dosiahnuť malý priemer priadze kvôli hrúbke tkaniny, museli sme zmiešať vlnu s hodvábom... Priadzu sme nakúpili priamo v Južnej Amerike od nášho známeho, ktorý ju skupuje v celom Andskom regióne Peru priamo od indogénnych chovateľov. Previezli sme ju na Slovensko a tu sme  z nej utkali niekoľko typov tkanín, po testovaní vybrali najvhodnejšiu a z nej ušili termotričká APU INTI s dlhým rukávom pre Pánov aj Dámy a pánske Termoboxerky.

Čo vlastne znamená Apu Inti?

Počas pôsobenia v Južnej Amerike som s veľkým záujmom študoval mytológiu Andských národov. Zaujala ma aj preto, že je tu silný kult vyznávania hôr ako božstiev... APU je duch  alebo božstvo sídliace na vrchole hory. Hory tu boli ako božstvá uznávané pre to, že  z ich ľadovcov do suchých dolín steká životodárna voda. Na druhej strane v podobe sopečných erupcií a lavín posielajú do sveta tam dolu smrť. Rozhnevaným duchom hôr pre uzmierenie prinášali staroveké kultúry ľudské obete v podobe mladých panien. Ich zachovalé múmie sa našli na zaľadnených vrcholoch vulkánov v Peru, Bolívii Ekvádore aj Čile... INTI je zas jedno z  najvyšších božstiev Inkov - slnko. Uctievanie slnka je v týchto končinách úplne prirodzené. Práve  s jeho východom a západom pulzuje všade v Andách život. Noc prináša tmu, mráz  a smrť, slnko svetlo, teplo a život. Naše produkty sú zrodené pod majestátnymi horami Ánd a juhoamerickým slnkom. Aj preto APU INTI.

Kde ho vyrábate, na Slovensku?

Áno, tkaninu z priadze z Južnej Ameriky tkáme na Slovensku a produkty tu aj šijeme... takto to aj zostane.

Dáte nám termo na recenziu? Nakoľko ho musíme v mene všetkých Dobrodruhov vyskúšať a zistiť jeho kvality. Dúfam, že sa nebojíte nášho "testu" :)

Samozrejme. Testu sa nebojíme. Vlna aj hodváb sú však jemné vlákna a potrebujú citlivé zaobchádzanie a pranie podľa priložených inštrukcií. Dnešné moderné pracie prostriedky plné chémie, enzýmov a bielidiel by vlne mohli ublížiť... 

Aby som nezabudol, kde si môžu outdoor šialenci a dobrodruhovia toto prádlo kúpiť?

Len osobne cez nás (LM, BA, MT) alebo cez našu FAN PAGE na facebooku sa môžu ozvať. Alebo nech píšu priamo mne: [email protected]  alebo Mirovi na [email protected]. Myslím že naše prádlo je ideálnym darčekom pre podobne ekologicky a prírodne zmýšľajúcich ľudí. Ak nemáte nápad na darček, ozvite sa  a snáď ešte stihneme produkty dodať.

Vďaka za interview. Patrilo by sa na záver niečo odkázať čitateľom Dobrodruh.sk. Tak smelo do toho...

Nezabúdajme odkiaľ pochádzame, no nebráňme sa spoznávať nové. Majme otvorené oči aj uši pre dobrodružstvá, srdcia pre nové stretnutia a kultúry a vážme si matku zem. Buďme skromnejší. Berme ohľad na prírodu aj na ľudí, ktorí žijú inak ako my. Neplytvajme. Nepredstierajme život a nehľadajme uspokojenie v spotrebe. Žime a uspokojenie nájdeme v medzi ľudských vzťahoch, zážitkoch a stretnutiach s dobrými ľuďmi.