Po ôsmich rokoch vzťahu, piatich rokoch spolužitia a po jednom pôrode sa mi na sklonku druhého desaťročia môjho života podarilo navliecť do svadobných šiat. Povedali sme si svoje áno, zjedli večeru, odtancovali svadobný tanec, ochutnali tortu, dopili víno a v jednu nedeľu ráno sme sa zobudili ako manželia. Napĺňalo ma to šťastím. Ďalší prílev šťastia prišiel, keď sme doma dali všetky kvety do váz, rozdali zvyšné koláče a vrátili svadobné šaty a svadobný oblek. A teraz ma čakalo už iba jedno. Balenie a prípravy na našu svadobnú cestu do Portugalska.
Kútiky úst sa mi nekontrolovateľne začali dvíhať už na letisku vo Viedni, aj keď nebolo ešte ani šesť hodín ráno. Nenechala som sa znechutiť ani záhadnou technickou chybou motora, o ktorej nás pilot informoval, keď sme už boli dobre že nie jedným kolesom vo vzduchu. Za oknami lietadla pršalo a ja som už duchom bola niekde na obrázku zlatistej pláže s modrým oceánom, ktorú mi ako inšpiráciu ponúkol Google.
Teraz sa môžu stať dve veci. Buď zažijeme najlepšiu dovolenku svojho života (okrem tej v Thajsku, z ktorej sme sa pred tromi rokmi vrátili traja), alebo je meškanie lietadla iba predzvesťou rúcajúceho sa vzdušného zámku. Presne toto ma napadlo, keď sme sa po meškaní skoro hodinu a pol odlepili od rakúskej zeme. Hurá vzdušný priestor. Odneste ma za mojimi Google obrázkovými snami do Portugalska.
Najkrajšie pláže sú v Algarve
S manželom sme milovníci dobrého jedla a pekných pláží, takže do Portugalska sme sa vybrali hlavne za nádhernými „praias“ (praia znamená po portugalsky pláž) a tiež ochutnať, čo dobrého Portugalci jedia na večeru. Tie najkrajšie pláže sa nachádzajú na juhu Portugalska v oblasti Algarve a tak sme zamierili presne tam. Na letisku vo Fare, kam sme za tri hodiny pohodlne doleteli priamo z Viedne, sme si prenajali malé VW Up a honba za najkrajšími „praias“ sa mohla začať.
Ako svoju „základňu“ pre objavovanie Algarve sme si vybrali dedinku Luz, neďaleko mesta Lagos. Región Algarve nie je rozlohou veľký a tak nebol problém cez deň cestovať po jeho západnej a strednej časti a každý večer sa vrátiť do pohodlia toho istého hotela. Luz bola útulná dedinka bez bujarého nočného života, vhodná aj pre rodiny s deťmi a všetkých ľudí, ktorí hľadajú pokojnú dovolenku, zopár reštaurácií a dobre dostupnú pláž. Za 15 až 20 minút sa dá autom dostať do mesta Lagos, kde potom nájdete všetko, čo by Vám v Luze mohlo chýbať.
Luz nás vítal slnkom, vetrom, vetrom a vetrom. Keď sa chcete kúpať v oceáne, tak musíte rátať s tým, že tam bude väčšinou fúkať vietor a voda bude studená. Prvý deň sme sa išli okúpať na miestnu pláž Praia da Luz, ktorá ponúkala všetko, čo sme ku šťastiu potrebovali. Dostatok miesta na ležanie, parkovisko vzdialené od pláže len pár krokov a niekoľko kaviarní a reštaurácií s výhľadom na more. Mali sme dokonca šťastie na mierne vlny, takže sme sa rozhodli vyskúšať bodyboardy, ktoré sú na rozdiel od surfu vhodné aj pre začiatočníkov a nadšených samoukov. Bodyboard je možné prenajať buď priamo na pláži, alebo si ho môžete kúpiť v pouličnom stánku hneď na promenáde. Kúpili sme jeden bodyboard a vyskúšali sme si chytiť niekoľko vĺn. Za asi dve hodiny sme ten bodyboard úspešne zlomili ☺ a neostávalo teda nič iné, iba zistiť, či vedia Portugalci robiť Piňa Coladu. Vyšli sme hore schodmi z pláže a hneď sme sa ocitli pri niekoľkých kaviarničkách a reštauráciách vedľa seba, ktoré mali stoly a stoličky vyložené pozdĺž promenády.
Piňa Colade by sme dali asi 6 bodov z 10, okrem iného aj za ten modrý „elixír“, ktorý bol dobrý len v tom, že sa hodil k farbe oceánu. Ale ten výhľad stál za vypitie akéhokoľvek priemerného alkoholického nápoja. Luz odštartoval našu svadobnú cestu veľmi pohodovým spôsobom.
Korok, keramika a čerstvé ryby
Lagos je asi 30-tisícové mestečko, ktoré má očarujúce historické centrum s úzkymi kamennými uličkami a malým námestíčkom. Po večeroch tam môžete vidieť rôzne predstavenia pouličných umelcov a v úzkych uličkách nájdete dostatok reštaurácií a kaviarní. Typické sú jedlá z mäsa a rýb s výrazným vplyvom neďalekej Afriky. Určite treba vyskúšať národnú špecialitu Bacalhau a Bras, čo je v podstate drvená treska s vajcom, vyzerá to trochu ako praženica, ale je to chutné a niečo podobné v našich zemepisných šírkach určite neochutnáte. Takisto by ste nemali Portugalsko opustiť bez toho, aby ste ochutnali Pasteles de Nata. Sú to malé okrúhle tortičky z lístkového cesta plnené vanilkovým krémom a poprášené škoricou. Skvele sa hodia ku káve, ale sú naozaj veľmi sladké, takže sú len pre skutočných milovníkov cukru ☺. Skoro všetky dezerty, ktoré sme ochutnali boli veľmi sladké. Často sa používajú figy, orechy a sladké zemiaky. Zaujímavým jedlom je aj tzv. Espetada pozostávajúca z kúskov mäsa grilovaných na veľkej kovovej špajdli, ktorá sa potom zavesí priamo na stole na špeciálny stojan.
Čerstvé ryby si môžete kúpiť a pripraviť aj sami. V Lagose neďaleko centra je budova trhoviska Mercado Municipale. Na prízemí nájdete rybí trh, ktorý nie je veľký, ale kúpite tam všetky typické druhy rýb. Od sardiniek, ktoré sú súčasťou menu každej reštaurácie, až po krásne veľké kusy tuniaka, z ktorých Vám odrežú steaky podľa želania. My sme si kúpili dva veľké tuniakové steaky a pripravili sme si ich na apartmáne. Stačí trochu posoliť, okoreniť a opiecť na olivovom oleji.
Oproti Mercado Municipale cez cestu je promenáda, na ktorej je množstvo stánkov so suvenírmi od typickej portugalskej keramiky až po korkové výrobky. Presne toto by ste mali doniesť rodine a priateľom z Portugalska. Skoro všetci vedia, že Portugalsko je najväčší výrobca korku na svete, ale málokto vie, že z neho dokážu vyrobiť aj peňaženky a kabelky. Okrem korku sú populárne aj suveníry z typickej portugalskej keramiky.
Búrlivé výšiny
Po úvodnom zoznamovaní s miestnou kultúrou sme sa na druhý deň konečne vybrali na prvú pláž, ktorú som poctivo vybrala s pomocou Googlu už doma a zaznačila do zoznamu. Camilo beach sa nachádza v Lagose, nie je taká známa a taká vyhľadávaná ako Praia dona Ana a Meia praia, ale ponúka prekrásne výhľady z výšin Lagosu. Na pláž sa schádza dole dlhými schodmi. Je to pomerne vyčerpávajúce, hlavne výstup, takže to nie je vhodné pre starších, či imobilných ľudí. Zaparkovať sa dá na parkovisku priamo nad plážou, kde sa nachádza aj reštaurácia. Dole na pláži už žiadne občerstvenie nenájdete, všetko si musíte priniesť. Pláž je malá a nie je tam miesto pre veľa ľudí, je však o to útulnejšia. Pod skalou v rohu bol jeden mladý párik. Počúvali hudbu z vlastných malých reproduktorov, mali zo sebou zásobu piva v chladiacom boxe, pofajčievali cigarety a pod strmými útesmi si vytvorili maximálnu možnú pohodu. Mala som pocit, že by musela prísť stredne veľká až veľká tsunami, aby ich to donútilo opustiť svoje stanovisko.
Prechodom vytesaným priamo do mohutnej skaly útesu sme prešli na ešte menšiu susednú pláž a keď sme sa obzreli, tak sme na skale zbadali nespočetne veľa vyznaní lásky v podobe srdiečok a mien. Oceán bol rozbúrený, vlny sa rozbíjali o skaly. Zamilovaní aj nezamilovaní oddychovali na piesku alebo hrali beachball. Bola tam taká pohodovo-romantická atmosféra, bolo pod mrakom a začínalo poprchávať, ale mala som dojem, že kým sa na horizonte neobjaví stredne veľká až veľká tsunami, tak nikomu ani nenapadne sa z pláže pohnúť.
Súkromný ostrovček pokoja uprostred davu
Jednu z najširších ponúk ubytovania nájdete v meste Portimao, kde sme sa už cítili tak trochu ako vo veľkomeste. Pozdĺž pláže boli samé hotely, niektoré z nich aj pomerne vysoké. Tu už nebolo cítiť útulnosť vidieku, toto bol starý známy turistický ruch. Keď som sa na miestnu Praia da Rocha pozrela z parkoviska, tak pôsobila ako typická, mierne preplnená a obrovská turistická pláž. Všade bolo veľa betónu, obchodíky s nafukovačkami a množstvo zaparkovaných áut. Bolo nám neskutočne teplo a chceli sme sa čím skôr okúpať. Zišli sme dole schodmi (skoro na všetky pláže v Portugalsku sa ide dole schodmi), prešli sme dreveným chodníkom a keď sme sa dostali na piesok, tak nás to prekvapilo. Náš dojem z pláže zvrchu bol úplne iný, ako tu dole. Praia da Rocha je taká priestranná, že aj keď máte pocit, že je na nej veľa ľudí, tak to vôbec nepôsobí preplnene. Zložili sme si osušky a hneď sme sa išli okúpať. Voda bola osviežujúca (rozumej studená, stále je to oceán ☺), čistá a hlavne sme nenarážali do turistov sprava a zľava, tak ako sme zvyknutí z Chorvátska a Talianska. Pláž bola veľká a dokázala tých turistov pohltiť a akosi správne prerozdeliť. Pomedzi skaly sa dalo prejsť na druhú časť pláže, ktorá bola tiež pomerne dlhá a široká. Voda bola veľmi príjemná, skôr plytšia a tvorili sa mierne vlnky, ale len také, aby ste sa vo vode nenudili.
Občerstvenie na pláži ponúkalo len niekoľko barov, dali by sa spočítať na jednej ruke. Chceli sme ísť na zmrzlinu, ale mali iba nanuky, tak sme si nakoniec dali koktejl. Na dovolenke trošku alkoholu cez deň predsa nemôže zaškodiť ☺. Náš čašník bol veľmi milý a vedel vynikajúco po anglicky, ale v jednom sme sa utvrdili. Portugalci nevedia robiť miešané nápoje. Všetko ostatné je tu však zatiaľ výborné.
Keď som posrkávala koktejl a rozhliadala som sa okolo seba, tak som sa nevedela ubrániť pocitu, že je tu také ticho pred búrkou. Za niekoľko rokov tu vyrastie dvakrát toľko hotelov a dvakrát toľko barov a už nebude možné vytvoriť si tu „súkromný ostrovček pokoja“ uprostred davu, lebo tu bude toľko turistov, že ich nedokážu prerozdeliť ani široké portugalské pláže. Bola som šťastná, že sme do Portugalska prišli včas a to som nevedela, že to najlepšie nás ešte len čaká.
Divoký západ
Práve počas tohto výletu som nadobudla pocit, že Algarve je skoro ako Austrália, len je to bližšie. Hurá ☺. Namiesto tridsiatich hodín sem letíte len tri hodiny a ten dojem z nepokorenej surovej prírody je tu akosi rovnaký. Všade je krásne, všade je to poloprázdne a všade je pohoda. Počas celej dovolenky som vlastne nikoho nevidela v strese. Neviem prečo, možno to robia tí surferi. Všetko, čo sme doteraz videli a zažili bolo skvelé, ale nič sa nevyrovnalo atmosfére západného pobrežia od Sagresu smerom na sever. Sagres je maličké mestečko, kde sa nachádza najjuhozápadnejší bod Európy – Mys Svätého Vincenta. Je tam postavený maják, odkiaľ máte výhľad na strmé útesy a otvorený oceán. Vo vnútri nájdete kaviareň a obchod so suvenírmi. Je to príjemná zastávka cestou za plážami západného pobrežia. Aj s kávou sme tam strávili asi 30 minút. Pred návštevou majáku sme sa zastavili pri pevnosti Fortaleza de Sagres, ktorá bola po ceste a urobili sme si niekoľko pekných fotiek. Určite to stojí za to, tie výhľady sú skutočne impozantné. Keď tam stojíte, tak si zrazu viete živo predstaviť, ako tam pred stovkami rokov stál nejaký dobrodruh, ktorý dumal, čo je na druhej strane toho otvoreného oceánu a keďže mu to nedalo, tak sa rozhodol, že sa tam pozrie. Sagres je posledná zastávka pred Amerikou a výhľady aké tam nájdete pravdepodobne prispeli k jej objaveniu.
Okrem majáku je Sagres vyhľadávaný aj pre surfovanie. Nájdete tu pláž Praia do Tonel, na ktorej sú vždy vlny a vždy sa tam surfuje. Boli sme sa tam pozrieť s našimi malými bodyboardmi. Ja som to vzdala asi po polhodine, keď som sa niekoľkokrát cítila silno ohrozená na živote buď vlnou, ktorá na mňa pôsobila ako začínajúca tsunami alebo surferom, na ktorom bolo vidieť, že nevie predpokladať smer svôjho surfu. Môj manžel vydržal dlhšie a zlomil bodyboard číslo 2. Celkovo sme si v Portugalsku kúpili tri bodyboardy, všetky tri sme zlomili a až potom sme išli domov ☺.
Od Sagresu sme sa vybrali smerom na Aljezur za plážou, ktorá pre mňa asi na dlho ostane najkrajšia, akú som kedy videla (a to som bola v Austrálii, Thajsku, na Floride aj na Bahamách) – Praia da Amoreira. Voda z oceánu zateká do vnútrozemia a tvorí sa tam lagúna, ktorá ponúka pokojnú, čistú a plytkú vodu bez vĺn. Na brehoch je bezvetrie s množstvom miesta na rozloženie slnečníka a hranie plážových hier. Je to ideálne miesto pre výlet s deťmi a pokojný pobyt na pláži. Lagúna Vás dovedie až k oceánu, ale dá sa ísť aj naokolo po ceste a auto zaparkovať priamo pri pláži. Okrem nás boli na pláži iba dvaja plavčíci, ktorí dávali pozor na nula ľudí vo vode, lebo voda bola ľadová. My sme sa namočili iba z dovolenkovej povinnosti, aby sme kamarátom na fotkách mohli ukázať na akej krásnej pláži sme sa kúpali ☺. Plávanie pre nás neprichádzalo v úvahu, nielen pre studenú vodu, ale aj pre vodné prúdy, ktoré vedia byť veľmi nebezpečné, ak nie ste skúsený plavec.
Namiesto plávania sme si dali dlhú prechádzku po pláži, až k čiernym polkruhovým skalným útvarom, ktoré vyzerali ako stvrdnutá láva. Na pláži nebol okrem nás skoro nikto, mali sme dojem, že sme tam iba my a otvorený oceán, ktorý lákal aj odstrašoval zároveň. Voda bola čistá, nádherne tyrkysová až tmavomodrá, ale divoká a plná snehobielych spenených vĺn. Príroda naokolo bola nedotknutá. Iba jedna reštaurácia, žiadne obchody, žiadne stánky, žiadna hudba, len šum vĺn a vetra. Ak hľadáte kúsok raja, kam môžete uniknúť pred rušnými davmi a oddýchnuť si v lone nedotknutej prímorskej prírody, tak hľadáte Praia da Amoreira.
Keďže nám ostal ešte jeden nezlomený bodyboard, tak sme sa vybrali ďalej po západnom pobreží a rozhodli sme sa navštívit Praia da Odeceixe, ktorá sa nachádza úplne na severnej hranici oblasti Algarve. Aj tu sa tvorí lagúna a z pláže vytvára akoby ostrovček obkolesený vodou z oceánu. Záleží však v akej časti dňa prídete, lebo pri odlive sa voda z pobrežia mierne stiahne a nie je to také efektné ako na Google obrázkoch. Čo tu ale môžete robiť kedykoľvek je samozrejme surfovanie.
V mestečkách ako Sagres a Aljezur nájdete okrem požičovní surfov aj rôzne kurzy a školy surfovania, takže si tento nádherný šport môžu vyskúšať aj začiatočníci. Nám stačil bodyboard, lebo ja sa veľkých vĺn bojím (aj tých stredných a niekedy ma prekvapí aj malá vlna ☺) a bodyboardovať sa dá aj na menších vlnách. Vybrali sme sa teda v ústrety vlnám, ktoré boli široké, spenené a lámali sa dosť ďaleko od pobrežia. Chytili sme zopár, ktoré nás odviezli skoro až na pláž. Prebojovať sa cez lámajúce vlny je však pomerne náročné a asi po hodine sme boli úplne vyčerpaní. Našťastie sme potom zlomili bodyboard číslo 3 a mohli sme si ísť oddýchnuť do hotela.
Zážitok z opusteného raja na Praia da Amoreira a vlnobitie na Praia da Odeceixe ma uistili, že západné Algarve je neobyčajné miesto, kde nájdete pohodu, slobodu cestovania a nedotknutú nádhernú prírodu plnú prekrásnych pláží so zlatistým pieskom a speneným oceánom.
Romantická bodka na záver
Keď sme mali pocit, že to najkrajšie sme už videli a pred záverečným hotelovým leňošením sme si dali ešte jeden „výjazd“ do blízkeho okolia, tak sme objavili tú najromantickejšiu malú kaplnku posadenú na vysokom skalnatom útese – Nossa Senhora da Rocha. Okolo kaplnky sa dá poprechádzať a môžete si tu v pokoji urobiť niekoľko „provokačných“ romantických profiloviek na facebook. Je tu nádherný výhľad na pobrežie a dve okolité pláže, na ktorých sa po fotení môžete výborne osviežiť. Nekonečné horizonty, nádherná modrá voda, zlatožltý piesok a impozantne vysoké bralá. Toto všetko a ešte oveľa viac ukrýva Portugalsko.
