Adam Ondra: Leziem efektívne, pretože nie som najsilnejší

Výzvou je pre neho prívlastok najťažšia. Iné línie snáď Adam Ondra (24) ani nelezie. Ostatne len by ho zdržovali, veď tento rok má v pláne vôbec prvú obtiažnosť 9c v histórií lezenia. 

Minulý rok si zvládol El Capitan cez Dawn wall, vo februári si si na konto pripísal španielske Mamichula. Obe sú považované za najťažšie línie sveta. Máš sa vôbec kam ešte posúvať?

Rozhodne! Na lezení je krásne to, že nesúperíš s lezcami, ale s projektami a výzvami, ktoré ti pripravila príroda. Tých línií, ktoré ma inšpirujú je ešte tak veľa, že ich ani do konca kariéry nestihnem preliezť. 
Adam Ondra

Takže budú ešte ťažšie ako El Capitan a Mamichula?

Určite!

Dajú sa El Capitan cez Dawn Wall a Mamichula ako projekty nejako porovnať?

Tak sú to rozdielne disciplíny. Španielsko je športová disciplína do päťdesiat metrov. Je to extrémne ťažké a relatívne krátke lezenie. Keby sa zobrala len časť Dawn Wall, tak tá je oveľa jednoduchšia. Naopak Dawn Wall je oveľa ťažší logisticky, je to viac úsekov nad sebou, človek je viac unavený. Tiež nie je až tak dobre zaistený, preto je aj psychicky veľmi náročný. Mamichula je zaistená perfektne!

Bavilo ťa na týchto projektoch niečo viac, niečo menej?

Práve ma baví kombinovať to. Aj so závodmi, napríklad. 

O výkone na Dawn Wall písalo, napríklad, aj National Geographic. Ako vnímaš, že o tebe píšu média tohto formátu?

Vnímam to hlavne tak, že je to dobré pre lezenie. Podľa mňa by malo byť mediálne známejším športom pretože je to skvelá aktivita a je proste super. Veď pre ľudí je úplne prirodzené, že chcú liezť niekam smerom hore. Dokonca aj pravidlá má úplne jednoduché. Používaj chyty, ktoré na skale nájdeš a dostaň sa hore. 
Adam Ondra

Tvojou tajnou zbraňou je rýchlosť. Uvedomil si si jej benefity a trénuješ ju cielene alebo si rýchly prirodzene?

V lezení hľadám efektivitu. Viem, že po fyzickej stránke nepatrím, v porovnaní s inými lezcami, k tým najsilnejším. Ale zasa veľmi dobre viem, ako so silou efektívne pracovať. Efektivita je však veľmi individuálna. Pre mňa je to liezť rýchlo a jednoducho, pre niekoho iného to môže byť niečo úplne iné. Ja som si našiel svoj štýl, ktorý funguje, a tak leziem. 

Si úradujúcim majstrom sveta v lezení. Vyhral si minulý rok v Paríži. Budeš najbližšie titul obhajovať?

Majstrovstvá sveta sú každé dva roky. Áno, určite sa o to pokúsim.
Adam Ondra

Je to pre teba vôbec výzva? Keď porovnám indoorové lezenie s veľkými projektami vonku…

Nemohol by som byť na závodoch stále. Veľa lezcov je celú sezónu v hale a až po sezóne idú na dva-tri týždne do skál. To by som nevydržal. U mňa je to také veľmi spontánne a pocitové rozhodovanie sa. Rok idem závody naozaj poctivo, ďalší sa zúčastním len majstrovstiev sveta a tretí leziem iba skaly. To je taký balans, ktorý vo mne udržuje ten plameň záujmu o závody.

Čo je pre teba ťažšie? Súperiť sám so sebou v prírode alebo s inými lezcami?

Ťažko sa to porovnáva. Najmä, aj na závodoch súperíš v prvom rade sám so sebou a s tou ťažkou cestou a až potom s ostatnými. 

To, že trénuješ veľa a tvrdo je jasné. No dopraješ si aj voľné dni? Ako relaxuješ?

Niečo pekné si prečítam, napríklad. Ale voľného času veľa nemám. S lezením súvisí množstvo rôznych povinností, ktoré sú časovo veľmi náročné. Napríklad prednášky, ako dnes (na Hory a mesto, pozn. red.)
Foto: Vladimír Kuric

V jednom videu si rozprával, že máš lezecký gén. Myslíš, že je niečo také podmienka perfektného lezca alebo výkony na svetovej úrovni môžeš podávať, aj keď máš “len natrénované”?

Asi je to kombinácia talentu a tvrdej práce. Ale netvrdím, že aj niekto, kto poriadne maká, nemôže mať svetové výsledky. Určite pomôže, keď sa začne v mladom veku. Čím viac človek lezie, tým viac to dostane do tela. U mňa sa zišlo viacero faktorov. Mám talent, mám rodičov, ktorí ma vozili do skál a najmä tam bolo moje sto percentné nadšenie. Rodičia ma do lezenia nikdy nenútili. Skôr naopak. Keď som bol mladší, tak som liezol takmer každý deň lebo som to proste potreboval. Vôbec som to nevnímal ako nejaký tréning. Tým pádom ma ani nenapadlo, že by to bolo o nejakom seba obetovaní sa. Proste som to miloval od mala a skôr ma museli rodičia trošku brzdiť, aby som si aj oddýchol. 
Foto: Vladimír Kuric

Sleduješ domácu Česko-slovenskú lezeckú scénu? Myslíš, že tu vyrastá tvoj nástupca?

Mladých talentov je veľa. Nebudem menovať, aby som na niekoho nezabudol. Myslím si, že to vyzerá dobre.

Napadlo ta niekedy, čo bude, keď lezenie budeš musieť obmedziť? Povedzme na dôchodok? Prirodzeným krokom by bola asi Lezecké centrum Adama Ondru, alebo škola…

Nerozmýšľal som nad takým niečím. No myslím si, že by to mohlo prísť. Lezenie má tú výhodu, že sa dá profesionálne robiť aj do neskoršieho veku, v porovnaní s inými športami. Áno, závody, teda športové lezenie, ide po tridsiatke horšie, ale vo vyšších horách to nie je len o fyzickej pripravenosti, ale najmä o skúsenostiach. Tamto sa to dá všetko pekne zužitkovať.

Plány na rok 2017?

U mňa je to jasné. Najmä športové lezenie a prekonávanie obtiažnosti 9c. Mám pár projektov v Nórsku, z ktorých keby sa aspoň jeden podaril, tak by to to prvé 9c mohlo byť. 
 
- za Dobrodruh.sk sa rozprával  Juraj Recký