Dobrodruh roka – titul, ktorý si treba zaslúžiť. Doslova. Už desiaty rok v rade spoločnosť National Geographic rozvírila cestovateľské, turistické, objaviteľské a bádateľské kruhy, aby z nich vylovila vhodných adeptov pre honosný titul Dobrodruh roka.
Podmienky znejú jednoducho – stačí sa blysnúť nejakým mimoriadnym cestovateľským výkonom, horolezeckým tromfom, neobyčajným športovým rekordom, či zahviezdiť na poli ochrany prírody. Ruku na srdce, kto z nás by sa nechcel popýšiť takýmto ocenením? Pozrime sa na desať tohtoročných adeptov, nech vieme, čo to vlastne do budúcna máme prekonávať...
Wasfia Nazreen, aktivistka a horolezkyňa
Novinári sa jej stále pýtajú, čo majú znamenať tie hulá-hop obruče, s ktorými ju verejnosť spája. Usmievavá žena z Bangladéša vám opíše začiatky svojej cesty za osvetou. Keď totiž prvýkrát skúšala ako malá cvičiť s týmito obručami, predsudky okolia ju vystríhali, že to slušné dievčatá nerobia. Rovnako ako nejazdia na bicykli, necestujú a nešplhajú sa po kopcoch. Wasfia sa zaťala a všetky tieto predsudky ničí svojimi ambicióznymi plánmi, medzi ktoré patrí tiež sedem výstupov na všetky najvyššie vrchy kontinentov sveta. „Je to môj spôsob, ako ostatným dievčatám v Bangladéši odkázať: Nikdy viac!“ Držíme jej palce!
Aleksander Doba, kajakár
V priemere 30 míľ za deň. Vlny, kajak a pádlo. Šesťdesiatpäťročný Poliak sa vybral na neuveriteľnú cestu 5. októbra 2013 z portugalského Lisabonu a pristál... na slnečnej Floride! Napriek hrozbám a výstrahám svojej manželky sa na križovanie Atlantického oceánu vydal už druhý raz. Prvýkrát kajakoval z afrického Dakaru do Brazílie v roku 2010. Na sedem metrov dlhom otvorenom kajaku podľa svojich slov nebojoval s dotieravými čajkami či žralokmi, ale najviac so všadeprítomným odpadom...
Will Gadd and Gavin McClurg, paraglajding
Dvaja kajakári, ktorí sa nikdy predtým nestretli, ale počas telefonických rozhovorov zrejme preskočila nejaká adrenalínová iskra a oni sa rozhodli posunúť hranice paraglajdingu. Mesiace príprav predchádzali 1. augustu 2014, kedy sa McClurg a Gadd spustili z vrchu Mount Robson v kanadských Skalnatých vrchoch. Stúpajúci vzduch ich strhol takou rýchlosťou, že helikoptéra s kameramanom na palube mala čo robiť, aby s ich padákmi udržala krok. McClurg si zo štartu okrem rýchlosti vraj pamätá len Gaddov šialený smiech. Najdlhší paraglajdistický trip skončil o tridsaťpäť dní neskôr na kanadsko-amerických hraniciach. Keď sa po návrate chlapci potľapkávali po pleciach, Gadd vyhlásil, že mohli pokojne strojnásobiť preletenú diaľku, ale pochybuje, že by to ich zážitok urobilo zaujímavejším. „Najcoolovejšie veci sa predsa nedajú definovať číslami!“ Nedá sa nesúhlasiť.
Ueli Steck, horolezec-alpinista
Okrem Dobrodruha roka by si možno zaslúžil aj titul Smoliar roka. Tridsaťosemročný Švajčiar sa stal slávnym vďaka svojim rýchlovýstupom na najnedobytnejšie svetové končiare. Pred niečo vyše rokom si vybral osemtisícovú Annapurnu, vlastne jej najnáročnejší variant – južnú cestu. Trvalo mu to 28 hodín. Počas nich sa stal náhodnou súčasťou lavíny, ktorá ho nestrhla len vďaka pevne uchytenej opore v skalách. Na vrchol sa doštveral zmierený s tým, že ide už len o „one-way ticket“. Vzápätí zistil, že lavína mu skonfiškovala foťák, takže drahý Ueli Steck sa na zostup vybral bez akéhokoľvek dôkazu. „Novinárom hovorím, že som tam bol. Či už o tom napíšu, alebo nie, to je na nich.“ Niekto z prísediacich nadhodil, že Steck mal predsa aj inú výbavu! Čo napríklad supermoderné hodinky s GPS pamäťou? Áno, tie boli na vrchole spolu so Steckom. Lenže on tú GPS zabudol zapnúť...
Lewis Pugh, plavec
Pred niekoľkými rokmi takmer zamrzol pri „kúpaní sa“ v oblasti severného pólu. V auguste minulého roka pokoril zvláštny rekord, keď zvládol preplávať náročné vzdialenosti v legendárnych siedmych moriach antického sveta – zaplával si v Jadranskom, Stredozemnom, Egejskom, Arabskom a Čiernom i Červenom mori. Samozrejme, nevynechal ani mínusové teploty Severného mora. Sympatický štyridsaťštyriročný rodák z Kapského mesta vie presne, prečo to robí. „Je to skvelý spôsob ako upozorniť na to, čo sa deje s našimi oceánmi a so životným prostredím. Chcem ich dostať do vašej obývačky, do vašich novín skôr, než bude neskoro.“ Obdivuhodný cieľ.
Kit DesLauriers, skialpinistka
Snehu po pás, to nemusí byť len nočná mora slovenských cestárov. Aké to je, keď sa pri každom kroku prepadnete do meter hlbokej studenej jamy, keď si pre mráz nevidíte na koniec nosa, keď vás z každej strany ohrozujú ostré skalnaté končiare, to si vyskúšala táto modrooká Newyorčanka spolu so svojim tímom. Na jar roku 2014 sa vybrali zdolať aljašský vrchol Mount Chamberlin a v istých momentoch si ani neboli istí, že postupujú správnym smerom. A čo na to kandidátka na titul Dobrodruh roka? „Boli sme stratení v tom Bohom zabudnutom mieste – čo viac som si mohla priať? Nebolo to motivované politicky, ani ochranou prírody, len som skrátka chcela nakŕmiť tú túžbu po nespútanosti.“ Tak to už áno, vytesať do kameňa!
Erik Weihenmayer a Lonnie Bedwell, zrakovo postihnutí kajakári
Takto sa likvidujú bariéry! Weihenmayer stratil zrak v trinástich vďaka chorobe, Bedwellovi sa stal úraz pri poľovačke, keď mal tesne po tridsiatke. Napriek tomu, že mali pred očami len tmu, dokázali si naplno vychutnať splav rieky Colorado v arizonskom Grand Kaňone. V kajakoch. Dobrodružstvo trvalo 21 dní, počas ktorých splavili 277 míľ. Kajakár a horolezec Timmy O’Neill, jeden z tímu, ktorý dvoch odvážlivcov na ich ceste sprevádzal, vyzdvihol ich nezlomného ducha. „Neexistovala možnosť neprejsť. V náročných úsekoch sa vracali a splavovali ich jeden po druhom stále odznova, kým sa im divoké vlny nepodarilo zvládnuť...“
Liz Clark, jachtárka
Tichý oceán dostal svoje meno omylom. Zrejme to si pomyslela tridsaťštyriročná cestovateľka, keď ju uprostred ničoho takmer pohltili búrkou rozdivočené vlny. „Bála som sa, že mi blesky urobia dieru do lode. Bezpochyby to boli najdesivejšie momenty mojej cesty!“ Dodajme, že cesta trvala deväť rokov. Kalifornská rodáčka vyplávala v roku 2005 zo Santa Barbary a na svojej neskutočnej ceste okolo sveta preplachtila 25 000 námorných míľ. Okrem prvého dôstojníka – mačky Amélie a navigácie z Google Earth jej spoločnosť robil už len vietor. V súčasnosti pripravuje Liz Clarková knihu o svojich dobrodružstvách. Fajn, dobrodruhovia sú odjakživa trochu „trhlé“ povahy a nikto z nich sa o tom nebude hádať... ale vážení, tu sme na mori! Prečo, dofrasa, práve mačka?
Tommy Caldwell, horolezec
Po slovensky je to Dymiaca hora, v angličtine Mount Fitz Roy – meno dostala podľa kapitána, ktorý oblasť so svojou posádkou v 19. storočí preskúmal. Ide o jeden z najnedostupnejších vrcholov sveta. Nachádza sa v Patagónii, na hraniciach Argentíny a Chile a tvorí ho v podstate len jedna kolmá žulová stena. Keď k tomu pripočítate neustále zlé počasie a drsne mrazivé poveternostné podmienky, máte výzvu s veľkým V! Minulý rok sa jej chopil nadšenec skalných stien, Američan Tommy Caldwell, spolu so svojim dlhoročným súpútnikom Alexom Honnoldom. Náročný výstup zvládli za necelé 4 dni v druhej polovici februára. Hoci to pre Tommyho Caldwella nebol prvý patagónsky výstup, k Mount Fitz Roy ho okrem lezeckého nadšenia viaže oveľa viac. Svojmu prvorodenému synovi dali s manželkou Rebeccou meno Fitz.
Matt Stoecker, Travis Rummel, a Ben Knight, filmári
„Priehrady sú ako uhoľné elektrárne, aj keď v nich mnoho ľudí vidí ekologickú a prospešnú vec. V skutočnosti však ničia prirodzený riečny ekosystém.“ S týmto názorom prišiel aktivista Matt Stoecker už v rokuf 1998. Rozčuľovalo ho množstvo priehrad na amerických riekach. Mnoho z nich je predsa už dávno mimo prevádzky a stále pribúdajú ďalšie. Pod heslom „Nechajte rieky tiecť!“ sa teda pustil do brojenia proti týmto umelým betónovým obrom. Pred štyrmi rokmi sa naskytla skvelá príležitosť ukázať svoju pravdu svetu – dve zastarené elektrárne v srdci USA mali byť odstránené. Stoecker na miesta činu dotiahol filmárov-dobrodruhov Rummela a Knighta a po štyroch rokoch vznikol 87-minútový film DamNation (v preklade zatratenie, ale tiež „národ priehrad“). Dokument takmer okamžite začal zbierať filmové a festivalové ocenenia a začiatkom novembra sa dostal do televízie. O tom, že osveta zafungovala, svedčí Stoeckerova spomienka na sedemročného chlapca z radov divákov, ktorý mu oznámil, že keď vyrastie, chce sa stať „dam busterom“...
Čo vy na to, dobrodruhovia? Kto zo spomínanej desiatky by si ocenenie Dobrodruh roka podľa vás zaslúžil najviac? Hlasovať za svojich favoritov môžete na stránke http://adventure.nationalgeographic.com/adventure/adventurers-of-the-year/2015/. Určite sa ale nezabudnite podeliť aj v našich komentároch!