Kuba, Havana - Životný reset a začiatok nového života

Marek - 7.8.2017

Mal som 20 rokov, ráno dal výpoveď vo firme a po obede som odlietal zo Schwechatu. Na letisku vo Varadere som chytil taxi (stará Lada s čiernymi sklami) a vydal sa na hotel. Už len po ceste na hotel som mal skvelý pocit z krajiny, ktorá ma obklopovala, navyše na „diaľnici“ som videl staré drevené vozy, ktoré ťahajú kone a vedľa nich na poli rozpadnuté veľké americké autá, ktoré boli 50 až 60 rokov staré – to už veru neuvidíte len tak hocikde.

Nový začiatok

Po troch dňoch v hoteli vo Varadere som zdrhol do Havany. Noc pred odchodom som dal na radu plavčíka, s ktorým som sa opil na pláži, kde už v noci nikto nebol.

Musím povedať, že Varadero je krásne miesto s nekonečnými plážami, bielym pieskom a mohutnými palmami všade naokolo.

Na pláži som sa dal do reči so starším českým párom. Hneď druhá veta od nich bola: „Kolik tě to stálo?“
Hovorili mi príhodu, ako si prenajali auto, spravili dvojdňový výlet a po čase si všimli, že ich stále sleduje jedno auto.
Ku koncu výletu ich stopli a spravili komplet prehliadku. Bola to tajná polícia, ktorá mala dajaké podozrenie.
V tejto krajine môžete čakať asi hocičo.

havana
 
Ale pravú Kubu vo Varadere nezažiješ, čo mimochodom hovorí aj veľa domácich. 

To podstatné z Kuby

Vystupoval som neskoro večer z autobusu v Havane. Z autobusu, kde pobehovala hydina a ľudia tam spievali. Mne prišla tá cesta ako jazda na nejakú párty. Stojím si tam pred miestnym barom, len sa tak sa pár minút rozhliadam a užívam si jedinečnú atmosféru Havany, ktorá ma okamžite dostala. Koncom 50. rokov po týchto uliciach behali vojaci a taktiež obyčajní ľudia s puškami, ktorí sa pridali na Castrovu stranu počas revolúcie. A teraz tu stojíte a každých pár krokov sa u vás niekto zastaví, aby buď len pokecal, niečo vám predal, alebo by vás chcel obrať o prachy. Tak či onak, môžem len potvrdiť reči, že Havana je jedinečná a má nezabudnuteľnú atmosféru. Kým nevyskúšaš, nevieš.

Je pravda, že Havana je špinavá a na veľa miestach zapáchajúca. Niet div, keď tu a tam zbadáš domy bez okien a z deravých vchodových dverí vyteká na ulicu zapáchajúci potôčik (neviem, čo to bolo a ani som to radšej nevoňal).
Taktiež je veľký rozdiel, keď spoznávate krajinu vo dvojici alebo sám, tak ako v mojom prípade. Keď ste sám, musíte byť na pozore, ostražitosť som začal strácať až po treťom mojite.

Taktiež som veľa nefotil (fotil som s telefónom, ak by si cestoval sám, na fotoaparát zabudni). Samozrejme, klasika na Kube, po pár minútach sa pri mne objavil taxikár Alex, ktorý mi ponúkal vraj exkluzívny apartmán za pár šupov. Mal som 20, bola noc a bol som sám v Havane. Neviem prečo, ale prikývol som mu.

Najprv sme sa zastavili v bare, pred ktorým som stál a kde pracovala aj jeho žena. Ukázal mi, ako sa správne fajčí cigara, to bol hotový rituál. Vypili sme každý po tri mojitá, keď povedal, že je čas ísť do toho apartmánu. Nastúpil som do auta, on zatiaľ telefonoval, sadol za volant a povedal, nech mu podržím jeho mojito. Spýtal som sa ho, či polícia nie je problém. Na to mi odpovedal so slovami: „No problem my friend, I am king on Cuba.“

havana kuba

Apartmán nebol napokon žiadny apartmán, ale starý dom, kde býval manželský pár a ja som zaplatil 20CUC za izbu, tzv. Casa particular, ktorá je na Kube populárna pre turistov, ktorí nechcú minúť veľa prachov za hotel. Ja som si hotel síce mohol dovoliť, ale takto spoznáš miestnych a ich život oveľa lepšie. Samozrejme, treba počítať s mizernou hygienou a s tým, že veci nemáš tak v bezpečí, ako v hoteli.

Alex mi poukazoval nádherné miesta v Havane a taktiež jeho domov a skvelú rodinu. Hoci som vedel, že ma vidí len ako chodiaci bankomat, bola s ním veľká zábava. Vozil ma na starom moskvičovi, kde boli stále stiahnuté okná a hudba na maximum. Hudba tam hrala skoro z každého kúta.

Nová známosť

Druhý večer sme šli do baru, kde niektorí tancovali na stoloch, vonku pred barom zasa tancovali iní pri aute, z ktorého hrala hudba. V bare som sa zoznámil s Yaimou, 31-ročnou ženou, s ktorou som strávil dva skvelé dni a ešte lepšie noci. Nevedel som, či chce zo mňa dostať len prachy alebo sa tak rada baví. Rada sa bavila. Platil som len pitie a jedlo a býval som u nej doma, aj keď to je pre Kubáncov nelegálne. No veľa, naozaj veľa žien skúša uloviť cudzinca, aby ich dostal z krajiny. 

Keď priemerný zárobok na Kube je cca 20 dolárov mesačne, ani sa nečudujem, že sa pokúšajú uloviť turistov, aby ich dostali z krajiny. U nás to ženy robia preto, aby mali lepšiu kabelku a vyšší štandard, na Kube preto, lebo je to pre niektoré hádam jediný spôsob, ako sa dobre najesť a kúpiť si čisté oblečenie. Toto je len porovnanie rozdielnych krajín. Nikoho teraz neškatuľkujem a ani nezovšeobecňujem.

havana kuba

Najväčší problém nastal, keď som opúšťal ostrov

Zamzrzli mi kreditky, keďže som v mojej banke nepovedal, že sa chystám navštíviť Kubu. Mysleli si, že som tam utiekol, či čo. Jednoducho po 12 dňoch mi zamrzli kreditky a ja som nemal ako zaplatiť na letisku poplatok 20 € za opustenie krajiny. Pamätám si, ako ma začal dostávať pocit bezmocnosti, keď všetci ľudia na letisku už prešli kontrolou a môj let sa blížil.

A ja som pri sebe nemal žiadne peniaze a telefón bez kreditu. Na letisku mi nikto nepomohol, keď som sa pýtal čo mám robiť. Niektorí dokonca len povedali neviem a hneď odišli niekam za dvere. Sedel som na chodníku pred letiskom, so mnou tam zostali už len vojaci, ktorí tam strážili. Potom som ale skúsil ešte poslednú vec, chytil som taxikára a povedal, nech ma zavedie k najbližšiemu bankomatu. Povedal, že najbližší je 20 min. jazdy. Nebol to legálny taxikár a u takých si musíte dávať pozor, najmä večer, keď ste sami. No ja som vtedy nemal na výber a čas som nemal žiaden.

Keď ma tam doviezol, vyskúšal som oba bankomaty, no karty nefungovali ani pri jednom. Vrátil som sa k taxi a povedal, že mu nemám ako zaplatiť a čo je vo veci a to už som bol pripravený na všetko. Bola tma a nikde som nevidel živej duše. Nakoniec som mu musel dať môj nový telefón, vtedy to bol sony Xperia Z (bez možnosti pamäťovej karty) za 400 €, ten mobil chcelo odo mňa kúpiť veľa Kubáncov za 3-4 krabice cigár a teraz som ho dal za jednu jazdu taxíkom. Povedal, že ma odvezie naspäť na letisko. Teraz už som bol totálne bezradný, pretože som nemal ani peniaze, ani mobil a let sa už pripravoval.

havana kuba

Pred letiskom sa ma, našťastie, taxikár spýtal, ako chcem zaplatiť 20CUC za opustenie krajiny. Hovorím mu, že neviem. Po chvíli povedal, že mi dá peniaze. Neviem čo mu to napadlo, možno sa ozvalo jeho svedomie, že som mu dal nový telefón za jednu jazdu, ale nad tým som vtedy vôbec nepremýšľal. Zobral som peniaze a utekal zaplatiť. Lietadlo som, našťastie, stihol. Na Kube som prišiel o telefón, nemám jedinú fotku z prvej návštevy a často som si musel dávať pozor, do akej uličky sa chystám zabočiť, no napriek tomu je to jedinečná krajina. Napokon som sa tam vydal o dva roky neskôr znova a opäť sám. Tentoraz to však bolo oveľa živšie, okradli ma na ulici a následne som žil 2 dni na ulici. No z tejto návštevy už mám aspoň fotky a policajnú správu ako pamiatku.

Aj teraz o nej hovorím len v dobrom. Kubu a hlavne Havanu som si užil so všetkým, čo k tomu patrí, aj so zlým a dobrým a vďaka tomu som spoznal autentickú Kubu a nie okolie hotela. Pridám zopár miest, ktoré stojí za to vidieť: barák, kde býva Yaima, El parque Prado, Malecón, Múzeum Revolúcie, štvrť Vedado, okolie hotela National de Cuba.

Komentáre Disqus