Čo mi dala moja prvá nomádska dovolenka?

Štef Packa - 31.10.2015

Tento rok som podnikol svoju prvú nomádsku dovolenku – teda som si pobalil batoh a vyrazil len tak. Bez rezervovania ubytovania či dopravy, skrátka bez ničoho pripraveného. Je to úžasná skúsenosť, ktorá mi dala veľmi veľa a o niekoľko svojich zistení sa rád podelím.

Cestoval som s kamarátom Miňom, s ktorým sme prešli viac ako 3500 km. Išli sme stopom, vlakom, metrom, autom a autobusom cez Mníchov, Norimberg, Frankfurt až do Amsterdamu.

Keď sme vystúpili z auta o tretej ráno v Mníchove, začal som si uvedomovať vážnosť našej situácie. Keď som si na lavičke medzi bytovkami rozkladal karimatku a spacák, nebolo mi všetko jedno. Katastrofické scenáre v mojej hlave by stačili na natočenie hororového seriálu. No s východom slnka a prých hrejivých slnečných ľúčov som si uvedomil, že všetko bude v poriadku.

Svet tam vonku je príjemné a útulné miesto

V televízí stále ukazujú konflikty, nepokoje a vraždy. Ľudia robia nepokoje. Polícia masakruje neviných ľudí. No nežijeme v televíznom vysielaní. Ľudia tam vonku majú častokrát podobné osudy ako my sami. Prvý človek, ktorého sme sa pýtali na cestu, bol Tomek z Poľska, ktorý žije viac ako 20 rokov v Mníchove. Po krátkom rozhovore nás pozval k sebe domov, kde nás pohostil ako svojich bratov. Teším sa, keď príde na Slovensko a jeho dobrosrdečnosť mu oplatím!

Mníchov

To najlepšie sa nedozvieš z bedekera ale od  domácich

Tomek nás zobral napríklad do klubu P1, ktorý často navštevujú nemecké celebrity a hráči Bayernu. No najúžasnejšie bolo vidieť miestnych ľudí, ktorí o piatej ráno surfujú v parku v centre mesta. To je skutočný život mesta, nie námestia a pamiatky preplnené turistami, ktoré nemajú nič spoločné s mietnou kultúrou.

Kamarátstvo je na nezaplatenie

Keď sme prišli do Franfurtu, boli sme uťahaní, neumytí a hrozilo, že budeme spať na mokrých lavičkách v daždi. Predstava ešte väčšej únavy a zápalu plúc z vlhka a zimy mi robila veľké obavy. No žiadne ubytovanie, ktoré by sme si mohli dovodliť sme nezohnali. Vtedy nám pomohol kamarát Filip, ktorý nám vyriešil nielen ubytovanie, ale aj odvoz do Amsterdamu. Bolo skvelé dať si horúcu sprchu, ľahnúť si do postele bez obáv čomu budeme čeliť daľšie dni.

Všetci ľudia sme rovnakí

Čatokrát sa zameriavame na rozdiely ako pohlavie, farba pleti, národnosť i náboženstvo. No vsetci sme v prvom rade ľudia a teda máme toho viac spoločného, a na to sa treba zamerať a nebrániť sa poznávaniu nových kultúr. Častokrát totižto zistíme, že tí druhí sú vlastne rovnakí ako my. Až na podivné individuá na blšom trhu Waterlooplain.

Nemecko

Treba byť hrdý na domovinu a šíriť o nej dobré meno

Tak ako Miňo, vďaka ktorému budú v Argentíne vedieť o našich Horalkách(čitaj hoaka)

Tešiť sa zo „samozrejmostí“

Vôňa čerstvo opranej bielizne, nedelný vývar, či horúci kúpeĺ sú častokrát štandartom v našich životoch a berieme ich ako samozrejmosť. No nič nie je smaozrejmé. Sú to presne tie veci, ktoré nám chýbajú, až keď ich nemáme. Domáca polievka mi nikdy nechutila tak dobre ako keď som sa vrátil domov.

Domov je len jeden

Je jedno kde človek žije, kde bol a kam smeruje. Domov je tam kde ho ťahá srdce. Ten môj je a navždy zostane v dolinách pod Chopkom, kde som prežil svoje detstvo, kde som prežil prvú lásku, prvý krát sa opil a navystrájal nekutočne veľa lotrovín.

Chopok

 

Stef Packa

 
Komentáre Disqus