Azerbajdžan: V krajine ohňa

Tomáš Kubuš - 1.4.2015

Kaukazský Azerbajdžan nepatrí medzi najznámejšia a najnavštevovanejšie krajiny z regiónu. Kto jej však dá šancu, tomu „krajina ohňa“ ako ju prezývajú, doslova vyrazí dych. Pod vysokými, zasneženými kaukazskými štítmi sa krčia dedinky aj mestečká žijúce v inom storočí.

Južne od hlavného mesta vybuchujú každú chvíľku malé, bahenné sopky, na skalách sa ukrývajú petroglyfy staré tisíce rokov a na pobreží Kaspického mora sa dvíhajú ropné polia, ktorých bohatstvo sa odzrkadľuje v Baku.

Kaspický Dubaj

Baku, hlavné mesto Azerbajdžanu, pripomína rozprávkový zázrak. Pred storočím bolo starobylým, orientálnym mestom, kde sa ponad úzke kamenné uličky ozýval päť krát za deň hlas muezzína z minaretov, no dnes ľudia nešetria superlatívmi a prezývajú ho „Kaspický Dubaj“. Za posledné roky sa Baku zmenilo na nepoznanie, dvíha sa do výšky, utrácajú sa státisíce či milióny dolárov, ožívajú promenády akoby vystrihnuté z Paríža, stavajú sa mrakodrapy aj fantastické architektonické diela. To všetko vďaka „čiernemu zlatu“, ktorým obdarili Azerbajdžan ich dávne sudičky a ukryli ho pod hladinu Kaspického mora. Dnešné Baku je mestom dvoch svetov. Existujú vedľa seba, no aj napriek tomu sú nesmierne odlišné. Moderné Baku pretína široký bulvár Nizami, kde pulzuje život od rána do neskorého večera. Lemujú ho nádherné budovy s priam aristokratickými fasádami pripomínajúcimi paláce. Vyzdobené balkóny s umeleckým kovaním vystupujú do ulice, okenice zdobia reliéfy a sem tam sa objaví fontána. Bulvár Nizami je miestom, kam prichádzajú ľudia, aby boli videní. Sadnú si do jednej z nespočetného množstva kaviarničiek a sledujú dianie na ulici.

Baku, Azerbajdžan

Viac než kaukazský Orient pripomínajú tieto scény reálie európskeho veľkomesta. Butikov, podnikov, reštaurácii či barov je tu roztrúsených hneď niekoľko a nie nadarmo sa o Nizami tvrdí, že patrí k najdrahším nákupným uliciam sveta. Z malého námestia vyrastá neveľký arménsky kostolík, ale málokto mu venuje pohľad, tak kričí svojou osamelosťou. Medzi najkrajšie nové štvrte patrí aj námestie s fontánou ozdobenou zlatým lemovaním, ktorej atmosféru umocňuje kolonáda bielych stĺpov. Park sa zaplnil mladšími aj staršími ľuďmi hľadajúcimi oddych. Páry sa nepozorovane držia za ruky a je krásne sledovať ako sa tu mieša konzervatívny svet s modernými pohľadmi na život. Islam tu v Azerbajdžane berú vlažnejšie, podobne ako v Strednej Ázii a všade, kde držali vládnucu ruku nad ľuďmi Sovieti. Síce sme v moslimskej krajine, ale človek skôr stretne dievča bez šatky na hlave ako tú so šatkou a ženy tu najradšej nosia sukne.

Orientálny závan starého Baku

Staré Baku ukryté za hradbami zapísalo UNESCO na svoj zoznam svetového dedičstva. Jeho krivolaké uličky, staré domy s vyčnievajúcimi drevenými balkónmi, predavači kobercov na malom námestí, ale aj mešity či paláce dokážu stále fascinovať a rozohrať hru orientálnych pocitov. V starom meste je ticho, nehučia tu autá ako v novom svete ani sa nikto nikam priveľmi neponáhľa, pretože niet kam. Symbolom starého Baku sa stala Dievčenská veža z 12.storočia, ktorá stála kedysi v čele opevnenia. Dnes stojí sama na okraji námestia a každý, kto vstúpi dnu a kráča schodiskom až na jej vrchol si rozpráva príbeh viažuci sa k tomuto miestu. Je o krásnom dievčati a vynútenej láske, ktorou k nej zahorel jej vlastný otec, miestny panovník. Jeho nápad vziať si ju za ženu sa jej nepáčil, avšak nemohla proti nemu nič robiť. Ako darček chcela, aby jej nechal postaviť vežu, ale vždy keď jej stavitelia oznámili, že je hotová, priala si urobiť ďalšie poschodie. Až keď sa dievčaťu výška veže zapáčila, vyštverala sa hore a spravila dlhý krok do prázdna. Neďaleko veže sa tiahne obľúbená promenáda na brehu Kaspického mora. Ľudia sa sem nechodia kúpať, skôr si sadnúť do parku, na lavičky a užiť si krásneho dňa v spoločnosti priateľov či rodiny. Medzi najväčšie lákadlá labyrintu starých uličiek v Baku nepatrí len Dievčenská veža, ale aj palác Širvanšách z 15.storočia, kde žil so svojou rodinou miestny panovník. Tvorí ho niekoľko stavieb od malej mešity naplnenej tichom, cez pyramídovú hrobku až po legendárny hárem, kam si nechal panovník priviesť najkrajšie ženy z krajiny z pod Kaukazu.

Baku, Azerbajdžan

Chrám večného ohňa

Malé mestečko s názvom Suraxani leží na polostrove Abšeron, len pár kilometrov od Baku. Maršrutky, teda malé mikrobusy pre desať či dvanásť ľudí odchádzajú každú chvíľku, preto tu nie je s dopravou žiaden problém. Kto zavíta do mestečka Suraxani, ten chce prísť na dosah chrámu ohňa, ktorý miestni volajú Ateşgah. Na prvý pohľad je nenápadný, ide však o jednu z najvýznamnejších pamiatok v krajine. Za vysokým, kamenným múrom sa rozleje neveľké nádvorie a v jeho strede stojí chrám. Postavili ho niekedy na prelome 17.a 18.storočia, avšak od roku 1883 je opustený, pretože v jeho blízkosti objavili ropu aj plyn. Boli doby, kedy sem prichádzali desiatky či stovky pútnikov, pretože komunita zoroastriánov, uctievačov tajomného Zarathuštru, mala oheň v posvätnej úcte. Hoci je dnešný chrám starý len tri sto rokov, tak zo starých kníh vieme, že už v 8. aj 10.storočí tu posvätné plamene stúpali do nebies. V miestnostiach okolo nádvoria dnes sedia figuríny v tradičných róbach, aby navodili tajomnú atmosféru. Samotný chrám stojí na vyvýšenej kamennej platni a pod jeho strieškou plápolá plameň. „Sadnite si na čaj“ volá dvojica mužov sediacich v čajovni na rohu zaprášenej ulice. Pohostinnosť miestnych by vedela rozprávať legendy a len čo si sadneme, na stole pristane kanvička čaju a malé poháriky. Sú zvedaví ako sa žije v Európe a na oplátku rozprávajú o Azerbajdžane. O milé stretnutia v tejto krajine nie je núdza.

Baku, Azerbajdžan

Prechádzka medzi sopkami

Stačí len hodina jazdy na juh od Baku a človek sa ocitne v dosiaľ nepoznanom svete. Leží tu oblasť zvaná Qobustan a pre svojich návštevníkov má v zálohe ťahák v podobe bahenných sopiek. Na svete by sme našli málo podobných miest a preto sa o nej hovorí široko ďaleko ako o rarite. Biela Lada taxikára Azama sa trasie poľnými cestičkami k sopkám, no vtedy ešte málokto tuší, že sú preoblečené za nevysoké kopce či pahorky. Sopky na prvý pohľad prekvapia. Sú malé, niektoré dokonca miniatúrne, ale nesmierne zaujímavé. Každú chvíľku niektorá z nich vybuchne a vystrelí do výšky kúsok sivého bahna. „Teraz nemajú silu, ale keby ste prišli po výdatnom daždi alebo v zime, sopky vystreknú bahno aj do metrovej výšky“ dušuje sa taxikár. Mesačná krajina navôkol je posiata sopkami a neustále sa ozýva bublanie. Bahno v kráteroch vôbec nie je horúce ako by si nikto mohol myslieť. Práve naopak, je príjemne chladivé, dokonca má blahodarné účinky na pleť a aby sme tomu uverili Azam si vyhrnie košeľu a ponorí do bahna ruky až po lakte. Tomu sa povie zážitok, strčiť ruku do bublajúcej sopky.

Rytiny staré tisíce rokov

Qobustan to nie sú len bahenné sopky a mesačná krajina, ale aj kus fascinujúcej histórie. Niekoľko kilometrov od sopiek sa dvíhajú skalnaté bralá. Odrazu sa objavia, len tak položené v rovnej krajine a medzi nimi vedú úzke cestičky. Na skalách by nebolo nič zvláštne, pretože by boli ako stovky iných skál v krajine. Kto sa však pozrie bližšie, zistí, že skaly tu v Qobustane na svojom kamennom tele nesú tajomné petroglyfy, ktorých vek sa odhaduje na niekoľko tisíc rokov. Už vtedy tu žili ľudia, no určite netušili, že obrázky, ktoré vyryjú do skál budú obdivovať ďalšie a ďalšie generácie. Medzi najznámejšie petroglyfy patria jednoduché ľudské postavičky stojace tesne vedľa seba hľadiace na návštevníkov z vysokého kameňa. Ostatné rytiny sú roztrúsené po celom areále, čo dodáva návšteve miesta dobrodružstvo z objavovania. Postupne sa tak vystriedajú obrázky lode, býkov, ľudí, slnka a mnoho iných, ktoré dodnes nik nevie rozlúštiť. Azerbajdžan svojimi prekvapeniami neprestáva fascinovať.

Baku, Azerbajdžan

Zelená perla ozdobená palácom

Mesto Šeki vzdialené 6 až 7 hodín cesty od hlavného mesta patrí medzi zelené perly Azerbajdžanu. Leží pod štítmi južného Kaukazu a jeho panorámu dotvárajú prenikavo zelené kopce, ktoré miestami prechádzajú do skalnatých štítov posypaných snehom. Výlet do Šeki je zároveň výletom do minulosti, pretože kým v Baku sa neustále stavia a mesto sa takpovediac mení pred očami, tu v Šeki je všetko po starom a z ulíc či námestí ešte cítiť akýsi závan nostalgie za starými časmi. Pod vysokým minaretom mešity parkuje niekoľko ošúchaných Lád a zopár ľudí križuje ulice. Je čas po obede, mnohí sa utiahli pred slnkom na pár hodín domov a Šeki ožije znovu až podvečer. Staré mesto je pretkané sieťou zaprášených ulíc, ktoré dotvárajú drevené domy podobné tým, aké skrášľujú Baku. Medzi uličkami sa občas objaví minaret mešity, ale sú malé, takmer si ich človek nevšimne. Hlavná ulica vedie do jemného kopca a na jej konci stojí pýcha celého Šeki v podobe Chánovho paláca. Za kamennými hradbami sa objaví najprv starý albánsky kostolík a až za ním sa zaleskne fasáda panovníckeho paláca. V roku 1797 ho pre seba nechal postaviť panovník Muhammed Hasan Chán a následne tu žil so svojou rodinou. Vybral si pre seba krásne miesto. Plné ticha, pokoja, zelených hôr a čerstvého vzduchu.

Palác na sebe nesie črty perzskej architektúry, ale to preto, že vtedajšia Perzia bola s dnešným Azerbajdžanom poprepájaná obchodnými cestami. Každá miestnosť paláca sa líši od predošlej a každú zdobia stovky nepatrných detailov od farebných, maľovaných obrázkov, cez dobový nábytok, keramiku, zrkadlá až po slávne perzské koberce. Šeki preslávila aj miestna chalva, podľa domácich najlepšia na svete. Hlavná ulica je pravým miestom, kde sa dá zohnať. „Sami ju vyrábame, skúste! V celom Šeki lepšiu nenájdete“ predavač vie ako na to. Kto miestnu chalvu ochutná, ten uznanlivo pokýva hlavou a skutočne ho dobehnú myšlienky, že lepšiu v živote nejedol. Je fantastická, mäkká, sladká, plná orieškov a zaliata medom. Ako z rozprávky. Stopy dávnej minulosti pripomína okrem paláca v Šeki aj starý karavanseráj. Slúžil obchodníkom na prenocovanie, ale aj na predaj či výmenu tovaru. Po celej Hodvábnej ceste by sme ich našli stovky. Dnešní majitelia z neho spravili krásny hotel s čajovňou. Stačí si sadnúť do kamenného výklenku na koberec, popíjať čaj a snívať tu svoj sen o kaukazskom Oriente, pretože to Azerbajdžan vystihuje.

Komentáre Disqus