Irán - výstup na Damavand (5671 m.n.m.)

Vývoj plánovania horských výletov, bol minulý rok poznačený priam všetkým, od globálneho otepľovania, cez krízu dôvery spotrebiteľov až po kúpu nového bytu. Nakoniec padla voľba na výstup na Damavand (5671 m.n.m.) v Iráne.

Damavand je ľahký kopec, čo sa týka terénu, ale výška si urobí svoje. Miestni iránski borci a borkine ho síce skúšajú „dať“ čo najrýchlejšie, ale v drvivej väčšine je to len neúspešný pokus sprevádzaný v prinajlepšom bolesťami hlavy. Tak ako na Elbrus na Kaukaze, ktorý má podobnú výšku, treba sa aj tu dobre zaklimatizovať pred samotným výstupom. Aklimatizačka sa dá urobiť priamo na svahoch kopca alebo najlepšie na ďalších kopcoch pohoria Elborz, do ktorého patrí aj Damavand. Druhý najvyšší kopec Iránu – Alam Kuh 4848 m.n.m. je výbornou voľbou na aklimatizáciu. Severné svahy pohoria ktoré sú ovplyvňované klímou Kaspického mora sú podstatne zelenšie a bohatšie na zrážky. Samotné pohorie je však typické pre Irán – z väčšej časti je to suchá krajina s relatívne vyššou nadmorskou výškou.

Chata Bargah Sevom

Výstup na kopec je možný celoročne, ale najobľúbenejšie sú letné mesiace, vtedy však môže byť problém s ubytovacími kapacitami „pod strechou“, samozrejme je tu aj možnosť spania vo vlastnom stane. Zimná časť roka je čoraz viac populárnejšia pre skialpové výstupy. Osobne by som však radšej volil neskoršiu jar, keď sú svahy tejto neaktívnej sopky zelené so zakvitnutými vlčími makmi – podľa našej znalosti neurčených na hromadnú „konzumáciu“. Možno ešte lepší termín je začiatok jesene, keď sú ešte stále priaznivé klimatické podmienky a kopec je takmer vyľudnený, a tiež nie je veľmi teplo pri prípadnom ďalšom poznávaní krajiny. Najviac využívaná je južná výstupová cesta, na ktorej je možné využiť ubytovanie tesne pred záverečným výstupom na chate Bargah Sevom vo výške 4220 m.n.m.

V Dedinke Polur na úpätí kopca sa nachádza miestne horolezecké výcvikové stredisko, inak povedané miestny výcvikový hangár, kde je potrebné sa zaregistrovať a zaplatiť poplatok za výstup – cca 50 USD / osobu, ale dá sa v pohode platiť aj v eurách. Nie sú tu síce žiadne závory, no o pohybe na hore majú domorodci prehľad a navyše v cene v rámci PR (public relations) dostanete aj farebnú výstupovú mapu. Taktiež je tu možnosť dokúpiť vodu alebo iné požívatiny. Z Poluru sa dá dostať autom až do výšky cca 3000 m.n.m. do kempu Goosfand Sara, kde má sídlo unimo bunka miestnej horskej služby, tiež je tu možnosť prespania pod strechou a dokúpenia potrebných surovín. Pre tých viacej nábožensky založených je tu posledná možnosť navštíviť miniatúrnu mešitu – vyššie ste už odkázaní len sami na seba (na druhej strane budete mať možnosť vidieť aj uvoľnenejšie miestne devy bez čádoru na hlave). Výstup od mešity do BC trvá približne štyri hodiny a podľa vlastného výberu ho môžete absolvovať buď so „sviňou“ na chrbte alebo si zakúpiť miestenku pre batoh na oslíkovi.

Celkovo hore dole za výborných 7,5h

Najlepšie je však ísť relatívne naľahko, zobrať len nutné veci na oblečenie, varič (najlepšie benzínový, no dajú sa kúpiť aj plynové bomby) a nejakú expedičnú stravu. Tenký spacák by mal byť stačiť. Teplota pri výstupe bude max. -10°C – samozrejme ak nebude fúkať silný vietor. Netreba ani mačky, ani iné technické pomôcky. Po dobrej aklimatizačke je najvhodnejšie vyjsť až do Base Campu – chata Bargah Sevom, tu sú síce k dispozícii deky, no hygienický štandard je veľmi neurčitý. Na chate sa dá objednať nejaké jedlo, ale čas potrebný na jeho realizáciu je pomerne dlhý a výsledok slušne povedané pochybný. Na druhý deň skoro ráno úplne na ľahko až na vrchol a ak bude dosť síl zostúpiť až do údolia:

„Plán mám jasný, držať si tempo, pravidelne piť, dýchať, čo najskôr vyjsť hore a zostúpiť skôr ako sa začne výraznejšie prejavovať výšková choroba. Ide sa mi celkom dobre a keď dosiahnem fake summit v 5400 m je mi jasné, že vrchol už dám. Hlava iba jemne pobolieva, dýcha sa mi tiež celkom fajne a tuhú stravu a žalúdok radšej ignorujem. Zima je tiež ideálna, slnko ktoré sa vykľulo z poza rohu je riadne silné, vietor sa zabudol a šliapať sa dá aj v ľahkej fleeske. Za zmienku určite stoja dymiace fumaroly, ktoré sú tesne pod najvyšším bodom. Už mi je jasné, že oblak, ktorý je bežne nad vrcholom nie je skutočný oblak, ale biela sírna para, ktorá má úžasný a prierazný vajcovkový odor. Ak vám netreba grcať kvôli výške, tak sa tu núka priam ideálna príležitosť na vnútornú očistu, stačí sa len zhlboka nadýchnuť, prípadne počkať na mieste kým sa otočí vietor nesprávnym smerom. Za 4,5h som na vrchole, keďže som viac menej v pohode pridávam okružnú prechádzku okolo krátera tejto vyhasnutej sopky a hajde dole po riadnej sopečnej šútoline na chatu. Celkovo hore dole za výborných 7,5h, som unavený, zaprášený, bolia ma pľúca, je mi zima a chcem ísť čo najskôr do údolia. Na obed sa kopec kompletne zaťahuje, začína fúkať a padá sneh, postupne zostupujú aj ďalšie skupiny. Časť našej skupiny zbehla do tábora v 3tis m, odkiaľ sa dá zobrať tereniak do údolia. Dvaja zostávame spať na chate a zvyšok skupiny si mimo dohľadu veľkej islamskej republiky a zákazov ktoré priniesla revolúcia lieči únavovo pohybové disfunkcie v súkromnej pivnici rodinného domu, ktorá je napustená vyvierajúcou termálnou vodou.“

Pohľady na kopec sú najkrajšie z údolia, kde pôsobí naozaj impozantne. Šoféri terénnych taxíkov vám ochotne zastavia a taktiež ponúknu svoje služby – ubytovanie, sprevádzanie, vynáška batohov do BC. Takže sa nemusíte báť o to kde budete spať alebo ako sa niekam dostať, všetko sa dá operatívne bez stresov zariadiť.

Esfahán – mesto s druhým najväčším a najkrajším námestím

Nedá mi nepridať pár viet o Iráne, či Perzii a ďalšom putovaní. Neboli sme síce pri Kaspickom mori, ani pri Perzkom zálive, zato len kúsok od pakistanských hraníc, celkov cca 3500km po krajine vlakom, busom, autom. Irán nie je zaostalá krajina, ľudia sú kultivovaní, príjemní. Sú Peržania a sú hrdí na svoju históriu a tak to aj cítiť, Irán určite čakajú zmeny politické, možno aj náboženské. Nedá sa tu kúpiť alkohol, pivo len čisto nealkoholické. Je smola, že pár náboženských fanatikov dokáže ovládať celú krajinu. V každom prípade je to dlhodobo neudržateľný stav. Skôr alebo neskôr aj tak začnú s obohacovaním, keď už nie uránu tak aspoň percenta alkoholu v pive.

Väčšia časť krajiny je na náhornej plošine vo výške cca 1200m. Zelená časť je len pri Kaspickom mory, inak len púšť, polopúšť a oázy života. V púšti Dashte Lut bola nameraná najvyššia teplota zemského povrchu vôbec (v roku 2005, 70,7°C)  -  my sme premeškali sezónu, zato sme mali úžasný západ slnka. Nevedel som si predstaviť ako sa dá žiť, či vybudovať mesto v polo púštnych podmienkach, ale až tak zložité to nie je, stačí ísť do tieňa, zakopať studne, rezervoáre a vodné kanále do zeme. Taktiež presunúť život z najväčšieho tepla pod zem, či pod hrubé strechy. Alebo vytvoriť dokonalú zelenú oázu ako je Esfahán – mesto s druhým najväčším a najkrajším námestím na svete, ktoré predstavuje len polovicu sveta – tá druhá je vraj v nebi.

- ak sa chystáte na horu Damavand, pozrite si ponuku outdoor špecialistov  CK SANCHOTOUR