Japonsko na vlastnú päsť

Dovolenkových destinácií je množstvo. Stačí si len vybrať. Chcem more, alebo hory? Užijem si viac poznávačku, alebo oddychovú pobytovku s all inclusive pri mori? Ja, dynamická osôbka, mám rada kombináciu týchto dvoch možností. Jeden deň more, ďaľší deň spoznávanie krajiny a miesta je pre mnňa ideálna kombinácia.

Tentokrát zvíťazila úplná poznávačka. V Japonsku. Zvláštne, vybrať si najvzdialenejšiu Ázijskú krajinu. Mne sa ale páči a fascinuje ma. Hor sa teda za jej poznaním. V tomto článku Vám dám rady a tipy, ako si Japonsko užiť čo najviac a čo možno najlacnejšie. Práve cena dovolenky zohráva u mnohých z nás najvačšiu úlohu. Prečítate si aj o mojich zážitkoch a možno práve tie budú Vašou inšpiráciou na výlet do krajiny vychádzajúceho slnka.

Cesta a ubytovanie

Dostať sa do Tokia, alebo Osaky je z Viedne, či Prahy jednoduché. S jedným prestupom ste tam za cca 18 hodín. Pri výbere leteckej spoločnosti asi rozhodne cena. Moje odporúčanie je pozrieť si aj nakoľko je daná aerolinka bezpečná. Strýček google má o tomto viac než dosť informácií.

Čo sa týka transportu v Japonsku, doporučujem Vám kúpiť si lístok na 7/10 dní na všetky druhy pozemnej dopravy. Je v tom zahrnutý aj shinkanzen, teda vzdialenosti medzi mestami sa veľmi skrátia pri ceste týmto rýchlovlakom. Takýto lístok stoji cca 270-400 dolárov. Je to však NAJLEPŠIA možnost na presuny a dokonca aj najlacnejšia … Ak ale plánujete zostať na jednom mieste, možno by boli lepšie jednorázové lístky pri cestovaní 1-2x za pobyt. 

Japonsko

Výber ubytovania závisí od Vášho rozpočtu. Ubytovanie netreba vôbec rezervovať vopred. Stačí si ho booknut deň predtým. Je to lepšie, pretože viete svoj plán cesty meniť podľa toho, ako chcete a nie podľa toho, kde máte ubytovanie už zaplatené. Ak sa mi niekde páči a chcem ostať dlhšie, nič mi v tom nebráni. 
 
Počas môjho výletu sme ostávali v hosteloch. Tento typ ubytovania bol cenovo veľmi prístupný a  kvalitný (20-30USD/noc). Japonci sú čistotný národ a potrpia si na kvalitu. Podľa tohto vyzerali aj hostely. A koniec koncov, budete tam len spať. Na to stačí čistá posteľ a WC. Na niektorých miestach sme dokonca mali zdieľanú kúpelňu a záchod s ostatnými dobrodruhmi. Čistota bola výborná. Aj z podlahy by človek mohol jesť. 
Moja rada je: Nemíňajte zbytočne peniaze za luxusné ubytko. 

Môj plán cesty

Japonsko je veľké, zložené s niekoľkých ostrovov. Čo idem teda objavovať a spoznávať? Ja som si pred cestou bookla nejaké aktivity, ktoré mi trošku nalinajkovali plán cesty. Začala som v Tokiu, presnejšie, tam som iba spala. 2 dni som strávila výstupom na horu Fuji (špeciálne sa o tomto dobrodružstve dozviete v ďaľšom článku na luciabanovska.wordpress.com). V Tokiu som už bola predtým, ale ešte by som sa tam aj tak chcela vrátiť. Je to veľkomesto, kde sa stále dá niečo nové vidieť. Byť Vami, na Tokio si určím 3-4 dni. Z Tokia som sa presunula do Nagoye, kde som bola súčasťou publika sumo zápasov.

Japonsko sumo

Akurát sa tam konal turnaj a sumo je japonský národný šport. Ja osobne neviem, čo má ten boj v ringu spoločné so športom, ale budiš. Lístky sa zvyknú vypredať dosť rýchlo. Termíny sú známe aj 6 mesiacov dopredu a je to také „must do“, keď už ste v krajine vychádzajúceho slnka. Neváhajte a choďte, užijete si to. Z Nagoye, po pol dni strávenom v sumo aréne, som sa presunula do Hirošimy. Hirošima je malá, teda 1 deň na jej spoznanie je akurát. Ak máte časovú tieseň, postačí aj pol dňa. Začnite v múzeu určenom 2. svetovej vojne a bombovému útoku. Odtiaľ sa pomaly presuniete mestom a svoj deň ukončíte na Hirošima zámku. Ja som to urobila presne naopak, stálo to stále zato, ale väčší zmysel to dáva v poradí ako som Vám napísala. Hirošima je pekné, čisté a príjemné mesto. Nie je tu žiaden ruch veľkomesta a je jedným z mojích obľúbených miest v Japonsku.

Japonsko pamätník

Popoludní som išla do Kyóta. Jedna noc mi musela stačiť, viac času som nemala. Tu som si vyskúšala aké to je byť geishou. Fantastický zážitok, o ktorom sa viac dočítate v ďaľšom článku na mojom blogu. Táto skúsenosť si vyžiadala samostatný článok. Na spoznávanie Kyóta stačia 2 dni. Ja som ho prechodila pri mojich pracovných cestách do Osaky už predtým. Je tu veľa pamiatok, teda sa nachodíte. V tomto meste sa natáčal aj film Memories of Geisha. Po pol dni prechádzania sa v gejša oblečení uličkami Kyóta, som šla naspäť do Osaky. Bola to moja posledná zastávka, kde som strávila 3 noci. Osaka je industriálne mesto.  Aj tu som už bola predtým. Teraz som v jeden deň absolvovala výlety do miest Nara a Kobe. Tieto mestá sú vzdialené len 30 min od Osaky, avšak každé na iný smer. Predplatený vlakový lístok som ale chcela využiť na maximum v jeho posledný deň platnosti. Prvú polovicu dňa som strávila v Nare. Mesto, kde sa sa srnky len tak prechádzajú po parku v húfoch. Sú priateľské, mohla som ich pohladkať a keď chceli odomňa jedlo, tak sa poklonili. Znie to takmer neuvetiteľne, ja viem.

Japonsko srnky

Návšteva naznámejšieho chrámu mesta a japonskej histórie doplnili môj poldenný program. Ešte prechádzka krásnymi záhradami smerom na stanicu a presunula som sa do Kobe. Kobe je malé prímorské mesto, avšak významý prístav krajiny. Príjemná prechádzka po meste a návšteva prístavu sú jediné aktivity, aké som tu stihla. Čas išiel proti mne. Chýbali mi možno 3 hodiny, aby som stihla ísť lanovkou do Nunobiki záhrad. Verím, že nabudúce sa mi to podarí spolu aj s prechádzkou na Mt. Rokko a večerou na Mt. Maya. Za tmy som prišla do Osaky, kde som bola zrelá už len do postele. Ďaľší deň bol v znamení oddychu a bezcieľneho prechádzania sa po meste s občasnou návštevou nejakého obchodu. Narazila som aj na Kuromon trh, ale keďže bol sviatok, neboli otvorené všetky obchody a stánky. Myslím si, že som aj tak videla a cítila dosť surových a miestami zapáchajúcich rýb. Google Vám odporučí toto miesto navštíviť, no dovolím si povedať, že možete uprednostniť iné miesta. Bez tohto prežijete a dokonca o nič neprídete. Haha. Radšej strávte extra čas v Kobe. :) Shinsaibashi  je v našom ponímaní obchodná ulica. Stojí za nahliadnutie, ale nie je to nič dych vyrážajúce. Posledný deň som strávila aktívne. Bola som po dni oddychu opäť pravým turistom. Hrad v Osake je pamiatka, ktorú MUSÍTE viedieť. Je tam veľmi pekne a cítila som sa tam super. Okolo hradu sú obchodíky so suvenírmi. Majú tam krásne japonské vecičky, paličky, somarinky, maličkosti, čo sa samozrejme zídu! :D Hrad je v strede parku, kde sa môžete poprechádzať a oddýchnuť si d ruchu mesta. Len vy a vaše myšlienky, čerstvý vzduch a štebot vtáčikov. Odtiaľ som šla pozrieť Umeda Sky Building. Veľmi zaujímava budova hneď na prvý pohľad. Prekonala som svoj strach a išla som hore. Pocit bol super, priamo úmerný strachu. Znie to zvláštne, keďže robím letušku … Abeno Harukas je  najvyšší mrakodrap v Japonsku. Aj tu sa dá vyviesť až na vrchol. Dokonca o pár poschodí vyššie než na Umeda Sky Building. Ja som však v ten deň už mala adrenalínu až až. Večer som už zamierila na letisko.

Japonsko Umeda Sky Building

Teraz ste si možno utreli pot z čela z toľkého cestovania. Je pravda, že som veľa času strávila presunmi, ale vlaky sú pohodlné a vzdialenosti sa prekonávali rýchlo. Shinkanzen ide ako ďábel. Vo vlaku je aj obsluha a ponúkajú občerstvenie. Japonci myslia na všetko, aby ste sa všade cítili komfortne.  

Strava

Jedlo je v krajine vychádzajúceho slnka drahé. S týmto sa nedá nijako „vybabrať“. Jesť sa musí. Treba si však dať pozor na obedné siesty. Od cca 14:00 do 17:00 sú reštaurácie zatvorené Vy sa nenajete, oni nezarobia a „každý je spokojný“. Treba zabudnúť na teplé a chutné jedlo v tomto čase.

Japonci sú v technike míle vpred od nás. Nech Vás teda neprekvapia automaty na jedlo. Prídete do reštaurácie a v predsieni máte automat, kde si musíte objednať jedlo. Lístok si odložte. Čašníčka Vás usadí pri stole a bude si pýtať lístok, ktorý ste dostali z automatu. Týmto máte objednané a čakáte na chutné jedlo. Japonská kuchyňa mi veľmi chutí. Okonomyaky a Teppanyaky sú pre nich ako naše halušky. Teppanyaky sú vyprážané guľky (asi ako naše slivkové) zo zeleninového cesta s kúskom chobotničky vo vnútri. Mňam. Až sa mi zbiehajú slinky. Toto musíte ochutnať. Predávajú ich takmer na každom rohu. Okonomyaky som jedla až posledný deň môjho výletu. Nebolo to až tak dostupné ako Teppanyaky. Prirovnala by som to k našej placke naplnenej zeleninou, alebo aj mäsom.   
 
Sushi je v Japonsku samozrejmosťou, teda myslela som si to. Do momentu, kým som si ho chcela dať a nebolo kde. Nežartujem. Hľadať sushi bar, od Tokia, cez Hirošimu, až po Osaku, bolo ako hľadať ihlu v kope sena. V Osake som konečne uspokojila svoje chúťky na maki a nigiry. Sashimi nie je moje obľúbené. Tie cudzie slová sú druhy sushi. 
Japonsko jedlo
 
Predposledný večer v miniatúrnom sushi bare neďaleko nášho hostela bol zážitkom. Takým, ako každý deň strávený v tejto krajine minimalizmu bez odpadkových košov na uliciach. O tom ale o chvíľu. Poďme naspäť do sushi baru. Tu sme dostali miesto pri bare. Šéfkuchár je pod našim drobnohľadom. Jeho prácu sledujeme takmer s otvorenými ústami. Tak precízne krája rôzne druhy rýb. Veľmi sa teším na moje sushi, ale najskôr si ho musím objednať. Komunikácia s čašníčkou je viac než náročná. Ona má takú úroveň angličtiny, ako ja japončiny. Paráda. Po chvíli sa nejako rukami nohami dohodneme. Objednávka je zadaná, už len čakať na prekvapenie. Šéfkuchár robí naše sushi po jednom. Za každým to položil na špeciálny tanier a my sme si to vychutnávali. Jedli sme tradičnými drevennými paličkami, ktoré boli uložené na krásnych stojanoch. Na mrkve, na paradajke, na paštrnáku. Každá z nás mala inú „zeleninu“. Aj napriek tomu, že nám to s paličkami išlo veľmi dobre, šefkuchár si nás dovolil upozorniť, ako sa správne je nigiri. Ja a Yuli sme si namočili celé nigiri do sójovej omáčky a to bola „chyba“. On sa chytil za hlavu a evidentne nemohol ostať ticho. Ďaľší náš „prehrešok“ bolo odmietnutie wasabi v maki. Zakrútil hlavou, zasmial sa a vyhovel našej „divnej“ požiadavke. So šéfkuchárom sme sa, ako je zrejmé, skamarátili. Nedá mi nespomenúť, že aj napriek mojej snahe vysvetliť čašníčke aké sushi si prosím, sa nie všetko stretlo s porozumením. Objednávka bola jemne pozmenená. Asi podľa jej nálady. Našťastie sa tento detail napravil malým dovysvetlením a doobjednaním chýbajúcich maki. 
 
Skamarátili sme sa aj s prísediacim lokálnym párom, tu v bare. Ich angličtina bola lepšia než tá tety čašníčky, no stále musel asistovať google prekladač. Po chvíli rozprávania ukázal Japonec aj s priateľkou svoju štedrosť. Náš účet zaplatil, úplne nezištne a bezdôvodne. Odfotili sme sa, rozlúčili a každý sme išli svojou cestou. 
Moja rada je: určite vyskúšajte teppanyaky a okonomyaki. Sushi si dajte tam, kde vidíte sushi bar, ďalší už možno počas pobytu nenájdete.

Autá a smetné koše

Japonsko som si sama pre seba nazvala krajinou minimalizmu. Odpozorovala som to na autách a aj na smetných košoch. (Áno, znie to zvláštne) Pre japonský trh sú vyrábané úplne iné modely áut, než čo poznáme. Videla som toyotu, subaru, hyundai, či suzuki v úplne „divných“ verziách. Subaru je pre mňa auto so silným motorom a jazda je zážitkom. Tam existuje model R2, čo vyzerá ako nákupná taška … Ešte menšie ako smart ... Motor tam musí trpieť. Nehovoriac o tom, že sa do toho auta nezmestí človek vyšší ako 160cm. Toyota N Box je ďaľším príkladom „iného“ auta. Vyzerá ako krabica. Slovo box (po anglicky krabica) je výstižné. Celkovo sú autá v Japonsku bez „tvarov“, nudné a na jedno kopyto. Oni chcú mať SUV auto, ale v mini verzii. 

Japonsko auto

Smetné koše sa na ulici nenachádzajú.Aj napriek tomu je Japonsko veľmi čistá krajina. Ak už nájdete kôš, bude Vás nabádať k recyklovaniu. My sme mali v priebehu nášho výletu stále vyhradený sáčok na smeti a vždy sme ich vyhodili, keď sme zaahliadli kôš. Asi tak 2x do dňa.

Prvých pár dní nám koše chýbali, no potom sme si na ich neprítomnosť zvykli. V hosteloch koše na izbách sú. Sú však veeeeeeľmi malé. Jedna 0,5l fľaška a kôš je preplnený. Hravo tam vojdu asi len 4 pokrčené papiere a 3 žuvačky. Haha.  
O Japoncoch sa hovorí všeličo. Pre mňa sú to stále uponáhľaní a neusmievaví workoholici. Avšak pomôžu Vám kedykoľvek! Ak nevedia vysvetliť cestu po anglicky, tak Vás tam zavedú a na tvári sa im objaví široký úsmev. Tešia sa, keď môžu pomôcť. Niekoĺkokrát som sa chcela uistiť, či idem správnou cestou a Japonec mi nevedel odpovedať v angličtine, tak mi ukázal správny smer, alebo ma nejako rukami nohami uistil, že idem správne. 
Moja rada je: Nebojte sa požiadať o pomoc. Aj ten na metro bežiaci Japonec spomalí a poradí.

Prečo móda nepochádza odtiaľto

Veľké módne prehliadky sa konajú aj v Tokiu. Megamesto, metropola, ale isto nie módy. Nežnejšie pohlavie, miestami ani muži, tu nemajú vkus a ani štýl. Oni dajú na seba hocičo. Potom vyzerajú ako vešiak na oblečenie. Nie je ničím zvláštnym vidieť oblečené legíny, na tom krátke nohavice a celé to je doplnené priesvitnými, plisovanými šatami až po zem. Všetko je v diametrálne odlišných farebných odtieňoch. Celkový dojem dotvára infantilná kabelka a topánky. Topánky musia byť minimálne o 2-3 čísla väčšie. Áno, aj lodičky! Je zaujímavé potom pozorovať tú „ladnú“ chôdzu. Kabelka je zvyčajne športovejšieho štýlu, relatívne veľká s potlačou mačičiek, alebo psíkov. Na kabelke nemôže chýbať zevesené plyšové zvieratko. Za 10 dní strávených v tejto krajine som AŽ 2x videla super módne nahodenú Japonku, akoby vystrihnutú z časopisu. 
 
Muži sú striedmejší vo farbách a aj módnych výmysloch. U nich dominujú obleky a aktovky. Čo ma ale prekvapilo, boli nohavice ku obleku. Vačšinou boli o 3-5cm kratšie než by bolo vhodné. Topánky boli vačšie, ale asi len o číslo. Celkový dojem nebol až taký zlý. 
 
Moja rada je: Nakupuje si kúsky z Japonska, len ich prosím nekombinujte „hui-bui“. Japonky by Vám nemali byť inšpiráciu.  

Kočík pre psa/mačku

Kráčam len tak po ulici a vidím kočík. Je celkom malý, dokonca ani dieťa by tam nevošlo. Nevidím tam ani 3-ročné dievčatko, čo by sa s tým hralo. Po chvíli mám v tom jasno. Hlavu odtiaľ vytrčili 2 čivavy. Áno, je to kočík pre zvieratká, také tie „kabelkové“. V uliciach Osaky som ich videla niekoľko, teda nebuďte v šoku, keď pojdete po ulici a majiteľ(ka) si bude pred sebou hrdo tlačiť malú „šelmu“ v kočiari. Som zvedavá, či tento výmysel dôjde aj ku nám. Možno už aj je, len som ho ešte nevidela. 

Toto sú moje tipy a rady pre Vás. Ak chcete vedieť ešte viac, choďte na môj blog luciabanovska.wordpress.com. Tu sa dočítate o mojich ďaľších zážitkoch z Japonska a aj iných častí sveta. Ak máte otázky, komenty a rady, napíšte mi. Poteším sa. Prajem Vám krásny víkend. 
 
Japonsko chrám