Kibuc: Ubytovanie aj pre cestovateľov po Izraeli

Miriam Vojteková - 28.2.2017
Vo svete existuje mnoho spôsobov určitej formy spolunažívania – väčšinou tak ľudia robili z  praktických dôvodov. Rozhodne jedinečnou sa javí aj filozofia kibucov, ktoré sú fenoménom aj v  súčasnej dobe a  lákajú tých, ktorí sa túžia čo-to dozvedieť o  (nielen) židovskej kultúre.
 
Túžba Židov po vlastnej rodnej zemi či túžba vyhnúť sa diskriminácii a  stupňovanému antisemitizmu, to všetko vyúsťovalo k  idei sionizmu, ktorú po prvý raz rozvinul židovský novinár a  politický aktivista Theodor Herzl. Ruka v  ruke s  ňou išla aj myšlienka budovania kibucov na území budúceho Izraela – ako súčasť prirodzenej túžby budovania si vlastného štátu.
 
Práve historické, politické, spoločenské a  v  neposlednom rade aj kultúrne dôvody prinútili židovských obyvateľov z  rôznych kútov sveta k  postupnému presídľovaniu do  izraelskej zeme, ku ktorému dochádzalo v  niekoľkých, tzv. alijách. Práve počas druhej alije, ktorá mimochodom patrí k najvýznamnejším, emigrovalo v  rokoch 1904 až 1914 do vtedajšej Palestíny obrovské množstvo Židov. Väčšina z  nich, ovplyvnená  myšlienkami sionizmu a  tiež socializmu, ktorý sa v  tom čase rozmáhal, pochádzala z  vtedajšieho Ruského impéria. Po príchode do vtedajšej  Palestíny sa od počiatkov snažili vybudovať poľnohospodársky systém založený na kolektívnom budovaní „nového sveta“, spoločnej práce a  majetku. Tu možno vidieť aj počiatok vzniku kibucov... 

Voľakedy a dnes

Vôbec prvý kibuc s názvom Degania Alef – alebo „Matka všetkých kibucov“ – vznikol pri Galilejskom jazere v  roku 1910. Navštíviť v  ňom možno aj archeologické a  prírodovedné múzeum Bejt Gordon, zasvätené pamiatke A. D. Gordona, jedného z  najznámejších sionistov. K  vedúcim osobnostiam, ktoré sa podieľali na budovaní kibucov, a  teda rozvoji poľnohospodárstva a  priemyslu na území dnešného Izraela, patril Arthur Ruppin, ktorý pomáhal aj pri vzniku Deganie. Pre nových obyvateľov, ktorí tunajšie pozemky skupovali aj vďaka zozbieraným financiám zo židovských komunít z  celého sveta, to bola neľahká situácia. Museli čeliť drsným podmienkam a prakticky nulovým skúsenostiam s  poľnohospodárstvom.
 
Čo prinieslo budovanie kibucov a  aký význam majú dnes? Nejednému z  nás sa automaticky spoja s  komunizmom, preto sa asi mnohí nazdávajú, že ide o  akýsi prežitok. Pravdaže, nastala aj kríza kibucov a  ich niekdajšia filozofia bola podrobená tvrdej kritike. Moderná doba priniesla na ne iný pohľad,  aj preto sa postupne privatizovali a ich obyvatelia sa snažili o čiastočnú reformu a  prispôsobenie sa novým podmienkam. Ideológia sa síce zmenila, no renomé si zachovali. Pre Židov je súdržnosť a  solidarita nesmierne dôležitá, preto možno kibuce prežívajú a  fungujú aj naďalej. Môžeme si položiť otázku – ide už väčšmi o  atrakciu pre turistov alebo o  zachovanie pôvodnej filozofie? Dnes sa v  Izraeli nachádza okolo 270 kibucov. Na predsudky voči Židom a  ich zmyslu pre spolupatričnosť by sme mohli zareagovať otázkou – nie je takéto konanie pochopiteľné, keď Židov po stáročia diskriminovali? Nuž, nech je to akokoľvek, z  nevýhody spravili výhodu a  vyťažili z  nej maximum. Ich šikovnosť spočíva v  efektivite a  využívaní modernej vedy a  technológií, o  čo sa snažia aj v kibucoch. Preto sa aj podieľajú na prosperite izraelskej ekonomiky. Mnohé z  nich dokonca podporujú ekologický prístup v  poľnohospodárstve. Dobrovoľníci z  celého sveta sem chodia aj preto, aby sa priučili ekologickým princípom farmárčenia. Viacero izraelských kibucov získalo výbornú povesť práve vďaka tejto „eko-filozofii“.

Pre dobrovoľníkov aj dovolenkárov

Kibuce tiež vítajú dobrovoľníkov, ktorým umožňujú zapojiť sa do  ich aktivít na niekoľko mesiacov. Síce si to treba „odmakať“, ale výmenou za to je nadobudnutie nenahraditeľných skúseností a  zážitkov. Je to príležitosť spoznať krásy Izraela, miestnych obyvateľov, alebo si nájsť nových priateľov. Motiváciou je určite aj možnosť naučiť sa po hebrejsky. Nejeden sa v kibuci rozhodne ostať aj dlhšie – aby sa však stal plnohodnotným členom, musí splniť niekoľko podmienok. V  súčasnosti existuje viacero možností, ako sa  uchádzať o dobrovoľníctvo v kibuci. Rôzne programy poskytujú zaujímavé aktivity, lákavé najmä pre mladých ľudí.
 
Dobrá správa pre cestovateľov a dovolenkárov – pokiaľ by ste chceli využiť ubytovanie v  kibuci iba na pár dní, existuje aj takáto možnosť. Viaceré izraelské kibuce poskytujú príjemné ubytovanie. Či sa teda odvážite vyskúšať si dobrovoľnícku prácu v  kibucoch na niekoľko mesiacov, alebo sa v  jednom z  nich ubytovať na niekoľko dní, na výber je ich pomerne dosť a  mnohé z  nich sú príťažlivé vďaka svojej histórii a  programu, ktorý ponúkajú. Za zmienku stojí určite mnoho z  nich, pre lepšiu predstavu sme vybrali aspoň zopár.

Kibuc Kfar Masaryk

Nie každý vie, že v  severnej časti Izraela sa nachádza kibuc Kfar Masaryk, ktorý v  30. rokoch minulého storočia založili československí a  litovskí prisťahovalci. Ako naznačuje názov, pomenovanie získal po prvom československom prezidentovi Tomášovi Garrigue Masarykovi. Pred založením Izraelského štátu v  roku 1948 dokonca slúžil ako jedno z  centier židovskej podzemnej vojenskej organizácie Hagana, ktorej cieľom bolo ochraňovať židovských obyvateľov na území vtedajšej Palestíny. Tunajšia ekonomika prosperuje najmä vďaka poľnohospodárstvu, priemyslu, ale aj turistickému ruchu a  službám.

Kibuc Lotan

Kibuc Lotan na juhu Izraela pri hranici s  Jordánskom je rozdelený do troch hlavných centier – vtáčia rezervácia, centrum tvorivej ekológie a  holistické centrum zdravia. V  centre tvorivej ekológie sa môžu tunajší obyvatelia účastniť rôznych workshopov, ktoré sú venované napríklad alternatívnym stavebným metódam, permakultúre či uplatňovaniu ekologických princípov v  praxi. Zaujímavá je práve vtáčia rezervácia v  piesočnej rovine neďaleko jordánskej hranice – možno tu pozorovať rôznorodé vtáctvo z  dômyselne ukrytých pozorovateľní. Kibuc Lotan je navyše známy vďaka typickým kopulovitým domom, za ktorých pôvodnou architektúrou stojí Walther Bauersfeld a  ktoré neskôr „doladil“ americký architekt Bucky Fuller. Pokiaľ vás zaujímajú teórie ekológie, ale aj joga či princípy reiki, ktoré máte možnosť praktizovať v  holistickom centre zdravia, kibuc Lotan víta každého nového dobrovoľníka. 

Kibuc Samar

Veľmi pozoruhodným sa v  rámci „eko-filozofie“ javí aj kibuc Samar založený v  roku 1976. Nachádza sa v  púštnej oblasti Arava, avšak, paradoxne, samotný kibuc tvorí akúsi malú oázu, v  ktorej sa nachádza vegetácia rôzneho druhu a  taktiež pestré vtáctvo. Dominantou Samaru je prvá solárna elektráreň v  Izraeli vôbec, prezývaná Slnečná kvetina, vďaka ktorej produkujú elektrinu pre 50 domácností – fascinujúci projekt, na ktorý sú tunajší kibucníci právom hrdí. Samar taktiež víta dobrovoľníkov, no musia mať aspoň 23 rokov a  chuť ostať minimálne pol roka, čo je však výzva pre nejedného mladého človeka, ktorý túži zažiť niečo nevšedné a  priučiť sa ekologickým princípom. Ekologický prístup uplatňujú aj ďalšie kibuce, napríklad Kentura či kibuc Neot Semadar.

Kibuc Ein Gedi

Jedným z  najvýnimočnejších kibucov v  Izraeli je Ein Gedi, založený v  roku 1953, ktorý poskytuje svojim návštevníkom skvelé služby. Tunajšia ekonomika sa zameriava najmä na turistický ruch, preto tu nájdete výborne vybavený ubytovací komplex pre turistov. Každého, kto sem príde, očarí  botanická záhrada, ktorou sa Ein Gedi pýši. Jej druhová a  farebná rozmanitosť je pastvou pre oči. Tento kibuc vďaka svojej výnimočnej polohe môže využívať pramene Nachal Arugot a  Nachal David, a  tak tu obyvatelia vybudovali zelenú oázu uprostred púšte. Aj preto je jedným z  najobľúbenejších miest Izraela. V kibuci Ein Gedi taktiež sídli fabrika na plnenie vychýrených minerálok s  logom horskej kozy, rozprestierajú sa tu datľové plantáže, kúpele s  vodou z  Mŕtveho mora a  návštevníkov zaujme určite aj turistické stredisko, ktoré prevádzkuje lanovku na Masadu, legendárnu starovekú pevnosť na vrchole izolovaného skalnatého útesu na východnom okraji Judskej púšte.
 
Komentáre Disqus