Mount Everest - trek pod strechou sveta (1. časť)

Peter Princ - 9.12.2013

Už ako chlapca ma priťahovali hory, ten krásny pocit  po zdolaní vrcholu som  už vtedy pociťoval. Preto ma fascinovali dobrodružstvá – expedície do vysokých hôr. Naši horolezci sa postupne dostávali k zdolávaniu 8-tisícových vrcholov. V roku 1971 zdolali Nanga Parbat, nasledovali Makalu, Kančendžonga, Lhoce Šar, Mount Everest, Čo Oju...

Všetky knihy z týchto expedícii som v tej dobe niekoľkokrát prečítal a sníval o tom, že sa k Mount Everestu niekedy vydám.

Sen som reálne začal realizovať na jar 2009 spolu s kamarátom Dušanom. Na 20 dní sme si naplánovali trek pod Mount Everest s prechodom cez 3 vysokohorské sedlá Kongma-La (5535 m), Chola-La (5368 m) a Renjo-La (5360 m) a s výstupom na 2 vrcholy Kala Patar (5550 m) a Gokyo-Ri (5360 m). Pri tomto treku je možno vidieť tieto najvyššie vrcholy sveta: Mount Everest (8850 m), Lhoce (8516 m), Makalu (8463 m), Čo Oju (8201 m) zo vzdialenosti 5 - 6 km. Trek, ktorý na nás čakal, má dĺžku len 150 km, ale obtiažnosť výrazne zvyšuje vysoká nadmorská výška.

12 dní sme sa pohybovali nad 4000 m a v tej výške i „spali“. V teoretickej rovine sme snívali o výstupe na šesťtisícovku Island Peak (6 189 m). Toto však zostalo len snom. Po návrate z hôr som naplánoval 2-dňový rafting na rieke Trisuli a 2-dňový pobyt v NP Chitwan. Zvyšné dni sme spoznávali Káthmandu a Bhaktapur. Pre istotu sme sa kontaktovali s nepálskou cestovkou, ktorá nám zaistila 1. nocľah v Káthmandu, trekové povolenie do NP Sagarmatha a letenky na trase Káthmandu-Lukla a späť.   

Prvý dotyk s Himalájami

Nadišiel dlho očakávaný deň a my odlietame z Bratislavy cez Londýn a Dillí do Káthmandu, kde nás už na letisku čaká taxi na odvoz do hotela. Na krk dostávame kyticu žltých kvetín. Na ceste taxíkom do Thamelu (turistická štvrť Káthmandu) pozorujeme atmosféru Ázie. Premávka je hustá, veľa áut, motocyklov, rikší, bicyklov, chodcov. Jazdí sa vľavo, dopravné predpisy sú veľmi voľné. Vidíme pobehujúce opice, veľa potulujúcich psov, žobrákov, deti. 

Ráno nás čaká let vrtuľovým 15-miestnym lietadlom na jedno zo 7 najnebezpečnejších letísk sveta – do Lukly. Mám  strach, ale predlžiť si trek o 5 -7 dní sa mi nechce. S meškaním 3 hodín štartujeme, let je nepokojný, vietor si s lietadlom pohráva ako chce. Kto chce zažiť adrenalín, vrelo odporúčam - vracali len 2 cestujúci. Za 1 hodinu šťastne pristávame na 800 m dlhej pristávacej dráhe v Lukle (2920 m). Zjednávame nosiča na 20 dní za 10 eur na deň. Volá sa Lakpa Šerpa a má 37 rokov. Vyrážame na poobedný 3-4 hodinový trek. Ideme borovicovo-smrekovým lesom, prerušovaným lúkami a políčkami. V tejto nadmorskej výške tu dopestujú všetku zeleninu: mrkvu, kapustu, šalát, fazuľu, zemiaky... Prechádzame okolo prvých budhistických stúp, modlitebných mlynčekov, zavesených vlajočiek s budhistickými modlitbami, ktoré sú rozvešané takmer všade. Chodník je pohodlný ako tatranská  magistrála, pohybujeme sa v skupinkách turistov, nosičov i kráv naložených tovarom.
 

Phakding (2610m) - Namche Bazar (3440m)

 
Na druhý deň nás čaká náročnejší šesťhodinový trek s prevýšením 800 m. Cestou ráno okrem trekerov, nosičov, jakov stretávame veľa školákov oblečených v modro-bielych rovnošatách. Postupujeme ďalej údolím Solo Khumbu, niekoľkokrát prechádzame visutými lanovými mostami riečku Dudh Kosí. Po 2 hodinach v dedinke Monjo vstupujeme do NP Sagarmatha.  O ďalšiu hodinku prechádzame posledný visutý most nad riečkou Dudh Koshí  a začína prudšie stúpanie k Namche Bazar. Pri odpočinku stretávame nosičov naložených rozličným nákladom. Niektorí nesú potraviny, iní napríklad oceľové rúrky, preglejky či dokonca satelit. Všetko, čo sa hore v lodžiach pod Mount Everestom zje i postaví, sa musí vyniesť z Lukly nosičmi alebo jakmi. A trekerov je veľa, v najväčšej sezóne – v októbri - je to okolo 15 tisíc ľudí. Poobede prichádzame do Namche Bazar, mestečka postaveného v úchvatnom prírodnom amfiteátri. Zostávame tu dva dni.
 
 

Namche Bazar (3440 m) – Khumjung (3780 m) – Khunde (3840 m) – Namche Bazar (3440 m)

 
Prvý aklimatizačný deň začínam pozorovaním svitania nad dominantnou horou Ama Dablam (6812 m). Je síce len tesne nad nulou, ale nádherne gýčové počasie bez obláčika. Celý deň sa môžeme kochať nádhernými výhľadmi na celé údolie Solo Khumbu. Naše kroky vedú cez rododendronový les tiahlym stúpaním do Khumjung, asi najväčšej dediny v údolí. Je postavená na pomerne veľkej plošine spolu s dedinou Khunde. Je tu postavená škola, ktorú financoval Edmund Hillary – prvý človek, ktorý zdolal Mount Everest spolu s Tenzingom Norgayom. Okrem školy si prezeráme veľkú stúpu a najdlhšiu kamennú modlitebnú stenu (dlhú asi 150 m). Do Namche sa vraciame podvečer druhou stranou. Bol to nezabudnuteľný okruh.
 

Namche Bazar (3440 m) - Tengboche (3860 m)

 
Ráno vyrážame treťou veľmi strmou cestou z Namche. Už je potrebné odpočívať častejšie, výška sa ozýva. Za 40 minút sme pri japonskom hoteli na kopci nad Namche. Nasleduje zostup do Khumjung a následne až do údolia k rieke Dúdh Khosí. Čaká nás tiahle 500 m prevýšenie ku kláštoru v Tengboche. Po 2 hodinách dobrého dychčania, ale nádherných výhľadov dosahujeme náš dnešný cieľ – kláštor v Tengboche. Je to najväčší budhistický kláštor, v ktorom sídli láma. Vyzúvame sa a vstupujeme bosí do kláštora, v ktorom sa ozýva monotónne „mumlanie“ modliacich sa mníchov. 
 

Tengboche (3820 m) - Milinggo (3750 m) - Orsho (4190 m) - Dingboche (4410 m)

 
Zobúdzame sa do mrazivého dňa a i výšku už začíname dobre cítiť. Dnešné stúpanie je mierne, ale pri krátkych strmých úsekoch už lapáme po dychu. Trekerov ubúda so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou. Ama Dablam máme takmer na dosah ruky, sme len o 2800 m nižšie v údolí. Poobede prichádzame do Dingboche. 
 
 

Dingboche (4410 m) - predvrchol Nangkar Tshang (5150 m)

 
Tento deň začína veľkou chybou – nedostatočne prevarím čaj. Cez deň je ešte všetko v pohode, no dôsledok sa začne prejavovať večer a v noci. Pred nami je druhá aklimatizačná túra, v rámci ktorej vystupujeme na predvrchol Nangkar Tshang do približne 5150 m. Je to aj môj výškový rekord. Výstup je veľmi strmý, už sa dá urobiť len 60-100 krokov a si bez dychu. V diaľke 10 -12 km sa ukazuje v celej svojej nádhere Makalu. Teplota sa dostáva maximálne na +8 stupňov so silným vetrom. Večer nám už nechutí jesť, navyše máme silné bolesti brucha a sme viac na záchode než spíme.
 

Dingboche (4410 m) - Chhukung (4730 m)

 
Striedavo ležíme ako mátohy a navštevujeme WC. Tak to ide až do obeda. Zároveň však bojujeme ďalej, berieme lieky, jeme čokoládu, pijeme čaj, ale už poriadne prevarený. Okolo druhej popoludní sme sa tak vzchopili, že sa balíme a vyrážame na krátky 3-hodinový trek. V našom fyzickom stave je to náročné, ale dokázali sme to.
 

Chhukung (4730 m) - Lake Imja Tsho (5030 m)

 
Ráno je v izbe mráz -3 stupne. Zamrzlo celé okno i voda v nádobách na WC. Vyhrabať sa zo zohriateho spacáku - na to treba odvahu. Už sme sa úplne zotavili, ideme pod vrchol Imja-Tse k jeho plesu. Nekúpili sme si povolenie na výstup na tento „ľahký“ šesťtisícový vrchol. Ísť načierno Lakpa nechce a ani nám nie je po čajovej afére veľmi do spevu.  Lakpa sa „výborne“ obliekol na trek. Má len tenkú košeľu, páperovú vestu, samozrejme, ako každý šerpa čiapku. Pri plese je mu už poriadna zima a tak sa zohrieva zapaľovaním suchej trávy. Samozrejme si pri tom spieva a veselo vyškeruje. Aby tu nespálil polovicu parku, požičiavam mu na ďalších 10 dní vetrovku. Ako sa vraciame z plesa na lodge, stretávame divokého jaka, ktorý sa spokojne pasie blízko pri ceste. Neradno sa k nim približovať a tak osud radšej nepokúšame.
 

Chhukung (4730 m) - Bibre (4570 m) - Kongma La (5535 m)-Lobuche (4910 m)

 
Najťažší trek s najväčším prevýšením - najskôr ideme 200 m nadol a potom v nekonečnom ľudoprázdnote nahor. Stúpanie nemá konca, ja s Dušanom fučíme ako lokomotívy, Lakpa si pospevuje a ako vždy sa usmieva. Počas celého dňa stretávame len jednu skupinku Francúzov, Nemca a v sedle nás dostihne Američan. Žiadne jačie karavany. Poobede sa dostávame do sedla Kongma La. Kocháme sa úžasným pohľadom: na jednej strane Makalu, Ama Dablam, na druhej ľadovec-štrkovec Khumbu. Pri zostupe zo sedla k ľadovcu pozorujeme miestne prepelice. Prechod ľadovca je náročný, najskôr treba vystúpať na 50 m vysoký val a potom hore-dolu v štrku, prachu prejsť 1 000 m. Trvá nám to asi hodinu a večer takmer mŕtvi prichádzame na ubytovňu. Nie je už miesto a tak spíme v reštaurácií. Je tam omnoho teplejšie ako v izbách. 
 
 

Lobuche (4910 m) - Gorak Shep (5140 m)

 
Blížime sa pod Mount Everest. Stále ho nevidíme, lebo ho zakrýva rozľahlý vrchol Nuptse (7855 m). Postupujeme pozdĺž ľadovca Khumbu a dúfame, že počasie vydrží ešte aspoň 2 dni. Trekerov je zas ako maku, lebo pod Everest ich chodí veľa. Prechádzame ľadovec Pumori, ktorý sa po asi 500 m vlieva do ľadopádu Khumbu. Poobede už sme v Gorak Shepe, ubytujeme sa a naľahko vyrážame do base campu pod Everestom. Prechádzame okolo skaly s vytesaným menom Psotku i Justa, Jaška, Božíka, Becíka a spomínam na týchto mužov, ktorí tu pred 25 a 20 rokmi zahynuli. O chvíľu sa nám konečne zjaví nenápadný najvyšší vrchol sveta - Mount Everest (8850 m). Ešte pred táborom toho máme dosť, otáčame sa a vraciame do Gorak Shepu. 
 

Gorak Shep (5150 m) - Kala Patthar (5580 m) - Pyramid Italy (4970 m) - Lobuche (4910 m)

 
V noci sme „pokojne“ spali v teplúčku. Ráno je vonku poriadna kosa, teplomer ukazuje -8 stupňov. Pri stúpaní sa rýchlo zohrievame a ako sa objaví slnko, je príjemne. Po 2 hodinách sme hore na Kala Patthare, Pumori (7161 m) je na dosah ruky, Mount Everest a Lhoce tiež veľmi blízko. Najďalej je teraz Čo Oju. Sme šťastní, fotíme, filmujeme, sen, ktorý sme si chceli splniť, je tu. Obloha je bez obláčika, len nad Everestom sa pomaly vytvára závoj. Nezabudnuteľná scenéria tohto miesta zostane natrvalo vrytá v mojej hlave. Po hodinke zostupujeme, zastavujeme sa v Gorak Shep po veci a pokračujeme až do Lobuche. Pred touto dedinkou ešte odbočujeme pozrieť sa na vedecké pracovisko talianskej pyramídy, ktorá je postavená presne v tvare neďalekého Pumori (7161 m) v malebnom údolí pod ľadovcom Lobuche. 
 
 
Komentáre Disqus