Mount Everest - trek pod strechou sveta (2. časť)

Peter Princ - 9.12.2013
Ráno schádzame popri ľadovci Khumbu k plesu Chola. Je položené v prekrásnom  kotli pod vrcholom Cholatse (6335 m). Posledný raz sa obzeráme a lúčime s údolím Khumbu. Prudko odbočujeme vpravo do údolia Chola a prechádzame popod nádherný Arakam Tse (6423 m) a sme v Dzonglhe. V noci už Dušan nespí vôbec a situácia je kritická.
 

Dzonglha (4830 m) - Leisyasa (4860 m) - Cho La (5368 m) - Dragnang (4700 m) - Gokyo (4790 m)

Na druhý deň je Dušan nevyspaný, malátny, slabý, začína kašľať. Typické príznaky výškovej choroby. Najrozumnejšie riešenie je zostup do nižších výšok. Ja sa rozhodujem, čo ďalej, zvažujem riziko samostatného postupu. Prebaľujem len najnutnejšie veci, dohadujem môj postup na ďalších 7 dní, po ktorých sa spolu stretneme v hoteli Namche Bazar. S veľkými obavami sa lúčim s Dušanom i Lakpom a pridávam sa k 3-člennej skupinke nemeckých filmárov. Postupujú však veľmi pomaly a tak ostávam sám. Je nádherné počasie, výstup je dosť strmý, technicky i orientačne náročný.

Ľadovec, na ktorý sa po 3 hodinách dostávam, je však len mierny a krátky - nejakých 1000 m. Až tu stretávam 2 šerpov, ktorí sa čudujú, že som sa sem odvážil sám. V sedle Cho-La sa stretávam so skupinkou Nórov. Okolo tretej som v Dragnangu. Pôvodne som tu mal spať, ale pokračujem ďalej.  Blúdim úplne sám krížom cez ľadovec Ngozumba. Začína to byť dramatické, asi som zišiel z chodníka. Dostávam sa do miesta, kde prúdi veľký potok z roztápajúceho sa ľadovca. Ten musím prejsť po uzučkej lávke kameňov asi 15 m dlhej. Stačí jedno pošmyknutie a pád do hlbokej ľadovcovej rieky a je koniec. Sústredím sa a toto nebezpečné miesto prekonávam. Po 1,5 hodine som na druhej strane ľadovca Ngozumba pri prvom plese Gokyo-Longpongo a po ďalších 30 minútach pri druhom plese - Taboche. Už mám toho dosť a poriadne unavený tesne pred večerom prichádzam k 3. plesu Pokhari a lodge Gokyo. Miestna didi mi ponúka ubytovanie v prízemí bez elektriny. Mám však komfort 2-postele za 0,5 eura za noc. Po ťažkej túre spím ako nemluvňa 10 hodín.

Gokyo (4790 m) - Gokyo Peak (5360 m) a späť 

 
Vstávam neskoro, kochám sa neskutočnými pohľadmi na pleso, údolie i Čo Oju, ktorá tróni na konci údolia. Idem len s ľahkým batohom na neďaleký kopček Gokyo Peak. Stúpanie je však prudké. Po chvíľke stretávam mladé Švajčiarky, s ktorými sme sa stretli v Gorak Shepe. Pochádzajú niekde od Zurichu. Majú odvahu, nemajú ani nosiča a sú len tri dievčatá. Z vrcholu Gokyo Peak sú vidieť všetky 4 osemtisícovky oblasti: Mount Everest, Lhoce, Makalu i Čo Oju. Pri zostupe nemám šancu držať krok so Švajčiarkami. Už mi nie je 20 ako im. Večer je v reštaurácií veselo a plno. Cítim sa fit a preto si dávam jačí steak s hranolkami a oblohou, hoci sprievodcom nie je odporúčaný. Chutí však vynikajúco.                                                                                                                                                                                         

Gokyo (4790 m) - Ngozumba Tsho (4990 m) - záver údolia Ngozumba (5100 m) a späť

 
Nezabudnuteľne údolie Gokyo v závere s úchvatnou Čo Oju. Ľudoprázdno, stretol som len 4 ľudí, nádherné ticho, ja a vrchy. Chodník ide povedľa ľadovca Ngozumba miernym stúpaním. Za hodinku som pri 4. plese – Thonak. Je v kotli pod Gokyo Peak. Na druhej strane za ľadovcom je špicaté Cholo (6089 m). Pokračujem ďalej a za ďalšiu hodinku som pri 5. plese Ngozumba. To je mútne, ľadovcové. Znovu sa mi naskytá výhľad na Everest, ale i na úchvatný dvojzubec Chakung (7029 m). Odpočívam, fotím, užívam si nádherné údolie, obrovský ľadovec. Čas neúprosne beží a tak sa treba vrátiť do lodge v Gokyo.  
 
                                         

Gokyo (4790 m) - Renjo pass (5360 m) - Relama Tscho (4970 m) - Lumde (4380 m)

 
Nechce sa mi odísť z toho nádherného miesta, ale časový plán je neúprosný. Balím a vydávam sa hore smer sedlo Renjo. Začína mi byť smutno, som 4. deň sám. Stúpanie je zas strmé a tak nemám čas sa tým zapodievať. Pred sedlom je už napadnutý poprašok, šmýka sa. Začína sa mračiť i silnejšie fúkať. V sedle je asi 10 trekerov, oslovuje ma jeden Poliak s Holanďanom. Pridávam sa k nim. Zostup z Renjo je strmý a so zmrznutým snehom. Od plesa Relama je to už v pohode, mierne údolím až po Lumde, kde je padák k rieke Bhote Koshí. I to však zvládame bez problémov. Sme v údolí, cez ktoré prúdi z Tibetu tovar do Namche Bazar. Turistov nie je veľa, viac je Tibeťanov s jakmi a tovarom. Chodia celé rodiny i so ženami aj maličkými deťmi. Cesta z Tibetu trvá okolo 7 dní pochodu cez sedlo Nagpa-La (5780 m). Spia len v chabých prístreškoch - stanoch.
 

Lumde (4380 m) - Marulung (4210 m) - Taraga (4050 m) - Thambuteng (3928 m) 

 
S novými kamarátmi rýchlo postupujeme dole údolím. Poliak ide tak rýchlo, že sa nám stratil. Zostávam s Holanďanom Patrikom sám. Popoludní sa ubytujeme v Thamatengu. Sme tam len sami. Bez batohov sa vydávame do kláštora v Thame. Je to len 20 minút cesty. Neprší, ale je úplne zamračené. Kláštor je najstarší v oblasti, cez 1000 rokov. V lodge pri kláštore skúšame miestny čaj. Dozvedáme sa, že pred 3 dňami zomrel predstavený kláštora. Chystá sa pohreb. Pri prechádzke tesne za kláštorom sa zastavujeme pri skupinke mníchov, ktorí zabíjajú jaka – obeta. Nesmieme fotiť, ale víno s jačím mliekom nám ponúkajú. Neváham a skúšam túto špecialitu. Stále myslím na Dušana a dúfam, že sa zajtra uvidíme. Ešte schádzame do Thame okolo vodnej elektrárne, ktorej prúd je rozvedený do ďalších 4 obcí. 
 

Thambuteng (3928 m) - Thamo (3493 m) - Namche bazar (3440 m)

 
Pohodlným chodníkom schádzame do Thame k vodopádom pri Samde. Sú ohromujúce. V Phurte odbočujeme ku kláštoru, ktorý sa práve rekonštruuje, ale dovolia nám nahliadnuť do neho. Dážď už visí na vlásku. Prichádzame nad Namche - z tejto strany sme prírodný amfiteáter ešte nevideli. Na recepcii hotela mi dávajú správu od Dušana - je OK. Zostúpil až sem a dnes podľa plánu by mal prísť. Po sprche vychádzam z hotela a narážam do Dušana s Lakpom. Dážď priniesol radostné stretnutie. Obaja máme problém s rozpadajúcimi vibramami. Pri bazáre Dušan nájde šustra a je za 2 eurá po probléme. Máme vibramy ako nové. 
 
 

Namche Bazar (3440 m) - Khumjung (3780 m) a späť

 
Máme čas a tak ideme ešte raz okruh do Khumjung. Včera pršalo len 2 hodinky, stále je však zamračené. Znovu prechádzame múzeum v Namche. Zastavujeme sa v Ama Dablam lodge, nie je kam sa ponáhľať. V Khumjung si prezeráme Hillaryho strednú školu. Dokonca si kopeme loptu s miestnym chlapcom. Nakoniec sa vydávame hľadať miestny kláštor. Darí sa a miestny mních nám ukazuje skalp yetiho. Je už asi jediný, lebo ten v Tengboche pred pár rokmi zmizol. Je teda nad slnko jasné, že yeti existuje!!! 
 

Rozlúčka s Himalájami a spaľovanie mŕtvych

 
So smútkom v srdci sa lúčim s týmto čarokrásnym miestom a večer sme v Lukle. Vyplácame Lakpu, lúčime sa - bude mi za týmto veselým chlapíkom smutno. Znovu je jasno a tak, i keď s meškaním, odlietame. Let je znovu nepokojný, niekoľkokrát sa pár metrov prepadáme, ale bezpečne pristávame v Káthmandu. Večer si v miestnej cestovke kupujeme zájazdy na dvojdňový rafting a na dva dni v NP Chitwan. V Nepále je biznis a ochota pomôcť príkladná.
 
V Káthmandu si nenecháme uniknúť morbídnu atrakciu spaľovania mŕtvych hinduistov. Ideme peši na druhý koniec mesta, kde sa nachádza údolie so zvláštnym zápachom. Prichádzame k riečke, kde je 8 pracovísk na spaľovanie. Celý obrat je pomerne krátky, asi len 2 hodinky. Nebožtíka, zabaleného v bielom vreci, prinesú v prenosnej schránke. Poumývajú mu tvár vodou z posvätnej rieky, obložia oranžovými kvetmi, darmi. Nakoniec položia na pripravenú vatru a zakryjú namočenou slamou. Tú dávajú preto, aby bol proces spaľovania rýchlejší. Po 2 hodinkách zostanú len zvyšky kostí, ktoré však spaľovač nemilosrdne zmetie do riečky. Pre Európana dosť drsný pohľad. V areáli spaľovne bolo veľa hinduistov i veľa opíc – zlodejov. Sú hladné a vytrhávajú turistom tašky.
 
30 dní ubehlo ako voda, víza končia. Je mi smutno, ani sa mi nechce odísť z tejto síce chudobnej, ale nádhernej krajiny. Verím, že sa sem ešte vrátim. Vraciam sa do všedného života, ale už teraz túžim po nových cestách, dobrodružstvách.
 
 
Komentáre Disqus